Juraj Blanár bude môcť kontrolovať všetky hlasy zo zahraničia, varuje združenie zahraničných Slovákov

ČESMAD vie, že ide o desiatky tisíc ľudí, ktorí pracujú v logistike a šoférujú kamióny aj kvôli tomu, aby naša ekonomika ako-tak prosperovala. Ďalej ide o opatrovateľky v Rakúsku a študentov, ktorí chcú mať kvalitné vzdelanie, aby ho mohli využiť na Slovensku.

Súčasná koalícia sa týchto ľudí snaží obmedziť z jedného dôvodu – videli svet a vedia, že iné štáty môžu fungovať lepšie ako Slovensko, ktoré má vláda pod palcom. Nie sú kompetentní viesť túto krajinu lepšie a jediné, čo im napadlo je zatvoriť oči a ústa tým, ktorí chodia von.

Poslanec Michelko za SNS pripustil, že ľudia zo zahraničia nevolia vládnu koalíciu. Je aj toto jednou z motivácií ich konania?

Áno a múdry by sa zamýšľal nad tým, prečo ma nevolia. Mal by som viesť Slovensko, aby prosperovalo aspoň tak ako Česká republika, aby boli ľudia šťastnejší, spokojnejší, cítili sa bezpečne a mali dvojnásobné dôchodky? Alebo im radšej zatvorím ústa?

Aj v návrhu zákona vidieť ich nekompetentnosť, pretože ho nedokážu ani zdôvodniť. Vo formulácii sa snažia povedať, že my zo zahraničia chceme zaviesť inú formu ako voľbu poštou. O tom tu vôbec roky nebola diskusia. K diskusii o zmene volebného zákona nás neprizvali, pretože ich nezaujímame a radšej si to vymyslia sami.

Predstavitelia strany Smer argumentujú tým, že pri voľbe poštou sa porušuje ústava. Údajne je ohrozená tajnosť voľby. Keď v roku 2016 ľudia zo zahraničia volili stranu Most-Híd, ktorá sa stala súčasťou koalície Roberta Fica, tak aj ich vláda by potom bola nelegitímna. Ako sa pozeráte na tento argument?

Je to detská argumentácia typu: „Mám pocit a možno je to tak…“. Nepredložili ani jeden dôkaz ani fakt. Najvtipnejšie na tom je, že argumentáciu dávajú na starosť ľuďom, ktorí sú trestne stíhaní.

Vyjadril sa k tomu aj ústavný právnik Vincent Bujňák a hovorí, že: „Nemám vedomosť, že by sa niekto z oprávnených subjektov obrátil na Ústavný súd a ten by konštatoval, že voľba poštou je protiústavná. Princípy volebného práva – všeobecnosť, tajnosť, rovnosť a priamosť – nemajú absolútny charakter. Napríklad osobám so zrakovým znevýhodnením umožňujeme, aby im s vyplnením hlasovacieho lístka niekto pomohol. Rešpektujeme, že nie je zabezpečená tajnosť hlasovania, pretože je to v záujme všeobecnosti volebného práva.“ Ak by parlament obmedzil voľbu poštou, myslíte, že by ste mali šancu uspieť na Ústavnom súde?

Pán Bujňák veľmi dobre argumentuje precedensmi v medzinárodnom práve. Európsky súd pre ľudské práva hovorí, že právo voliť musí byť efektívne. V prípade, že by voľbu poštou nahradila voľba na ambasádach, tak to neplatí. Nie je to efektívne pre ľudí, ktorí sú zamestnaní a nemôžu si zvoliť, či sú v práci alebo nie.

Rovnako nám to pripadá ako obmedzovanie voľného pohybu pracovníkov, čo je v rozpore s článkom 45 Zmluvy o Európskej únii. Vláda Slovenskej republiky chce obmedziť práva občanov na pohyb v čase volieb. Musíte si vybrať, či budete občiansky aktívni alebo či budete využívať právo na slobodný pohyb.

Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že štát sa môže rozhodnúť, ktorú z foriem voľby zo zahraničia zvolí, či poštou, na ambasáde alebo kombináciu. Argumentácia pána Bujňáka naznačuje, že keď ustúpime zo všeobecnosti volebného práva, mohol by to byť ústavnoprávny problém. Plánujete sa obrátiť na Ústavný súd?

