Júlový prieskum SANEP: Smer si udržiava mierny náskok pred PS, Matovič zostáva kľúčom. Uspel by Konzervatívny blok, keby kandidoval?

Podľa aktuálneho exkluzívneho prieskumu spoločnosti SANEP pre televíziu ta3 z polovice júla by parlamentné voľby vyhrala strana Smer, ktorá si aj naďalej udržiava mierny náskok pred Progresívnym Slovenskom (PS). Na treťom mieste by skončilo hnutie Republika. Do poslaneckých lavíc by sa v polovici júla dostali zástupcovia ôsmich politických strán. Agentúra SANEP sa pýtala aj na otázku, ako by ľudia vnímali vznik širšieho konzervatívneho politického bloku.  

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v čase realizácie tohto prieskumu, 14,8 % opýtaných by sa nevedelo rozhodnúť, ktorú politickú stranu voliť. Ďalších 18,1 % respondentov deklarovalo, že by sa parlamentných volieb nezúčastnili. Rozhodnutých by bolo 67,1 % oprávnených voličov a svoje hlasy by rozdelili nasledovne.

Parlamentné voľby by v polovici júla vyhrala strana Smer so ziskom 19,6 percenta hlasov. Oproti júnovému meraniu ide o mierny pokles o 0,2 percentuálneho bodu. Na druhom mieste by skončilo Progresívne Slovensko so ziskom 18,1 percenta hlasov, ktoré si v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom pohoršilo o 0,3 percentuálneho bodu. Na treťom mieste by sa umiestnilo hnutie Republika so ziskom 11,6 percenta hlasov. V porovnaní s júnovým meraním si polepšilo o 0,1 percentuálneho bodu.

Na štvrtom mieste by skončilo hnutie Slovensko so ziskom 8,2 percenta hlasov. Nasledovala by strana SaS so ziskom 7,7 percenta hlasov a Hlas so ziskom 7,6 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH so ziskom 6,3 percenta hlasov a strana Demokrati so ziskom 5,6 percenta hlasov. Žiadna ďalšia politická strana by v súčasnosti hranicu zvoliteľnosti neprekročila.

Pred bránami parlamentu by zostali Aliancia – Szövetség (4,6 %), SNS (4,5 %), Sme rodina (3,8 %) a ostatné politické subjekty.

Z výsledkov aktuálneho prieskumu spoločnosti SANEP zároveň vyplýva, že viac ako dve tretiny oslovených voličov sú rozhodnuté, komu by v prípade konania parlamentných volieb odovzdali svoj hlas. Podiel nerozhodnutých voličov sa pohybuje tesne pod hranicou pätnástich percent.

V prepočte na mandáty v Národnej rade SR by podľa aktuálnych volebných preferencií získala strana Smer 35 mandátov, Progresívne Slovensko 32 kresiel a Republika 21 mandátov. Hnutie Slovensko aj SaS by obsadili po 14 kresiel. Hlas by získal 13 mandátov, KDH 11 mandátov a Demokrati 10 kresiel.

Nová otázka: uspel by konzervatívny blok?

Súčasťou aktuálneho prieskumu spoločnosti SANEP boli aj otázky zamerané na podporu prípadného vzniku širšieho konzervatívneho politického bloku. Táto téma sa v posledných týždňoch dostáva do popredia verejnej diskusie v súvislosti s úvahami o možnej spolupráci viacerých konzervatívne orientovaných politických subjektov pred budúcimi parlamentnými voľbami.

Z výsledkov prieskumu spoločnosti SANEP vyplýva, že samotná myšlienka vytvorenia širšieho konzervatívneho bloku nachádza podporu vyše tretiny verejnosti. Jeho vznik podporuje celkovo 33,7 percenta respondentov, zatiaľ čo 49,6 percenta opýtaných sa k tejto možnosti stavia odmietavo. Necelá pätina respondentov na túto otázku nemá jednoznačný názor.

