Jeseň udrela naplno: Slovensko čaká dážď, v Tatrách sneh. Potom príde prudký obrat

obchodnyregister 2026.09.22.

Slovensko vstupuje do astronomickej jesene počasím, ktoré jej charakter pripomína už naplno. Sever krajiny čakajú prehánky, vysoké polohy Tatier sneženie a chladný severný vzduch drží denné teploty miestami len tesne nad desiatimi stupňami. Na východe pritom ešte v pondelok padali krúpy. Obrat však nemusí byť ďaleko – cez víkend by sa malo začať výraznejšie otepľovať.  

V posledný deň astronomického leta na Slovensku rozhodne nečakajte slnečnú rozlúčku. Od severu k nám medzi tlakovou nížou nad východnou Európou a výšou zasahujúcou od severozápadu naďalej prúdi chladný a vlhký vzduch. Práve ten stojí za sériou prehánok, výrazným ochladením aj snehom na tatranských štítoch.

Podľa utorkovej predpovede Slovenského hydrometeorologického ústavu bude dnes premenlivá, prevažne veľká oblačnosť. Na západe a juhu sa môže oblačnosť miestami zmenšiť, zatiaľ čo v severnej polovici krajiny treba na mnohých miestach počítať s dažďom alebo prehánkami. Približne od nadmorskej výšky 1 700 metrov budú zrážky snehové.

Rozdiel medzi severom a teplejšími časťami Slovenska bude citeľný aj na teplomeroch. Maximá dosiahnu zväčša 15 až 20 stupňov Celzia, no v severnej polovici krajiny prevažne iba 9 až 14 stupňov. Vo výške 1 500 metrov má byť približne tri stupne, pričom vo vysokých polohách Tatier SHMÚ očakáva hodnoty aj pod nulou.

Fúkať bude prevažne severozápadný vietor rýchlosťou 5 až 30 kilometrov za hodinu. Na západe môže ojedinele dosiahnuť približne 40 km/h a v nárazoch okolo 55 km/h. Meteorológovia počas dňa očakávajú väčšinou do piatich milimetrov zrážok, na severe do desiatich. Vo výškach nad 1 900 metrov môže pribudnúť do desať centimetrov snehu.

Východ v pondelok zasypali krúpy

Chladné severné prúdenie sa prejavilo už v pondelok. Počasie bolo mimoriadne premenlivé a popri daždi a horskom snežení sa objavili aj búrky. Najdramatickejšie zábery prišli z okolia Košíc. Portál iMeteo informoval o intenzívnom krupobití v Čečejovciach a ďalších lokalitách východného Slovenska, kde ľad miestami pokryl cesty a okolie domov súvislou vrstvou. Podľa portálu sprevádzala pondelkové búrky aj výrazná blesková aktivita.

Severné a východné Slovensko zároveň dostali citeľnú dávku dažďa. Lokálne úhrny za pondelok prekročili 30 milimetrov.

Tatry sa odeli do bielej

Najvýraznejší prejav ochladenia je viditeľný na horách. V Tatrách už v pondelok snežilo a biela pokrývka sa objavila na najvyšších štítoch aj v okolí vysokohorských staníc. V utorok SHMÚ očakáva sneženie približne od 1 700 metrov, pričom v pásme od 1 500 do 2 500 metrov sa teploty majú pohybovať zhruba od troch do mínus troch stupňov.

Ochladenie zasiahlo celý tatranský región. Na poľskej strane informovala TVN24 o snežení na Kasprovom vrchu a poľský IMGW počíta v Tatrách s ďalším prírastkom snehovej pokrývky približne desať centimetrov. V horských oblastiach tak už podmienky miestami viac pripomínajú začiatok zimnej sezóny než koniec septembra.

Astronomická jeseň príde v stredu o 2.05 h

Počasie tak predbehlo astronomický kalendár len o niekoľko hodín. Jesenná rovnodennosť nastane v stredu 23. septembra 2026 o 2.05 h SELČ. V tomto okamihu sa na severnej pologuli začne astronomická jeseň, zatiaľ čo na južnej pologuli astronomická jar.

Jesenná rovnodennosť nepripadá každý rok na rovnaký dátum ani hodinu. Dôvodom je, že obeh Zeme okolo Slnka netrvá presne 365 dní. Astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV pripomenul pre TASR, že jeden obeh trvá približne 365,2422 dňa. Rozdiel vyrovnávajú priestupné roky, preto sa okamih rovnodennosti medzi jednotlivými rokmi posúva. V roku 2025 napríklad nastala už 22. septembra večer.

V okamihu rovnodennosti prechádza Slnko cez nebeský rovník zo severnej na južnú časť oblohy a nachádza sa priamo nad zemským rovníkom. Názov rovnodennosť však trochu zavádza. Deň a noc totiž pri bežnom meraní východu a západu Slnka nemajú presne po 12 hodín.

Dôvodom je okrem iného atmosférická refrakcia – zemská atmosféra lúče ohýba, a preto Slnko vidíme krátko pred jeho geometrickým východom aj po geometrickom západe. V Bratislave bude napríklad 23. septembra deň trvať približne 12 hodín a osem minút. K hranici dvanástich hodín sa dostane až o niekoľko dní neskôr.

Jeseň zároveň neznamená okamih, keď sa deň začne skracovať. Ten sa na severnej pologuli skracuje už od letného slnovratu. Práve v období okolo rovnodennosti však ubúda denného svetla najrýchlejšie. V Bratislave sa v týchto dňoch dĺžka dňa skracuje približne o tri a pol minúty denne.

Astronomická jeseň potrvá do 21. decembra 2026, keď o 21.50 h SEČ nastane zimný slnovrat. Meteorologická jeseň sa riadi jednoduchším kalendárnym delením – začala sa už 1. septembra a skončí sa 30. novembra.

Po ochladení príde obrat

Studená epizóda však podľa súčasných prognóz nebude mať dlhé trvanie. SHMÚ vo výhľade na sobotu až pondelok očakáva, že obdobie bude ako celok teplotne nadnormálne. Postupne má ubúdať oblačnosti a denné maximá, ktoré sa spočiatku budú pohybovať medzi 16 a 23 stupňami, môžu v závere obdobia vystúpiť na 20 až 27 stupňov.

Témy:
počasie

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.