Kamenického rébus po konci transakčnej dani. Polmiliardový výpadok by mohli nahradiť dva sektory

Koniec transakčnej dane potešil podnikateľov, no pre štátnu kasu znamená výpadok stoviek miliónov eur. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) tak bude musieť nájsť spôsob, ako dieru v rozpočte zaplátať. V hre je škrtanie výdavkov, zmeny v sociálnej oblasti, vyššie dane aj nové odvodové zaťaženie. Ktoré možnosti má vláda na stole a kde môže hľadať peniaze?  

Minister financií sa ocitol pred extrémne náročným rébusom. Bude musieť rozťať gordický uzol, ktorý uplietol jeho priamy nadriadený – premiér Robert Fico (Smer). Ten pred pár dňami Slovensku oznámil, že od začiatku budúceho roka skončí transakčná daň.

Slovenský biznis túto správu prijal s nadšením. Podnikateľov už viac nebudú obťažovať notifikácie o tom, že im štát berie peniaze po každej vykonanej transakcii. Na druhej strane, štát takto príde o takmer pol miliardy. Inštitút finančnej politiky vo svojej júnovej daňovej prognóze rátal s tým, že do štátnej kasy vďaka nej tento rok natečie presne 484 miliónov eur. V roku 2027 to malo byť ďalších 504 miliónov.

To sa však nestane. Tvorca štátneho rozpočtu tak bude musieť vymyslieť spôsob, akým tento výpadok vykryje. Možností, ktoré sa mu ponúkajú, je pritom viacero. Pravda sa pozrela na niekoľko z nich.

Optimalizácia 13. dôchodku

Viacerým by ako prvé napadlo rušenie alebo aspoň efektívnejšia adresnosť 13. dôchodku. Dávka, ktorú vláda schválila ešte na jar 2024, teda asi pol roka po vyhratých voľbách, sa po prvýkrát vyplatila v decembri toho istého roka. Slovenským seniorom prišlo na účet viac ako 606 eur. Vlani bola táto čiastka ešte vyššia, a to až 667 eur. No a rovnakú sumu bude pred Vianocami Sociálna poisťovňa posielať aj tento rok. V roku 2025 minul štát na tieto účely asi 917 miliónov eur, tento rok by to bolo o čosi viac – približne 930 miliónov eur.

Viacero koaličných politikov sa vyjadrilo, že na sociálne vymoženosti sa siahať nebude, zvlášť v čase, keď máme rok do volieb. Pre vládnu koalíciu navyše ide o akúsi vlajkovú loď celého volebného obdobia. Akýkoľvek zásah do tohto nástroja by tak bol veľkým prekvapením.

Ekonómovia však na tento štátny výdavok pozerajú úplne inak. Vláde ho odporúčajú úplne zrušiť. „Vzhľadom na obrovský deficit a rastúci dlh by sme mali spojenie 13. dôchodok úplne vymazať z nášho slovníka, pretože to vyvoláva falošné očakávania a predstavu, že si môžeme dovoliť viac, ako je realita,“ vyjadril sa celkom jednoznačne analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

Kabinet by podľa neho mohol radšej upraviť systém dávky v hmotnej núdzi tak, aby to podporilo tých seniorov, ktorí sa rútia do takejto situácie. „Tento systém je na to najvhodnejší, lebo poskytnutie podpory obsahuje preskúmanie nielen príjmovej, ale aj majetkovej situácie dôchodcu. V takomto prípade by výdavky na podpornú dávku neprekročili 200 miliónov eur,“ pokračoval odborník s tým, že by celková úspora v štátnom rozpočte predstavovala až 700 miliónov.

Ďalšie navýšenie DPH

Súčasťou minulých konsolidačných balíčkov bolo aj výrazné zvýšenie DPH z 20 na 23 percent. Vyššie sadzby začali platiť od začiatku januára 2025, pričom štát rátal s tým, že mu príjmy vďaka tomu poskočia o 1,2 miliardy eur.

