Jednotka už nemusí znamenať to, čo kedysi. Vysvedčenia dostali státisíce žiakov, školy čaká zmena hodnotenia

Školský rok 2025/2026 je oficiálne na konci. Koncoročné vysvedčenie dostane celkovo 749 091 žiakov základných a stredných škôl vrátane špeciálnych škôl. Na základných školách si svoje hodnotenie preberie 522 022 žiakov, na stredných školách 227 069. „Prvýkrát si koncoročné vysvedčenie prevezme 61 757 prváčikov základných škôl,“ uviedlo ministerstvo školstva.  

Nie všetky školy však končia školské vyučovanie v rovnaký deň. Kým väčšina žiakov si vysvedčenia prevezme v utorok, niektoré školy tak urobili už v piatok 26. júna alebo v pondelok 29. júna. Dôvodom bolo čerpanie náhradného voľna v súvislosti s 8. májom, ktorý bol štátnym sviatkom, no nie dňom pracovného pokoja, prípadne iné organizačné či prevádzkové dôvody.

Prváci dostali vysvedčenia od ministra

Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas-SD) ukončil školský rok na Základnej škole na Černyševského ulici v Bratislave, kde odovzdal vysvedčenia prvákom. Práve tí sa tento rok učili po novom, podľa kurikulárnej reformy.

Drucker pri tejto príležitosti zdôraznil, že škola nemá v deťoch hľadať iba jednotkárov. „Je potrebné ho objavovať. Práve v školách prostredníctvom našich učiteľov, aby ten konkrétny talent, zručnosť nielen objavili, ale aby ich poukázali deťom. Aby deti uverili v seba, že majú na to,“ povedal minister o talente, ktorý má podľa neho v sebe každé dieťa.

Ako dodal, nie každé dieťa má talent na matematiku, cudzie jazyky, hudobnú výchovu či slovenský jazyk. Podstatné podľa neho je, aby deti nemali pocit, že sú horšie ako ich spolužiaci.

Reforma má deti viac zapájať

Kurikulárna reforma sa začína vždy v prvom ročníku základnej školy. V tomto školskom roku bola do nej zapojená približne polovica základných škôl, od septembra budú v novom systéme vzdelávania zaradené všetky školy.

„Reforma je naozaj zameraná na lepšie a väčšie zapájanie detí, práce v skupine, rozvíjanie zručností, pretože sme presvedčení, že kniha je dôležitá, tam sú mnohé tie poznatky spísané. Ale nie je úplne dôležité, aby tie deti vedeli odrecitovať, čo je v tej knihe napísané, ak tomu nerozumejú,“ vysvetlil Drucker.

Podľa ministra sú deti vďaka novému spôsobu vyučovania lepšie pripravené na prácu v skupine a prezentáciu, menej sa hanbia prejaviť. „Lepšie sa dá podchytiť v takom prípade aj dieťa, keď mu niečo nejde, akým spôsobom sa zamerať na tie konkrétne oblasti, ktoré potrebuje podporiť, rozvíjať,“ dodal.

Foto:
Pavel Neubauer
TASR
Na snímke minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (uprostred Hlas-SD) sa usmieva a tlieska počas odovzdávania koncoročných vysvedčení prvákom na Základnej škole Černiševského v Bratislave v utorok 30. júna 2026.

Aj učiteľ sa učil, ako učiť novú generáciu

Učiteľ prvákov Jakub Kubala zo Základnej školy na Černyševského ulici priznal, že aj pre neho bol tento školský rok veľkou výzvou. „Učil som ich v podstate tie základy najväčšie a zároveň som sa aj ja musel učiť, ako učiť novú generáciu detí,“ povedal.

Ako dodal, musel sa učiť viac spolupracovať, vychádzať zo skúseností detí a prinášať im zážitkové vzdelávanie z terénu. Žiaci sa podľa neho počas prvého roka naučili písmenká, základy čítania a počítania a v druhom ročníku môžu na týchto základoch ďalej stavať.

Známky v ére umelej inteligencie

Koniec školského roka znovu otvára aj otázku, čo vlastne známky a vysvedčenia hovoria o vedomostiach detí. Podľa riaditeľa neziskovej organizácie Edulab Jána Machaja vysvedčenia ani známky nezmiznú, meniť sa však musí to, čo hodnotia.

„Ak jednotka znamená len to, že žiak vie zopakovať informácie, ktoré si dnes vie za pár sekúnd nájsť alebo si ich pomôže spracovať umelou inteligenciou, jej výpovedná hodnota, prirodzene, klesá. Oveľa dôležitejšie bude hodnotiť schopnosť pracovať s informáciami, kriticky myslieť, argumentovať, spolupracovať či riešiť problémy,“ povedal Machaj pre TASR.