Podľa práva ako občania nemáme možnosť obrátiť sa na Ústavný súd so sťažnosťou inak ako sprostredkovane cez poslancov, prezidenta alebo ombudsmana. Oni to môžu urobiť a určite ich k tomu budeme vyzývať.

Mohli by sme sa obrátiť na Ústavný súd po voľbách, kedy by nám bolo istým spôsobom ukrátené právo. Je to neskoro, preto chceme dovtedy podniknúť nejaké kroky. V práve platí zásada zákazu spätnej regresie.

Ak štát garantuje výkon ľudských práv, tak by neskôr nemal zvažovať ich obmedzovanie. Iba ak by na to boli vážne a racionálne argumenty. Tie vládna koalícia nemá. Neargumentovali ani vecne, ani racionálne, len pocitovo.

Voľba poštou
Zdroj: istock

Hovoria o možných volebných podvodoch. Kto a ako by mohol podvádzať pri voľbe zo zahraničia?

Oni sa vyspia a povedia, že majú pocit, že niekto mohol podvádzať, a tak obmedzia ľudské práva. Keby sme takto fungovali, tak už sme v otroctve. Môžem si vymyslieť akékoľvek prípady, v ktorých by mohol niekto niečo ukradnúť alebo niekde podviesť a napriek tomu majú občania voľný pohyb a právo podnikať.

Nemôžeme vychádzať z pocitu politika. Je to úplne irelevantné, pretože doteraz nedošlo k žiadnemu pochybeniu ani trestnému podaniu z hľadiska porušovania práva vo veci voľby poštou.

Hlasy poštou sú doručené priamo na ministerstvo vnútra, kde ich zrátava komisia. Momentálne to má pod kontrolou vládna koalícia. Preto sa snažím zistiť, kde by sa tam mohol stať podvod a kto by ho mohol urobiť.

Je absolútne zbytočné sa nad tým vôbec pozastavovať. Sú to prázdne slová.

Koho ten zákon reálne postihne?

Nedávno boli voľby v Maďarsku. Slovenská vláda vyšla v ústrety maďarským občanom tak, že umožnila Maďarskej republike zriadiť tri volebné miestnosti na Slovensku: v Košiciach, v Banskej Bystrici a v Bratislave. Tri pre občanov cudzieho štátu. Tá istá vláda na území Maďarska plánuje zriadiť jednu miestnosť pre našich vlastných občanov. Už len v tomto nepomere vidno, ako sa vláda správa k občanom a ako si váži demokraciu a voľby.

Na začiatku sa argumentovalo dánskym modelom, pretože Dánsko nemá voľbu poštou. Oni však na rozdiel od nás už niekoľko mesiacov dopredu umožňujú svojim občanom voliť v predstihu. Ak si aj naplánujete alebo vás zamestnávateľ pošle do zahraničia, tak vďaka tomu máte dostatok času na to, aby ste neprišli o hlas.

Koalícia si vyberá len čiastočné informácie. Tvrdili, že zriadia viaceré volebné miestnosti vo svete, potom, že sa bude voliť iba na veľvyslanectvách a teraz, že niektoré ambasády zrušia. Nedá sa počítať s tým, čo hovorili na začiatku a aký je výsledok.

Zrušilo sa napríklad veľvyslanectvo v Dánsku. Kam budú musieť vycestovať slovenskí študenti študujúci v Dánsku?

Do Štokholmu, do Helsínk alebo kamkoľvek, kde ešte máme veľvyslanectvo. Vláda si výkon volebného práva v zahraničí predstavuje tak, že ten, kto má voľno a peniaze, môže voliť. Ostatní, ktorí sú v práci a nemôžu si urobiť voľno, nebudú voliť.

Napríklad v USA budú môcť voliť tí, ktorí sa budú nachádzať na východnom pobreží v okolí Washingtonu. Kto si nájde čas a peniaze preletieť cez USA kvôli tomu, že politici na Slovensku sa rozhodli, že o jeho hlas nestoja?

Rovnako to skomplikujem život ľuďom v Rusku. Je to obrovská krajina a hoci odtiaľ v posledných voľbách volilo poštou len trinásť ľudí, bolo by pre nich náročné, aby precestovali celý štát a dostali sa do Moskvy.

