
Spisovateľ Jozef Banáš sa rozhodol verejne reagovať na slová Hany Lasicovej, ktorá mu vyčíta vydanie knihy rozhovorov s jej otcom Milanom Lasicom. V osobnom odkaze adresovanom Lasicovej priznal, že porušil svoj sľub knihu nevydať, a ospravedlnil sa. Zároveň však odmietol viaceré jej tvrdenia.
„Ahoj, Hanka. Je mi jasné, že je to nepríjemné tebe, rovnako aj mne,“ začal Jozef Banáš svoj odkaz Hane Lasicovej. Vysvetlil, že na jej slová musí reagovať, pretože sa podľa vlastných slov dostal do situácie, keď by mal „chodiť po Slovensku po kanáloch“. Už v úvode pritom pripustil, že verejná výmena názorov nemusí dopadnúť dobre ani pre jednu stranu.
„Som si vedomý, že výsledok sporu s tvojou mamou, nech už dopadne akokoľvek, bude jediný. Budeme verejnosti na smiech. Tak to býva, keď sa hádajú starci,“ vyhlásil.
Spor vo Viedni podľa Banáša nesúvisel s ŠtB
Jednou z tém, ku ktorým sa spisovateľ vrátil, bolo jeho pôsobenie vo Viedni a konflikt s matkou Hany Lasicovej. Banáš odmieta, že by za jeho odvolaním stála otázka spolupráce s bývalou Štátnou bezpečnosťou.
„Spor medzi veľvyslankyňou a mnou, ktorý vyústil do môjho odvolania z Viedne, vôbec nebol kvôli ŠtB. To bola len zámienka,“ tvrdí.
Podľa jeho slov bol skutočným dôvodom blížiaci sa rozpad Československa a otázka delenia československého majetku vo Viedni. Banáš uviedol, že v tejto veci zastával na rozdiel od Lasicovej matky „jasné proslovenské stanoviská“.
Zároveň otvoril otázku jej vymenovania do diplomatickej funkcie. Tvrdí, že za jej kariérou stáli on a Milan Kňažko.
„Ja som ju vymyslel a Milan ju u Havla vybavil,“ vyhlásil Banáš. Hanu Lasicovú pritom vyzval, aby sa na okolnosti vymenovania opýtala samotného Kňažka.
Obvinenia zo spolupráce s ŠtB odmieta
Banáš sa následne venoval tvrdeniam, ktoré sa týkajú jeho minulosti a údajnej spolupráce s komunistickou Štátnou bezpečnosťou.
Hane Lasicovej vyčíta, že z jeho listu adresovaného Milanovi Lasicovi vybrala iba niektoré pasáže a použila ich bez širšieho kontextu. Namieta aj proti tomu, že ako jeden z hlavných argumentov použila koncept Lasicovho listu, ktorý mu podľa Banáša nikdy nebol odoslaný.
„Ak by s ním súhlasil, asi by mi ho poslal. Prečo si to rozmyslel a neposlal mi ho?“ pýta sa spisovateľ.
Pripustil, že Milanovi Lasicovi v minulosti písal o tom, ako ho zasiahli informácie, ktoré sa objavili začiatkom roka 1992 a podľa ktorých mal byť agentom ŠtB.
„Áno, Milanovi som písal, že som sa dlho otriasal z toho, keď sa začiatkom roku 1992 ukázalo, že som vraj bol agentom ŠtB. Samozrejme, že ak človeka takto obvinia, je to šok,“ uviedol.
Samotné obvinenia však odmieta. Tvrdí, že príslušníci ŠtB si v niektorých prípadoch agentov vymýšľali, aby na nich získavali peniaze.
„Tridsaťsedem rokov ma obviňujú, že som udával, a zatiaľ sa nenašiel jediný, ktorého by som udal,“ vyhlásil.
Priznal porušený sľub a ospravedlnil sa
Významnú časť svojho vyjadrenia Banáš venoval okolnostiam vydania knihy rozhovorov s Milanom Lasicom. Práve jej publikovanie je predmetom sporu s rodinou zosnulého umelca.
Banáš priznal, že právnickej kancelárii zastupujúcej rodinu napísal, že knihu nevydá. Tento sľub však napokon nedodržal.
„Áno, priznávam chybu. Nemal som s vaším právnikom vôbec komunikovať,“ povedal.
Vysvetlil, že rukopis najskôr ponúkol spoločnému vydavateľstvu Ikar, ktoré podľa jeho slov nemalo o vydanie záujem. Dôvodom malo byť pripravované vydanie knihy Hany Lasicovej obsahujúcej texty jej otca.
„Tým bola pre mňa vec vybavená, text som odložil, ale bolo mi ľúto, že myšlienky tvojho otca sa na verejnosť nedostanú,“ vysvetlil.
Situácia sa podľa neho zmenila približne po pol roku, keď o rukopis prejavilo záujem vydavateľstvo Plus 7 dní.
Banáš tvrdí, že s vydaním súhlasil napriek tomu, že si uvedomoval porušenie svojho predchádzajúceho záväzku.
