Kaliňák a Pellegrini v uniforme. Armáda nasadila po prvý raz vojenské zálohy na pomoc profesionálom. Aké úlohy plnili?

Bude mať Slovensko viac záložníkov ako profesionálnych vojakov?  

Brigádny generál Ladislav Kisel spresnil, že absolventi odchádzajú po výcviku morálne aj fyzicky pripravení na to, aby plnili úlohy ozbrojených síl. Majú za sebou od telesnej cez topografickú, taktickú, až po streleckú a zdravotnícku prípravu a venujú sa aj psychickej odolnosti.

Po prvom 14-dňovom výcviku sa ľudia podľa jeho slov môžu rozhodnúť, či vstúpia do Pohotovostných, alebo Operačných záloh. „Pokiaľ chcú pokračovať v Pohotovostných zálohách alebo Operačných zálohách, musia absolvovať ešte zdokonaľovací výcvik. Vojak v zálohách by mal za rok absolvovať minimálne 20 dní výcviku. To znamená, že po týchto 14 dňoch ešte šesť dní,“ pokračoval Kisel.

V rámci spomínaných šiestich dní sa zdokonaľujú v tom, aby dokázali pomáhať spoločnosti pri živelných pohromách či katastrofách. Až po absolvovaní prvých 20 dní sú schopní pomáhať spoločnosti v domácom krízovom manažmente. „Tí, ktorí vstúpia do Operačných záloh, musia počítať s tým, že budú dopĺňať jednotky ozbrojených síl, keby nastala nejaká kríza,“ doplnil šéf NOS. Zdôraznil, že ide o projekt na dlhšie obdobie. Po troch až piatich rokoch dokážu vyškoleného vojaka záloh začleniť k jednotke.

Pomôcť chcelo 500 ľudí

Prvých vyškolených „záložníkov“ a funkčnosť systému už otestovala prax. Armáda najskôr zaslala výzvu, na ktorú pozitívne reagovalo približne 500 ľudí. Z nich vybrali na plnenie úloh sto. Pomáhať profesionálom šli vojaci Pohotovostných záloh, ktorí majú za sebou „14 + šesť dní výcviku“. Ich úlohou je vo všeobecnosti slúžiť v prípade potreby pri ochrane kritickej infraštruktúry a objektov osobitnej dôležitosti.

„Pred niekoľkými týždňami bolo veľké cvičenie jedného z našich mechanizovaných práporov, kde padol nápad – vyskúšajme to, ako ten systém naozaj reaguje a funguje,“ uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorý sa spolu s prezidentom Petrom Pellegrinim zúčastňuje druhej fázy cvičení.

Ako vysvetlil, ak by zálohy nepoužili, nie všetci profesionálni vojaci by sa mohli zúčastniť cvičenia. „Potvrdilo to životaschopnosť, vykonali svoju prácu. Po desiatich dňoch sa prápor vrátil naspäť na základne a do objektov. Spolupráca prebehla výborne,“ zhodnotil.

Ako uviedol pre Pravdu generál Ladislav Kisel, v tom čase potrebovali odľahčiť profesionálnych vojakov. „Záujem je fakt až neuveriteľný. Keď to porovnám s profesionálnymi vojakmi, ktorí sú vyťažení, a spýtam sa ich, či by mohli prísť cez víkend, tak asi by som nedostal toľko pozitívnych odpovedí ako od záloh,“ vyzdvihol.

„Boli určení na ochranu objektu v Nitre, na ochranu kasární namiesto profesionálnych vojakov, ktorí museli plniť iné úlohy,“ pokračoval generál. Zálohy boli vyzbrojené zbraňou a pred nasadením absolvovali ešte absolvovali doplnkové cvičenia.

Infraštruktúra nestíha

Národné obranné sily fungujú od minulého leta, prvý cyklus bol v júli 2025. Ako spresnil generál Kisel, primárny výcvik vo vojenských priestoroch na Tureckom vrchu, v Leviciach a na Sliači absolvovalo odvtedy 1 165 ľudí, pričom 930 z nich sa rozhodlo pokračovať ďalej.

Záujem ľudí podľa šéfa rezortu prekročil očakávania. Aktuálne je registrovaných 13 500 záujemcov, ktorí však ešte musia prejsť prvotným sitom vrátane psychologických testov, no potrebný je aj posudok od všeobecného lekára. „Je to číslo, ktoré nás všetkých prekvapilo, na ktoré ani infraštruktúra nebola pripravená. Snažíme sa čo najrýchlejšie reagovať na ten záujem, aby sme uspokojili všetkých a neboli dlhšie čakacie lehoty,“ priblížil minister.

Záložníkov by v prípade potreby mohli nasadiť pri povodni, zosuve pôdy, zemetrasení či prírodnej katastrofe. Použiť by mohli jednak tých, ktorí v danom čase absolvujú výcvik, a jednak skupinu, ktorá by bola ochotná po výzve nastúpiť do 24 hodín. „To je tá pointa, pre ktorú boli Národné obranné sily budované,“ dodal minister. Do budúcna by mohlo byť k dispozícii až 20-tisíc vojakov záloh, no pohľady na ich potrebný počet sa rôznia.

Slovensko môže pri súčasnom tempe výcviku v budúcnosti podľa Pellegriniho disponovať väčším počtom vycvičených záložníkov, ako je počet profesionálnych vojakov. „To dáva našej krajine väčší pocit istoty a odolnosti v prípade potreby,“ povedal.

Čo ich motivuje

Vo Výcvikovom priestore Turecký vrch prebiehajú súbežne dva výcviky. Cvičenia pre Fázu 2, teda pokračujúcich frekventantov, a takisto aj tréningy pre Fázu 1, teda úplných nováčikov. Vojenskú prísahu zložilo v utorok 75 z nich.

Tesne po nej sme stretli v priestore strelnice frekventantku, pre ktorú bolo hlavnou motiváciou, aby dokázala v krízových situáciách pomôcť nielen sebe, ale aj ostatným. „Dosiahla som svoje fyzické aj psychické stropy, ale inak fajn. Som rada za tieto skúsenosti, či už to bola zdravotná príprava, alebo zdokonaľovanie fyzičky, zohratie v tíme, ale aj strelnica,“ vymenovala. Za najnáročnejší považuje tretí deň a dvanásty deň. „Mali sme náročnejšiu rozcvičku. Bol tam aj topografický pochod a nosenie batohu po slnku,“ pokračovala. Plánuje pokračovať aj ďalej, zaujal ju najmä modul záchranár.

Pokračovať chce aj Slávka. „Naučila som sa tu asi všetko, čo som doteraz nevedela. Od obsluhy zbrane po streľby,“ ozrejmila. „Bol to môj sen. Vždy som sa chcela nejakým spôsobom dostať k uniforme. Bolo to splnenie môjho detského sna,“ dodala.

Na výcviku záloh sme stretli aj príslušníčku Zboru väzenskej a justičnej stráže Karmen (52), ktorú prišla podporiť na prísahu osemročná vnučka Alžbetka. Hoci ako príslušníčka bezpečnostných zložiek musí mať kondíciu, rátala s tým, že výcvik záloh bude pre ňu náročný. „Režim dňa mi nerobil problémy, skôr čo sa týka fyzickej kondície,“ uzavrela.