Aj pre Slovákov žijúcich v Rusku, pokiaľ nežijú v Moskve, bude takýto režim problematický. Na výsledku volieb sa to však nepodpíše, keďže ich je veľmi málo.

Áno.

Kalkuluje vláda s tým, že ide skôr o ľudí na západe a nie tých, ktorí žijú v Rusku?

Neviem, s čím kalkuluje vláda.

Sú aj štáty, v ktorých nemáme diplomatické zastúpenie a nie sú ani súčasťou EÚ. Ľudia, ktorí v nich žijú, by museli cestovať cez viaceré krajiny a rôzne vízové režimy. Koľko Slovákov žije v týchto krajinách?

O tom nemám predstavu. Až tak nezáleží na tom, koľko našich občanov žije v zahraničí, skôr myslíme na občanov, ktorí žijú na Slovensku a v čase volieb vycestujú. Toto je najväčšia skupina voličov zo zahraničia a takéto obmedzenie sa ich dotkne najviac.

Ak ste na pár dní na dovolenke, nemáte čas lietať z jednej krajiny do druhej, aby ste prišli na veľvyslanectvo a volili. Ak ste pracovne vyslaný do nejakej krajiny, tak máte osem hodín pracovať a nie cestovať do mesta, v ktorom je veľvyslanectvo.

Počet sa dá odhadnúť pomocou špeciálneho tlačiva Sociálnej poisťovne, ktoré používajú zamestnávatelia, ktorí vysielajú pracovníkov do zahraničia. Formulár PD A1 používa okolo 120 000 ľudí, približne 30-40 000 opatrovateliek a 30 000 vodičov.

V roku 2020 sa strana do parlamentu nedostala kvôli necelým 700 hlasom. Hovoríme o počte ľudí, ktorí môžu rozhodnúť o tom, či bude mať strana 4,9 % alebo 5,1 %, teda kto sa do Národnej rady dostane a bude môcť skladať koalíciu, však?

Áno, určite. Občania, ktorí sú v zahraničí, sú kritickí. Videli, ako môže fungovať iný štát a sú pripravení zdieľať túto skúsenosť aj vo voľbách. Volia dramaticky odlišne oproti ľuďom, ktorí zo Slovenska necestujú. Poskytujú spätnú väzbu a rozumný by sa mal zaujímať, čo by malo byť inak. Tiež by sa snažil inšpirovať úspechom ostatných, no my sa snažíme zatvárať.

Voliči vládnej koalície by si mali uvedomiť, že tí, ktorých idú obmedziť, sú ich susedia, deti, vnuci a vnučky. Možno to budú aj oni, keď vycestujú do zahraničia za zdravotnou starostlivosťou. Ľudia zo Slovenska cestujú napríklad kvôli oprave zubov na Ukrajinu alebo do Poľska. Je to tam lacnejšie. Rovnako aj za inými službami, ktoré sú pri primeranej kvalite lacnejšie a nie sú s nimi spojené zbytočné výdavky ako napríklad transakčná daň.

Ako by vyzerala voľba na ambasáde v Česku? Dá sa zrealizovať, aby všetci Slováci v Česku volili v jednej miestnosti, ktorá bude v Prahe?

Pri malom veľvyslanectve, ktoré v Prahe máme, je to absurdné. Ak by išlo len o časť ľudí, ktorí tu sú alebo v čase volieb pricestujú, hovorili by sme minimálne o 100 000 ľuďoch. Štát to musí zabezpečiť a v návrhu zákona sa počíta s tým, že v komisii budú traja ľudia vymenovaní ministrom zahraničných vecí.

Doteraz sme argumentovali tým, že chceme mať tajné, ústavne korektné a férové voľby, no teraz je zrejmé, že voľby na veľvyslanectvách budú veľmi zraniteľné a môžeme sa dostať do situácie, že nebudú uznané v zahraničí.

Akým mechanizmom by mohli byť hlasy zo zahraničia neuznané?

Ako vo Venezuele. Pri únose Madura niektorí argumentovali, že to bolo bezprecedentné, lebo bol unesený prezident, no niektoré krajiny konštatovali, že ho nikdy neuznali za prezidenta, takže sa z ich pohľadu nič vážne nestalo. My neuznávame prezidenta Bieloruska, pretože voľby neboli férové a slobodné. Rovnako sa môže stať, že voľby na Slovensku nebudú uznané a ďalší parlament stratí legitimitu a zákony, ktoré prijme, nebudú uznávané v medzinárodnom kontexte a EÚ.