„Súhlasil som, vedomý si toho, že svoj sľub poruším. Beriem to ako výčitku a ospravedlňujem sa,“ odkázal Lasicovej.
Zdôraznil však, že jeho zámerom nebolo zasiahnuť do citov rodiny ani zneuctiť pamiatku Milana Lasicu.
„Veľmi si vážim, ako príkladne sa staráš o otcovo dedičstvo, ale tieto rozhovory sú mojou pamiatkou na tvojho otca,“ uviedol.
K vydaniu ho podľa vlastných slov viedlo presvedčenie, že v súčasnej spoločenskej atmosfére by mali opäť zaznieť Lasicove myšlienky.
„V týchto nedobrých časoch je pre Slovensko dôležité, aby zaznel múdry a upokojujúci hlas autority, akou je tvoj otec,“ vysvetlil.
„Mrzí ma to, určite som nemal v úmysle rozjatriť tvoje city a spomienku na otca,“ dodal.
Popiera, že by knihu odmietlo viacero vydavateľstiev
Banáš zároveň odmietol tvrdenie Hany Lasicovej, podľa ktorého jeho knihu odmietli všetky seriózne vydavateľstvá.
„To nie je pravda. Okrem Ikaru som knihu žiadnemu vydavateľstvu neponúkol,“ reagoval.
Podľa jeho vyjadrenia teda nešlo o rukopis, s ktorým by postupne neúspešne oslovoval viacerých vydavateľov.
S Lasicom sa vraj stretával aj po roku 1992
Ďalšou spornou otázkou zostáva vzťah Banáša s Milanom Lasicom po zverejnení informácií o jeho údajnej spolupráci s ŠtB.
Hana Lasicová podľa Banáša tvrdí, že jej otec sa s ním od roku 1992 prestal rozprávať. Spisovateľ to odmieta, hoci pripúšťa, že ich vzťah v tom období prešiel ochladením.
„Áno, aj ja som cítil, že nastalo medzi nami ochladenie, ale potom sme sa s tvojím otcom stretli a o veciach hovorili,“ uviedol.
Tvrdí, že Lasica ho po návrate z Viedne dokonca navštívil doma a viedli spolu dlhý rozhovor. Podľa Banáša sa stretávali aj neskôr, okrem iného v období, keď vychádzala kniha rozhovorov Milana Lasicu s Jánom Štrasserom.
Ako dôkaz, že ich vzťahy neboli prerušené, ukázal aj spoločnú fotografiu z podujatia spoločnosti, v ktorej pôsobil.
Na snímke sa podľa jeho slov nachádza Milan Lasica, Banáš a predstaviteľ spoločnosti Reemtsma Hamburg pre Slovensko. Spisovateľ uviedol, že Lasicu na spoločenskú akciu sám pozval.
„Nemal žiadny problém moje pozvanie prijať,“ zdôraznil.
Osobitne upozornil na obdobie, v ktorom mala fotografia vzniknúť. Podľa Banáša pochádza z času po 1. januári 1994, keď nastúpil do spoločnosti Reemtsma Hamburg, respektíve jej bratislavskej spoločnosti SIT.
„Teda najmenej dva roky potom, čo tvrdíš, že tvoj otec sa so mnou nerozprával. Stretli sme sa aj potom,“ odkázal Hane Lasicovej.
„Otec nikdy nepovedal, že je proti vydaniu rozhovorov“
Banáš sa vyjadril aj k otázke, či Milan Lasica počas svojho života súhlasil s publikovaním ich spoločných rozhovorov.
Podľa spisovateľa Lasica vydanie výslovne neodmietol, hoci ho opakovane odkladal.
„Otec nikdy nepovedal, že je proti vydaniu rozhovorov. Vždy to len odkladal,“ uviedol Banáš na adresu Hany Lasicovej.
V závere svojho odkazu reagoval aj na požiadavku majetkového odškodnenia zo strany Lasicovej rodiny.
Naznačil, že ak spor dospeje až na súd, je pripravený niesť následky svojho rozhodnutia knihu vydať.
„Ak súd rozhodne, budem ho znášať, lebo som presvedčený, že tá kniha stojí za to,“ vyhlásil.
Hanu Lasicovú zároveň vyzval, aby si publikáciu prečítala.
Napriek ostrým výhradám a vzájomnému sporu uzavrel Banáš svoje vyjadrenie zmierlivými slovami.
„Hanka, prečítaj si ju. Želám tebe, tvojej mame aj sebe pokoj na duši.“
Redakčná poznámka: Článok je spracovaný výlučne z dodaného prepisu vyjadrenia Jozefa Banáša. Jeho tvrdenia o okolnostiach odvolania z Viedne, ŠtB, vzťahu s Milanom Lasicom a vydaní knihy sú uvedené ako jeho stanoviská, nie ako nezávisle overené skutočnosti. Citácie sú jazykovo upravené tam, kde prepis obsahoval zjavné chyby automatického rozpoznávania reči.
Témy:
Jozef Banáš
Milan Lasica
Hana Lasicová
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