Suma bola kvôli viacerým výnimkám, napríklad na niektoré potraviny, napokon nižšia, stále však išlo o stovky miliónov eur. Čisto matematicky by jediný percentuálny bod mohol priniesť dodatočných 400 miliónov eur, čo by vykrylo v podstate celý výpadok po transakčnej dani.

Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš však v tejto súvislosti pripomína aj druhú stranu mince. „Posledné navýšenie DPH síce prinieslo stovky miliónov eur, no zároveň sa v podstatnej miere prenieslo do cien, teda zvýšilo infláciu. A tá má sama osebe dosahy na štátny rozpočet, napríklad prostredníctvom valorizácie dôchodkov či ďalších výdavkov naviazaných na rast cien,“ okomentoval Kočiš.

Priestor preto vidí skôr v zjednodušovaní pomerne komplikovaného systému viacerých výnimiek než v ďalšom plošnom zvýšení sadzby. „Dodatočné zdroje by skôr prinieslo prehodnotenie niektorých znížených sadzieb či výnimiek. V závislosti od rozsahu zmien by mohlo ísť rádovo o desiatky až nižšie stovky miliónov eur,“ doplnil. Ak by sa tieto výpočty preniesli do reality, pokojne by dokázali nahradiť aj polovicu z transakčnej dane.

Škrtanie energopomoci

Veľká úspora sa núka aj pri prípadnom škrtaní energopomoci. Tento rok dostali Slováci už dva energošeky. Prvý za tri mesiace a druhý za päť mesiacov. Počas jesene k nim pribudne tretí, za zvyšnú tretinu roka. Celkovo to štát vyjde na 385 miliónov eur.

Podľa Ďuranu mala byť podobne ako 13. penzia dávno zrušená aj táto pomoc. „Súčasný systém je extrémne nákladný a vytvára v občanoch ilúziu, že cena energií sa ich netýka. To prirodzene vedie k nedostatku investícií do úsporných opatrení,“ poznamenal.

Vládu kritizuje v tomto smere aj kvôli nesplnenej domácej úlohe. „Mala tri roky na to, aby prišla s konkrétnym konceptom podpory pre chudobou ohrozených domácností, ktorým energie ukrojujú príliš veľkú časť z ich rozpočtu,“ načrtol.

„Avšak poskytovať plošnú pomoc je výrazne jednoduchšie. Adresná dávka domácnostiam ohrozeným chudobou by pritom ušetrila minimálne polovicu nákladov na dnešnú zle nastavenú pomoc,“ dodal.

Išlo by teda o bezmála 200 miliónov eur. Ani v tomto prípade však k výraznejšiemu škrtaniu nedôjde. Vláda ráta s pomocou aj v roku 2027. Presná čiastka vyčíslená nie je, no dá sa predpokladať, že na to štátna kasa bude musieť vyčleniť ďalšie stovky miliónov eur. Pre úplnosť treba dodať, že by energošeky predsa len mali získať trochu iné kontúry.

Rezort hospodárstva, ktorý má systém pod palcom, sa vyjadril, že by malo ísť o adresnejší nástroj, ktorý by mal odfiltrovať ľudí, ktorí pomoc reálne nepotrebujú. Cieľom je stlačiť celkové výdavky štátu nižšie pod tlakom odporúčaní medzinárodných organizácií, napríklad OECD.

Dodatočné zdanenie bánk

Znovuzavedenie osobitného bankového odvodu ohlasoval Fico ešte počas predvolebnej kampane na jeseň 2023. Hneď po prevzatí moci svoj sľub aj splnil. Banková daň, ktorá sa zvykne nazývať aj ako škaredá, začala platiť už od januára 2024. Finančné domy za tento rok zaplatili až 30 percent z ich hospodárskeho výsledku, teda zo zisku pred zdanením.