Výsledky prieskumu zároveň naznačujú, že verejnosť odlišuje všeobecnú podporu myšlienky spájania konzervatívnych strán od ochoty podporiť konkrétny volebný projekt. Kým samotný vznik konzervatívneho bloku nachádza pomerne výraznú podporu, pri otázke konkrétnej volebnej spolupráce je miera deklarovanej podpory výrazne nižšia.

Blok zložený zo strán KDH, Kresťanská únia a Maďarská aliancia by podľa aktuálneho prieskumu určite alebo skôr volilo 15,8 percenta respondentov. Naopak, viac ako šesť z desiatich opýtaných uvádza, že by takýto subjekt nepodporilo, pričom takmer štvrtina respondentov zatiaľ nemá na túto otázku vytvorený jednoznačný názor.

Možno konštatovať, že myšlienka spájania konzervatívnych strán je pre časť verejnosti akceptovateľná, jej podpora sa však zatiaľ automaticky neprenáša na konkrétny volebný projekt. Pre prípadný úspech obdobného projektu tak môže byť rozhodujúce nielen jeho programové zameranie, ale aj dôveryhodnosť jednotlivých strán a spôsob ich vzájomnej spolupráce

Aj výsledky tretej otázky ukazujú, že verejnosť citlivo vníma samotné personálne a stranícke zloženie prípadného konzervatívneho bloku. Za prijateľnejší variant označilo 23,7 percenta respondentov spoluprácu strán KDH, Kresťanská únia a Maďarská aliancia. Rozšírenie takéhoto zoskupenia o Hnutie Slovensko podporilo 17,1 percenta opýtaných, pričom 44,6 percenta respondentov neuprednostnilo ani jeden z ponúkaných modelov.

Tieto výsledky zároveň naznačujú, že jednotlivé modely konzervatívnej spolupráce verejnosť nevníma rovnako. Zatiaľ čo užší blok strán KDH, Kresťanská únia a Maďarská aliancia pôsobí na časť verejnosti prijateľnejšie, rozšírenie o Hnutie Slovensko je spojené s nižšou mierou deklarovanej podpory.

Nižšia podpora rozšíreného variantu môže súvisieť aj s tým, že Hnutie Slovensko patrí dlhodobo medzi politické subjekty s výraznou schopnosťou mobilizovať vlastných voličov, zároveň však vo verejnosti vyvoláva výrazne polarizované postoje. Práve táto polarizácia môže byť jedným z faktorov, ktoré vedú časť potenciálnych podporovateľov širšieho konzervatívneho projektu k rezervovanejšiemu postoju voči jeho rozšírenému variantu.

Samotný prieskum však dôvody týchto postojov priamo neskúmal, preto ich nemožno jednoznačne prisudzovať konkrétnemu politickému subjektu.

Aktuálny prieskum spoločnosti SANEP zároveň ukazuje, že prípadný úspech širšieho konzervatívneho bloku nebude závisieť iba od počtu strán zapojených do spoločného projektu, ale predovšetkým od schopnosti vytvoriť dôveryhodný a programovo zrozumiteľný politický subjekt. Samotná myšlienka spolupráce konzervatívnych strán má podľa aktuálnych výsledkov medzi časťou verejnosti svoj potenciál. O prípadnej volebnej atraktivite takéhoto projektu však bude rozhodovať predovšetkým jeho konkrétna podoba a dôveryhodnosť politických strán, ktoré by ho tvorili.

Uvedený exkluzívny prieskum spoločnosti SANEP pre televíziu ta3 bol uskutočnený v dňoch 13. – 19. júla 2026. Zber dát prebiehal metódou CAWI na reprezentatívnej vzorke 2 150 respondentov vo veku 18 a viac rokov. Štatistická odchýlka sa pohybuje v rozmedzí ±1,5 %. Aktuálny prieskum vychádza z odpovedí 67,1 % respondentov, ktorí predstavujú skupinu rozhodnutých voličov. Všetky uvedené výsledky a modely sú platné iba v danom okamihu zberu dát.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
SANEP
preferencie politických strán

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.