Akým spôsobom by sa mohlo stať, že to nebude uznané? Budú spochybnené hlasy, lebo ich budú kontrolovať iba nominanti ministra Blanára?

Uplynulé voľby boli legitímne, uznali ich všetky strany a nasledovalo uznanie zo strany zahraničia. Predstavte si, že pri nadchádzajúcich voľbách budú v Prahe pred veľvyslanectvom plné ulice a veľvyslanectvo zatvorí predtým, ako by mohli všetci odvoliť. Môžeme takéto voľby považovať za slobodné a férové?

Juraj Blanár
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Išlo by o výraznú menšinu hlasov oproti miliónom voličov na Slovensku. Dajú sa kvôli tomu spochybniť celé voľby?

Myslím si, že áno. Slovensko bude čeliť dramatickému odsúdeniu z medzinárodného spoločenstva. Neviem si predstaviť politika, ktorý by sa potom chcel rozprávať s predstaviteľmi nášho štátu.

Hovorme aj o legitimite hlasov, keďže predstavitelia vládnej koalície argumentujú aj tým, že prečo by mal niekto, kto žije v zahraničí rozhodovať o dianí na Slovensku. Čo na to hovoríte?

Je zaujímavé ako sa vládnej koalícii podarilo presvedčiť ľudí o relevantnosti tohto naratívu. V skutočnosti hovoríme o právach predovšetkým ľudí, ktorí žijú na Slovensku a v čase volieb vycestujú.

Tí, ktorí žijú 30 alebo 50 rokov v zahraničí, zvyčajne nevolia a volí práve ten obrovský počet ľudí, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku. Zo strany koalície nevidíme návrh, že ten, kto žije v zahraničí 10, 20, 30 rokov, už nebude môcť voliť. Jednoznačne chcú obmedziť právo voliť mobilným ľuďom, bez ohľadu na to, či tam žijú.

Aké to bude mať dôsledky? Môže sa stať, že sa ľudia zmobilizujú. Už sme zažili tzv. mobilizačné vlaky, ktoré v predchádzajúcich voľbách priviezli voličov na Slovensko.

V Srdcom doma, Pražskej kaviarni a vo všetkých krajanských spolkoch, s ktorými sme v kontakte v Európe aj mimo nej, urobíme všetko pre to, aby sme obyvateľov a voličov zmobilizovali ešte viac ako v posledných voľbách. Budeme dúfať, že ambasády budú praskať vo švíkoch počas volieb.

Ak by tento návrh vláda schválila, akým spôsobom môže budúca vláda občanom uľahčiť voľbu zo zahraničia?

Srdcom doma už od roku 2018 spolupracuje s ministerstvom vnútra a podarilo sa urobiť niekoľko legislatívnych pozmeňovacích návrhov, ktoré parlament schválil. Boli sme pri návrhoch prenosu kompetencií z obcí na ministerstvo vnútra, pretože sa vtedy strácali žiadosti.

Tiež sme navrhovali zavedenie aplikácie na registráciu k voľbám, lebo predtým sa používala aplikácia Srdcom doma, aby si ľudia mohli pohodlnejšie podať žiadosť o voľbu poštou. Sme pripravení na diskusiu, no pri tejto vlády sme nezachytili žiaden signál na to, aby sme diskutovali a zjednodušili voľbu zo zahraničia.

Občania by nemali byť trestaní za to, kde sa v čase volieb nachádzajú a mali by mať právo vyjadrovať sa v akýchkoľvek voľbách. Chceme a žiadame, aby sa našiel spôsob na možnosť voľby zo zahraničia vo všetkých voľbách.

Chceli by ste to rozšíriť aj na župné a komunálne voľby. Aký model voľby zo zahraničia by bol pre vás ideálny?

Sme realisti, a preto sme nežiadali o nič, čo by nebolo na Slovensku vyskúšané a osvedčené. Bola by to zbytočná diskusia. Navrhovali sme osvedčenú voľbu poštou vo všetkých voľbách.