
Do volieb máme necelý rok a meniť pravidlá volebnej súťaže v takomto čase je mimoriadne citlivé, hovorí šéf politického oddelenia Martin Sliz.
Vládnej koalícii sa už druhýkrát skomplikoval plán zrušiť hlasovanie poštou zo zahraničia. Návrh zákona v parlamente narazil na ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré si v minulosti presadila samotná koalícia, a v súčasnosti sa vedie spor o to, či sa k nemu poslanci vôbec môžu v najbližších mesiacoch vrátiť.
„Meniť volebné pravidlá necelý polrok pred voľbami je nefér a nekultúrne. Takéto praktiky nepochádzajú z vyspelých demokracií, ale skôr zo systémov, akým bolo orbánovské Maďarsko,“ upozorňuje Martin Sliz. Zároveň pripomína, že korešpondenčná voľba fungovala na Slovensku dvadsať rokov bez jediného zaznamenaného prípadu manipulácie, čo podľa neho vyvoláva opodstatnené pochybnosti o skutočných zámeroch vládnej moci.
Čo sa v parlamente vlastne stalo, prečo chce Smer meniť pravidlá volieb a čo by to znamenalo pre desaťtisíce Slovákov žijúcich v zahraničí? Aj o tom sme sa rozprávali so šéfom politického oddelenia a zástupcom šéfredaktora Martinom Slizom. Ústavný právnik zase vysvetlil, akú váhu môže mať rozhodnutie ústavnoprávneho výboru a či porušenie procesného pravidla stačí na to, aby bol zákon protiústavný.
V rozhovore sa dozviete:
- ako koalícia doplatila na vlastnú pascu,
- prečo nezabrala ani Gašparova prítomnosť,
- prečo Smer spochybňuje voľbu poštou,
- kto by najviac doplatil na zrušenie voľby poštou.
Máme za sebou celkom zaujímavý politický týždeň. Najvýraznejšou udalosťou bolo hlasovanie o takzvaných kajúcnikoch, ktoré demaskovalo slabosť súčasnej koalície. Čo tento týždeň znamenal pre slovenskú politickú scénu?
Pre koalíciu to znamenalo potvrdenie – a napokon to ústami Dušana Jarjabka aj otvorene priznali –, že si už nemôže byť istá žiadnym zákonom. Do volieb máme necelý rok, ak rátame s riadnym termínom, a pre koalíciu to vyzerá na poriadne trápenie.
Nešlo o zákon dôležitý pre celú republiku, no koalícia si na ňom od začiatku veľmi zakladala. Ak pri ňom nedokázala nájsť väčšinu, je otázne, pri akých iných prioritách ju ešte dokáže poskladať. Evidentne to bude veľký problém, prípadne to bude politicky veľmi drahé.
Nastala aj ďalšia kuriózna situácia: o možnosti voliť zo zahraničia poštou sa nelenže nehlasovalo, ale ani nerokovalo. Čo presne sa stalo?
Nastala jednoduchá situácia: v rokovacej sále nebol prítomný nikto z navrhovateľov.
Keďže navrhovatelia chýbali už druhýkrát, návrh sa podľa platného rokovacieho poriadku odkladá na schôdzu, ktorá sa uskutoční najskôr o pol roka. Takto sa v súčasnosti vykladá zákon a znenie rokovacieho poriadku.