Podľa Landla dnes telerozhlas nespĺňa podstatu verejnoprávnosti.
Má za sebou 51 rokov práce pre verejnoprávnu televíziu a dodnes je sprevádza divákov Jednotky ako hlas upútavok. Herec Matej LANDL sa však na aktuálne dianie v STVR a v slovenskej kultúre nedokáže pozerať mlčky.
V rozhovore bez servítky analyzuje súčasný stav verejnoprávneho média. Tvrdo kritizuje kroky ministerstva, hovorí o strachu z iných názorov.
Landl v rozhovore pripúšťa, že po tejto ostrej kritike zrejme opäť skončí na „čiernej listine“, no odmieta mlčať. Okrem aktuálnej situácie v kultúre prezradil aj to, čo ho momentálne drží nad vodou.
V rozhovore pre Aktuality.sk ďalej prezradil:
Pred rozhovorom ste mi napísali silnú vetu, že v televízii pracujete 51 rokov, je to vaša televízia, nie ich. Čo pre vás osobne znamená verejnoprávna televízia a ako by ste ju definovali?
Výraz moja televízia som myslel symbolicky. Pre mňa verejnoprávna televízia znamená v prvom rade to, že v správach odznejú všetky informácie, ktoré sa do nich dostanú. Špeciálne pri aktuálnej politickej situácii musia dostať priestor koaličné aj opozičné strany, aby bolo spravodajstvo vyvážené.
Správy nesmú byť jednostranné, nemôže sa v nich propagovať len vládna koalícia, kým opozícia dostane iba minimálny priestor. Toto je pre mňa verejnoprávna televízia, ktorou však podľa mňa STVR momentálne nie je.
V súčasnosti sa vedie spoločenská debata o tom, čím je inštitúcia po niekoľkých zmenách od zmeny členov rady STVR, výmeny riaditeľky po premenu vizuálu.
Všetky kroky, ktoré sa dejú v STVR, predtým RTVS, sú podľa mňa veľmi nekorektné a smutné a pripomína to naozaj veľmi normalizáciu, ktorá prebiehala po 68. roku. To, že napríklad neodvysielali Radio_Head Awards a Slnko v sieti, lebo sa báli, že tam budú umelci, ktorí sú lakmusovým papierikom spoločnosti, budú hovoriť kritické veci na súčasnú vládu, len dokazuje to, že sa vlastne báli, aby sa verejnosť dozvedela aj iný názor ako ten, ktorý prezentujú vo svojom spravodajstve. Čo je vlastne jednoznačný dôkaz, že si sami uvedomujú, že niečo nie je v poriadku v tejto krajine, keď sa boja pripustiť to, že niekto povie nejaký kritický názor na súčasnú vládu.
Spomínali ste zásahy, otázky objektivity a vyváženosti v spravodajstve. V dnešnej dobe, keď majú ľudia neustály prístup k informáciám cez notifikácie a online médiá, nevzniká podľa vás skôr pretlak spravodajstva? Je za týchto okolností opodstatnené, aby verejnoprávna televízia prevádzkovala viacero kanálov vrátane spravodajského? Nemala by sa skôr sústrediť na dokumentárnu, hranú a umeleckú tvorbu? Inými slovami, považujete spravodajstvo za nevyhnutnú súčasť verejnoprávneho média?
Neviem, prečo by to tak nemalo byť. Pokiaľ by televízia bola naozaj verejnoprávna, tak nie je zlé mať toľko staníc: Jednotku, Dvojku, Šport aj :24. To je úplne podľa mňa v poriadku. To mi vôbec neprekáža. Isteže, je dôležité, aby verejnoprávna televízia tiež prinášala hrané veci, aj dokumenty, ktoré sa prednedávnom ešte robili a v podstate sa majú aj nejaké seriály nakrúcať aj ďalej.
Akurát, že vznikla táto smutná a nešťastná situácia, že mnohí herci odmietli spoluprácu s STVR, čomu úplne rozumiem.
Ste hlavným hlasom, ktorý divákov sprevádza už niekoľko rokov televíznym programom Jednotky. Rozmýšľali ste nad prerušením spolupráce s STVR, ako to spravili mnohí herci vrátane Zuzany Kronerovej?
Už sú to tri roky. Vtedy som vyhral konkurz a veľmi som sa tomu potešil, pretože pre verejnoprávnu televíziu robím už 51 rokov. S upútavkami som začal ešte za riaditeľovania Ľuboša Machaja a počas predošlej vlády. Priznávam, uvažoval som o tom, že by som s tým teraz skončil. Mám však platnú zmluvu, ktorú je ťažké vypovedať, inak by som pravdepodobne platil pokutu.
A úprimne, neviem, čomu by som svojím odchodom pomohol. Nemyslím si, že ak by som prerušil spoluprácu, na druhý deň by padla vláda a zmenilo by sa vedenie televízie. Dôležitá je ešte jedna vec, že svojím hlasom nepropagujem žiadne politické relácie ani konkrétnych politikov, divákov len oboznamujem so seriálmi a filmami.
Ako som už aj povedal na jednom stretnutí, ak by odo mňa chceli nahrať formulku typu: „teším sa, že uvidíte tohto a tohto koaličného politika”, odmietol by som to. To nech nahrá niekto iný.
Komu ste to presne povedali?
Nebudem menovať, pretože nemám od tých ľudí súhlas.
Povedali to vedúci ľudia z publicistiky alebo spravodajstva?
Nebudem sa k tomu vyjadrovať.
Pri tej kritike, o ktorej hovoríte, sa zdá, že verejnosť nemala úplne jasnú predstavu o vašich postojoch a o tom, ako vnímate situáciu v STVR. Mali ste v tejto súvislosti nejakú komunikáciu s Martinou Flašíkovou? Stretli ste sa s ňou osobne od jej nástupu na post generálnej riaditeľky, od ktorého bude v máji rok?
Nekomunikoval som s ňou, pretože sme sa nemali dôvod stretnúť. A ona to stretnutie neiniciovala. Tiež som nemal dôvod sa s ňou stretnúť.
Ak by sa naskytla príležitosť, tak by ste jej povedali otvorene, čo si myslíte o všetkých krokoch?
Isteže, áno. Pretože táto situácia je naozaj neúnosná. Porovnával som si obdobie Mečiarovej vlády a súčasnej vlády. Mečiarovské obdobie naozaj bolo veľmi zlé, bolo katastrofálne, boli sme čiernou dierou Európy, nehovoriac o tom, že bola vláda prepojená s mafiou. Vtedy sme mali obrovský problém s vtedajším ministrom kultúry Ivanom Hudecom, ktorý bol jednoznačne v područí premiéra Mečiara. A s 90 percentami toho, čo chcel vtedy minister kultúry Ivan Hudec urobiť, sme kategoricky nesúhlasili. Boli tam obrovské protesty, niektoré som moderoval spolu s Oľgou Záblackou. A paradoxne dva roky som nevstúpil do Slovenskej televízie, pretože som bol na čiernej listine.
Bolo to veľmi zlé obdobie. Ale to, čo sa deje teraz, to je desaťkrát horšie ako vtedy. Toľko nekompetencie, koľko je dnes na všetkých ministerstvách, ktoré ovláda súčasná vládna koalícia, ešte nebolo, dokonca ani v minulosti.
V našej branži si nepamätám, že by viac ako 95 percent pracovníkov v kultúre nesúhlasilo s krokmi ministerky kultúry. To nebolo ani vtedy. Vtedy nás bolo možno 70 percent, ktorí sme nesúhlasili s krokmi ministra Hudeca. Dnes je to drvivá väčšina, ktorá nesúhlasí s krokmi súčasnej ministerky a jej poradcu Machalu, ktorý je totálny normalizátor.
Je to identická záležitosť, ako keď bola normalizácia po 68. roku. Úplne devastujú kultúru, ničia všetky možné kultúrne inštitúcie, ktoré budú potrebovať roky na to, aby sa tieto katastrofálne kroky ministerky Šimkovičovej napravili.
Vyjadrili ste sa pomerne otvorene k politike, pričom v spoločnosti sa často objavuje názor, že umelci a herci by sa k nej nemali vyjadrovať. Očakávate, že sa s podobnými reakciami stretnete aj po tomto rozhovore? A ako vnímate argument, že vašou úlohou je skôr zabávať než komentovať verejné dianie?
To je predsa nezmysel. Prečo by sa k politike mohol vyjadrovať vodič trolejbusu, lekár, upratovačka, učiteľ alebo drevorubač, a my herci nie? Je to úplne normálne. Keďže máme vďaka našej profesii istý priestor a žijeme v demokracii, máme právo povedať svoj názor, ak nás niekto počúva.
Samozrejme, mnoho ľudí s nami nemusí súhlasiť. Prečo by mal volič SNS súhlasiť s mojím názorom, keď ja by som túto stranu nikdy nevolil? Má však na to právo, je to jeho slobodná voľba. Títo ľudia jednoducho uverili populistickým sľubom, lebo ich politici klamú. A tu chcem zdôrazniť jednu dôležitú vec, tí ľudia podľa mňa nie sú žiadni dezoláti. Zásadne s týmto výrazom nesúhlasím. Sú jednoducho len oklamaní.
Čo je však pri útokoch na hercov a kritikov vlády signifikantné, je forma, akou sú písané. Tie vulgárne a nenávistné komentáre sú často plné hrubých gramatických chýb, čo do istej miery vypovedá o úrovni vzdelania týchto ľudí. Je mi to celé veľmi ľúto. Všetci, ktorí sa dnes kriticky vyjadrujú, to robia z jednoduchého dôvodu – súčasná vláda je naozaj tá najnekompetentnejšia za celých 35 rokov od revolúcie.
Nemyslíte si, že vyjadrenie, že súčasná vláda a vedenie v STVR sú horšie než obdobie mečiarizmu, bolo až príliš ostré? Predsa len, keď sa na to pozrieme spätne, verejnoprávna televízia v tom čase vysielala účelovo vytvárané programy pre Vladimíra Mečiara, napríklad relácia Fašírka.
Máte pravdu, to minulé obdobie za Mečiara bolo pre televíziu a jej spravodajstvo oveľa horšie. V takom zlom stave dnešná televízia ešte nie je, to s vami súhlasím. Ale čo sa týka ministerstva kultúry, tam je to teraz horšie ako vtedy. Vidíme tu totálnu nekompetentnosť súčasnej ministerky a jej poradcov.
Nebojíte sa toho, že opäť skončíte na čiernej listine, ako to tomu bolo počas vládnutia ministra Hudeca a premiéra Vladimíra Mečiara?
To som chcel vlastne povedať aj sám. Je pravdepodobné, že sa to môže stať, ale bude to len ďalším potvrdením toho, že ľudia okolo vládnej koalície nie sú ochotní prijať akýkoľvek kritický názor. A to je v demokratickom štáte veľmi smutné. Čo sa týka STVR, musíme si hlavne uvedomiť, odkiaľ fúka vietor. A ten vietor fúka priamo z rezortu kultúry. Neodvysielať také podujatia, ako sú Rádiohlavy či Slnko v sieti, je jednoducho katastrofálna chyba a veľmi smutný krok.
Martina Flašíková to odôvodnila vo svojich dvoch otvorených listoch, zachytili ste ich?
Nie, tie som nečítal.
V prvom otvorenom liste sa vymedzila voči kritike za neodvysielanie odovzdávania cien Radioheads, pričom uviedla, že verejnoprávne médium nemá slúžiť na sprostredkovanie politických ambícií či prejavov umelcov. Následne však po vlne kritiky z umeleckej obce v druhom liste deklarovala ochotu spolupracovať, ak bude založená na rozumnom dialógu a vzájomnom rešpekte. Ako si vysvetľujete tento posun?
Je naozaj veľká škoda, že to dospelo až do takého štádia, keď takí skvelí herci odmietli hlavné postavy v novopripravovanom seriáli z protialkoholickej liečebne. Úplne chápem aj smútok Martiny Flašíkovej. Ako povedala, pre televíziu to robí externá firma a na výrobu tohto seriálu sú naviazané desiatky pracovníkov. Sú to kameramani, rekvizitári, kostymérky, maskérky a ďalší, ktorí by radi pracovali a živili svoje rodiny. Dúfam, že sa nakoniec niečo udeje a seriál sa podarí natočiť, aj keď tým pádom neviem, s akými hercami.
Je to obrovská škoda. A na vine je všetkému tomuto táto vláda. Jednak fúka vietor z ministerstva kultúry a jednak, samozrejme, od samotného premiéra Roberta Fica, ktorý sa ide klaňať predstaviteľovi krajiny, ktorá agresívne napadla Ukrajinu. Je to absurdné, robí to ako jediný z celej Európskej únie, a je to totálna hanba.
Keď hovoríme o vystupovaní hercov a ich spolupráci s verejnoprávnym médiom – ste herec a tri roky pôsobíte ako hlas upútavok Jednotky. Ak by ste dostali ponuku účinkovať v seriáli alebo celovečernom filme v koprodukcii so STVR, prijali by ste ju?
Viete čo, v tejto situácii asi nie. Pridal by som sa ku kolegom, ktorí túto spoluprácu zo symbolických dôvodov odmietli. V takýchto situáciách musí existovať vyšší princíp. Mňa do toho seriálu zatiaľ nikto neoslovil, ale asi by som aj ja nepristúpil na spoluprácu. Spolupracujem s STVR ďalej len preto, že mi beží zmluva.
Predpokladám, že po tom, ako som sa tu teraz takto rozohnil, som v Slovenskej televízii opäť na istý čas skončil. Minimálne dovtedy, kým nebudú nové voľby. Myslím si, že tam jednoducho príde rozkaz od toho normalizátora „zo 70. rokov” Machalu v zmysle, že tento človek, ktorý na nás takto nakydal, tu už robiť nebude.
Aká je vaša ďalšia tvorivá budúcnosť?
Momentálne ma nesmierne teší spolupráca s televíziou Markíza, ktorá už štvrtý rok nakrúca skvelý historický seriál Dunaj, k vašim službám. Mám tam krásnu postavu, Jána Kováča, ktorá prechádza fascinujúcim vývojom. Gardista, ktorý postupne prehodnocuje svoje postoje. Pripomína to situáciu z filmu Obchod na korze. Moja postava arizuje penzión, ktorý vlastní Židovka, no zostane s ňou v úzkom kontakte. Vznikne medzi nimi pekný vzťah a na základe toho si on naplno uvedomí, že celá tá filozofia fašizmu je úplne obludná. Seriál by sa mal nakrúcať celý tento rok, tak uvidíme, kam sa to posunie ďalej.
Okrem toho mám v divadle Astorka päť titulov. Sú to úžasné predstavenia, ktoré hrám s obrovskou radosťou, lebo divadlo milujem. A popritom robím dabingy a rozhlasové hry, najbližšie idem nahrávať práve do Slovenského rozhlasu.
Zároveň pripravujete aj upútavky pre Jednotku. Ako prebieha vaša práca na nich? Máte vlastné domáce štúdio, alebo kvôli nahrávaniu chodíte priamo do televízie?
Nie, chodím priamo do televízie, zvyčajne tak dva, niekedy trikrát do týždňa. Vždy tam dostanem celú hŕbu papierov, ktoré musím načítať. Veľmi rád sa tam však s tou partiou stretávam, lebo sú to naozaj príjemní ľudia.
© obchodnyregister.com – All rights reserved