Dobrou správou pre banky bolo aspoň to, že sa toto číslo každý rok znižovalo vždy o päť percentuálnych bodov. V roku 2025 to teda bolo 25 percent, tento rok to bude 20 percent a v roku 2027 už len 15 percent. K tomu však treba pripočítať aj klasickú daň z príjmu.

V reči čísel to znamená, že v roku 2025 banky štátu zaplatili viac ako 591 miliónov eur. Hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Monika Klobušická pre Pravdu uviedla, že presné rozdelenie tejto sumy k dispozícii nemajú, podľa odhadov asociácie však osobitný odvod predstavoval 245 miliónov eur a daň z príjmov asi 346 miliónov.

Tento rok by mohol byť celkový balík na v podstate rovnakej úrovni. Z toho odvod pohltí asi 220 miliónov a daň z príjmov ďalších 370 miliónov. Odhadovaná efektívna miera zdanenia by tak mala dosiahnuť približne 33 percent. Konečné údaje však budú známe až po skončení roka.

„Prípadné opätovné zvýšenie osobitného odvodu by znížilo schopnosť bánk vytvárať kapitál potrebný na financovanie štátu, domácností, podnikov a investícií. Kapitál je pritom nevyhnutným predpokladom poskytovania nových úverov. Čím menej ho bankám zostane, tým menší je ich priestor na financovanie slovenskej ekonomiky,“ ozrejmila Klobušická.

„Slovenský bankový sektor pritom v návratnosti kapitálu výrazne zaostáva za okolitými krajinami. Finančný kapitál je zároveň mimoriadne mobilný a prirodzene smeruje na trhy s primeranejším pomerom výnosu a rizika. Aj preto slovenský bankový trh za posledných 15 rokov opustila takmer tretina bánk,“ podotkla vzápätí.

Vedecký pracovník z Ekonomického ústavu SAV Martin Hudcovský naznačil, aké argumenty by mohla vláda využiť v prospech tohto rozhodnutia. „Bankám sa zlepšili výnosy z úverových aktivít. Ich marže síce nedosahujú ani medián Európskej únie, no vláda tam môže vidieť príležitosť,“ uvažoval odborník.

V talóne sú aj ďalšie možnosti

Inou cestou by mohlo byť okresanie výdavkov na zbrojenie. To je však v súčasnej dobe geopolitického napätia veľmi nepravdepodobný scenár. Na druhej strane, len tento rok pôjde na tieto účely 2,9 miliardy eur, čo sú dve percentá HDP krajiny.

O čosi pravdepodobnejšie by mohlo byť sľubované šetrenie na štátnych úradoch a ministerstvách. Prepúšťanie a optimalizácia mali tento rok dodať do štátnej kasy 375 miliónov eur, ďalších 160 miliónov malo priniesť zmrazenie platov. Nemalo by pritom ísť o mechanické krátenie výdavkov naprieč celým štátom.

„Oveľa zmysluplnejšie je rušiť alebo zlučovať duplicitné organizácie, redukovať administratívu, neobsadzovať časť dlhodobo uvoľnených miest, robiť dôsledné personálne audity, centralizovať nákupy, prehodnocovať dotácie a prostredníctvom kvalitných analýz rušiť programy s nízkou hodnotou za peniaze,“ ponúkol radu, ako na to, Kočiš.

Hudcovského by neprekvapilo ani to, ak by sme sa opäť inšpirovali politikou bývalej maďarskej vlády. „Vedel by som si predstaviť, že by sa uvažovalo nad nejakým odvodom pre maloobchod. Hlavne ak by sa rátal z obratu a nie zo zisku, tak môže v sebe ukrývať desiatky až stovky miliónov,“ predikoval možné kroky nášho kabinetu odborník. Jednotka na našom trhu, reťazec Lidl, dosiahol v roku 2024 tržby 2,16 miliardy, Kaufland zase 1,85 miliardy a Tesco približne 1,73 miliardy eur.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Robert Fico
Smer
13. dôchodok
DPH
energopomoc
Ladislav Kamenický
štátny rozpočet
konsolidácia verejných financií

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.