Práve tieto kompetencie budú mať podľa neho v ére umelej inteligencie čoraz väčšiu hodnotu. Školy by preto mali viac využívať formatívne hodnotenie. „Namiesto toho, aby sme sa sústredili len na výsledok jednej písomky alebo skúšky, by sme mali sledovať aj samotný proces učenia a pokrok žiaka počas celého roka,“ uviedol.

Dobrá spätná väzba podľa Machaja povie viac ako samotná známka. Ukáže, v čom je žiak silný, kde sa zlepšuje a na čom ešte potrebuje pracovať. „Vysvedčenie je len výsledkom toho, ako učíme a hodnotíme počas roka. Ak chceme, aby malo zmysel aj v ére umelej inteligencie, musíme zmeniť spôsob výučby aj hodnotenia,“ doplnil.

Licencie na umelú inteligenciu nestačia

Riaditeľ Edulabu upozornil aj na to, že školy ako celok ešte nie sú na éru umelej inteligencie úplne pripravené. „Umelá inteligencia im vie výrazne uľahčiť prípravu na hodiny, tvorbu materiálov či poskytovanie spätnej väzby. Samotné licencie na umelú inteligenciu však nestačia. Kľúčové je, aby učitelia dostali kvalitné vzdelávanie a vedeli tieto nástroje využívať zmysluplne vo vyučovaní,“ dodal.

Od školského svedectva po dnešné vysvedčenie

Vysvedčenia majú na našom území dlhú históriu. Ich podoba sa vyvíjala postupne podľa potrieb škôl a dlho nemala jednotnú formu. Až v 18. storočí, počas veľkých školských reforiem, sa začali viac približovať dnešnej podobe ako doklad toho, čo človek v škole zvládol a kam môže ďalej smerovať.

Kým sa na našom území používala latinčina, vysvedčenie sa nazývalo Testimonium scholasticum, teda školské svedectvo. Keďže išlo o úradné listiny, nechýbala na nich pečať, neskôr pečiatka školy, meno žiaka, dátum narodenia a bydlisko. „Zaznamenávali sa predmety, hodnotenie, školský rok, trieda a podpisy učiteľa aj riaditeľa,“ uviedlo ministerstvo školstva.

Niektoré vysvedčenia obsahovali aj údaje o rodičoch alebo vierovyznaní žiaka. Jedno z najstarších zachovaných vysvedčení zo zbierkového fondu Múzea školstva a pedagogiky patrilo žiakovi Ondrejovi Ondrejskému a pochádza z roku 1840. Učitelia mestskej školy v 19. storočí hodnotili predmety ako biblická história, základy latinčiny, aritmetika či nemecký pravopis.

Päťstupňová klasifikácia pretrvala dodnes

Od roku 1850 sa súčasťou štúdia na gymnáziu stala maturita s maturitným vysvedčením, ktoré otváralo cestu na univerzity. Od roku 1868 sa ustálil päťstupňový systém hodnotenia. Po vzniku Československa v roku 1918 sa podoba vysvedčení líšila podľa typu školy, hodnotilo sa však správanie, usilovnosť, prospech aj úprava písomných prác.

Múzeum školstva a pedagogiky uvádza, že „od roku 1945 až doteraz pretrváva ustálená podoba vydávania jedného vysvedčenia pre jeden školský rok s polročným a koncoročným hodnotením.“ Od roku 1980 sa používa klasifikácia piatimi stupňami: výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný a nedostatočný.

Horšia známka nie je zlyhanie

Ministerstvo školstva pripomína, že podstatou vysvedčenia by nemala byť iba známka. „Hoci sa forma vysvedčenia časom menila, jeho skutočná hodnota je stále rovnaká. Ide o spätnú väzbu pre dieťa. To môže cítiť hrdosť na to, čo zvládlo, a zároveň získa prehľad o oblastiach, ktoré mu až tak nejdú,“ uviedol rezort.

Zároveň dodal, že deti sa majú učiť, že horší výsledok na vysvedčení nie je zlyhanie, ale prirodzená súčasť učenia.

Učiteľov čaká dovolenka aj príprava

Letné prázdniny potrvajú počas júla a augusta. Do školských lavíc sa žiaci vrátia začiatkom septembra, keď sa začne školský rok 2026/2027. Oddych čaká aj učiteľov a pedagógov. Ministerstvo v školskom roku 2025/2026 eviduje 68 630 učiteľov základných a stredných škôl.

„Počas obdobia školských prázdnin čerpajú učitelia riadnu dovolenku v rozsahu ustanovenom Zákonníkom práce. Časť letných prázdnin zároveň využívajú na prípravu nového školského roka, vzdelávanie, administratívne činnosti a ďalšie pracovné povinnosti súvisiace s chodom školy,“ dodalo ministerstvo školstva.

Témy:
vysvedčenie

mReportér

Zdielajte článok