Kamenický priznal fiškálnu porážku, Sulík odišiel zo SaS a opozícia sa sporí o referendum (týždenný výber)

Týždeň priniesol slabšiu konsolidáciu, odchod Sulíka zo SaS, spory v opozícii, tlak na médiá aj rekordné výdavky Smeru.  

Minister financií Kamenický priznáva porážku. Konsolidáciu dokončí až jeho nástupca

Vláda v novej výročnej správe o pokroku priznala, že ozdravovanie verejných financií sa výrazne spomaľuje. Aj v budúcom roku chce hospodáriť s deficitom nad štyrmi percentami HDP, pričom nový cieľ počíta s jeho poklesom len na 4,2 percenta v roku 2027 a 4,1 percenta v roku 2028.

Ide o ďalší odklon od pôvodných sľubov stabilizovať dlh a dostať deficit pod tri percentá HDP. Minister financií Ladislav Kamenický argumentuje nepriaznivým externým prostredím a snahou vyhnúť sa príliš reštriktívnej fiškálnej politike, no zároveň sa očakáva, že verejný dlh do roku 2028 vzrastie až na 66,2 percenta HDP.

Vývoj kritizujú aj odborné inštitúcie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že európske pravidlá sú pre Slovensko príliš voľné a môžu viesť k pretrvávaniu vysokých deficitov. Slabé konsolidačné úsilie pripomenula aj agentúra Standard & Poor’s, ktorá Slovensku znížila úverový rating.

Viac informácií nájdete tu:

Richard Sulík odchádza zo SaS. S poslankyňou Cigánikovou chce kandidovať v ďalších voľbách

Richard Sulík po 17 rokoch definitívne ukončil členstvo v strane Sloboda a Solidarita a vzdal sa aj pozície čestného predsedu. Na tlačovej konferencii oznámil, že strana sa podľa neho hodnotovo posunula smerom k Progresívnemu Slovensku a už v nej nevidí priestor na diskusiu o témach, ako sú migrácia či Green Deal.

Spolu s Janou Bittó Cigánikovou, ktorú SaS nedávno vylúčila, naznačili, že chcú zostať v politike a kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2027. Sulík pripustil spoluprácu s viacerými subjektmi vrátane hnutia Sme rodina Borisa Kollára, pričom konečné rozhodnutie chcú oznámiť na jeseň.

SaS reagovala s tým, že Sulíkovo rozhodnutie rešpektuje, no jeho možnú spoluprácu s Kollárom označila za ideologický kotrmelec. Zaujímavé je, že jeho návrat do politiky privítali aj niektorí koaliční politici, ktorí tvrdia, že po jeho odchode SaS stratila odbornosť a jasnú tvár.

Viac informácií nájdete tu:

Z čoho vzniká rakovina pankreasu? Profesor: V istom zmysle je to choroba z blahobytu

Onkochirurg Stanisław Hać vysvetľuje, že presné príčiny rakoviny pankreasu medicína stále nepozná, no vieme pomenovať viacero významných rizikových faktorov. Medzi ne patrí najmä nezdravá strava, obezita, vysoký príjem sacharidov, fajčenie, alkohol, chronický zápal pankreasu či genetické predispozície.

Profesor upozorňuje, že rakovina pankreasu sa častejšie objavuje v priemyselne rozvinutých spoločnostiach, a preto ju možno v istom zmysle označiť za chorobu z blahobytu. Riziko zvyšujú najmä vysokospracované potraviny, červené mäso, sladké nápoje a životný štýl vedúci k hormonálnym a metabolickým poruchám, vrátane cukrovky 2. typu.

Napriek tomu nejde o jednoduchú rovnicu a ochorenie nemožno predvídať s istotou. Odborník zdôrazňuje význam prevencie, zdravšieho životného štýlu a pravidelných vyšetrení, najmä po päťdesiatke. Práve prevencia podľa neho dáva človeku najväčšiu šancu, ako riziko ochorenia znížiť.

Viac informácií nájdete tu:

Strana Hlas žiada prešetriť reláciu JOJ 24. Útoky politikov na novinárov sa stupňujú

Strana Hlas-SD ostro kritizovala reláciu Politika 24 na JOJ 24 po vystúpení nezaradeného poslanca Jána Ferenčáka, ktorý nedávno odišiel z jej radov. Moderátorku Lenku Ježovú obvinila z nevyváženého vedenia diskusie a z toho, že umožnila šírenie podľa nej nepravdivých tvrdení bez dostatočnej konfrontácie.

Hlas oznámil, že sa obráti na Radu pre mediálne služby, aby preverila, či v relácii nedošlo k porušeniu zásad objektivity a vyváženosti. Televízia JOJ sa však svojej redaktorky jednoznačne zastala a zdôraznila, že v živom vysielaní nemožno úplne kontrolovať všetko, čo hosť povie, no moderátorka podľa nej pracovala profesionálne.

Článok zároveň pripomína širší trend rastúcich útokov politikov na novinárov. Spomína konflikt premiéra Roberta Fica s moderátorom STVR Matejom Baránkom aj osobné útoky ministra obrany Roberta Kaliňáka na redaktora Viktora Serebryakova. Rozdiel je najmä v tom, ako sa jednotlivé médiá svojich novinárov dokázali alebo nedokázali zastať.

Viac informácií nájdete tu:

PS pri referende ako jediné otočilo, Majerský si vyberá omšu. Čo sa deje v opozícii po Pellegriniho vyhlásení?

Vyhlásenie referenda o doživotnej rente Roberta Fica a obnovení NAKA vyvolalo nové napätie v opozícii. Kým Demokrati dúfali, že hlasovanie spojí opozičné strany, výsledkom je skôr prehlbovanie sporov medzi jednotlivými subjektmi, najmä medzi Demokratmi, KDH a SaS.

Najväčší obrat predviedlo Progresívne Slovensko, ktoré kedysi referendum kritizovalo ako drahý a neúčinný prieskum verejnej mienky, no teraz vyzýva svojich voličov, aby sa na ňom zúčastnili a hlasovali za obe otázky. PS tvrdí, že jeho postoj sa v skutočnosti nezmenil, pretože aktuálne vyhlásené otázky už podľa neho majú konkrétne právne následky.

Naopak KDH a SaS zostávajú rezervované. Milan Majerský referendum označil za zbytočné vyhadzovanie peňazí a avizoval, že namiesto účasti pôjde na púť do Levoče. SaS zase nechce svojich voličov mobilizovať, hoci Branislav Gröhling tvrdí, že osobne hlasovať pôjde. Demokrati tieto postoje kritizujú ako nepochopiteľné a demobilizačné.

Viac informácií nájdete tu:

Záchrana „našich ľudí” pokračuje

Vláda Roberta Fica sa už tretíkrát pokúša sprísniť pravidlá pre využívanie kajúcnikov v trestných konaniach. Po veľkej novele trestných kódexov a takzvanom Gašparovom prílepku prichádza minister spravodlivosti Boris Susko s novým návrhom, ktorý podľa kritikov opäť môže sťažiť vyšetrovanie závažnej kriminality.

Odborníci, mimovládne organizácie aj generálna prokuratúra upozorňujú, že prílišná regulácia môže oslabiť schopnosť štátu efektívne vyšetrovať korupciu, organizovaný zločin či vraždy. Výhrady smerujú aj k tomu, že niektoré ustanovenia môžu byť šité na mieru konkrétnym obvineným a zasahovať aj do už rozbehnutých káuz.

Diskusia sa vedie aj o technických, no zásadných detailoch návrhu. Kritizované sú napríklad obmedzenie benefitov len na jeden prípad, 180-dňová lehota na spoluprácu či požiadavka, aby výpoveď kajúcnika iné dôkazy „potvrdzovali“ namiesto toho, aby ju len podporovali. Podľa odborníkov by takéto znenie mohlo neprimerane zväzovať súdy aj prokuratúru.

Viac informácií nájdete tu:

Robert Fico utratil rekordnú sumu. Smer ukázal účet za oslavy MDŽ a pompézne akcie s voličmi

Strana Smer v roku 2025 investovala do veľkých podujatí pre voličov približne 1,68 milióna eur, čím ďaleko prekonala všetky ostatné politické subjekty na Slovensku. Hoci nešlo o volebný rok, Robert Fico a jeho strana organizovali sériu rozsiahlych akcií vrátane osláv MDŽ, podujatia Stačilo nenávisti v Handlovej či Dňa rešpektu v Nitre.

Tieto stretnutia sú postavené na silnom marketingu: pódia, ozvučenie, osvetlenie, hudobný program, kvety, občerstvenie aj autobusová doprava pre priaznivcov. Smer tak dlhodobo udržiava kontakt so svojimi voličmi aj mimo kampaní, čo je podľa článku jeden z dôležitých faktorov jeho politickej sily.

Výška výdavkov vynikne najmä v porovnaní s konkurenciou. SNS dala na podobné akcie len necelých 28-tisíc eur, KDH 156-tisíc a Hlas v predchádzajúcom období 435-tisíc eur. Smer tak potvrdzuje, že do politického marketingu investuje na slovenské pomery bezprecedentné sumy.

Viac informácií nájdete tu: