
Kanadskí separatisti utrpeli ťažkú porážku. Obyvatelia provincie Alberta odmietli začať proces, ktorý by mohol viesť k jej odtrhnutiu od Kanady. V nezáväznom referende, ktoré sa konalo v pondelok, podporilo zotrvanie v krajine až 76 percent voličov. Výsledok možno považovať za víťazstvo kanadského premiéra Marka Carneyho, no nespokojnosť časti obyvateľov s federálnou vládou v Ottawe neutícha.
V referende sa nehlasovalo priamo o nezávislosti. Voliči len rozhodovali, či má vláda provincie Alberta začať právne kroky potrebné na vypísanie budúceho referenda o odtrhnutí od Kanady, ktoré by už bolo záväzné.
Výsledok hlasovania tak separatistické snahy síce výrazne oslabil, ale neukončil. Suverenita bola pritom iba jednou z desiatich otázok referenda. Ďalšie sa týkali migrantov a ústavy.
“Obyvatelia Alberty urobili jasnú voľbu. Vybrali si jednotu, spoločnú budúcnosť a starostlivosť jeden o druhého,” vyhlásil Carney.
Výsledok je pre jeho vládu veľkým úspechom, a to práve v čase obchodného konfliktu s USA a napätia okolo budúcnosti kanadskej federácie.
Podobne sa vyjadrila i premiérka Alberty Danielle Smithová, ktorá referendum vypísala napriek tomu, že sama suverenitu provincie nepodporuje. “Albertčania hlasovali za silnejšiu Albertu v zjednotenej Kanade,” uviedla na sociálnych sieťach.
Snahy o odtrhnutie
Alberta patrí k najbohatším kanadským provinciám, najmä vďaka rozsiahlym zásobám ropy a zemného plynu.
Časť jej obyvateľov federálnu vládu v Ottawe už dlho kritizuje za jej energetickú a klimatickú politiku, ktorú považuje za prekážku rozvoja miestneho priemyslu. Nevôľu vzbudzuje i presvedčenie, že provincia prispieva do federálneho rozpočtu viac, ako by mala.
Separatistické nálady posilnili v minulosti aj spory o pandemické opatrenia. Tohto roku sa napokon podarilo získať státisíce podpisov pod petíciu požadujúcu referendum.
Smithová hlasovanie umožnila so zdôvodnením, že o budúcnosti provincie majú rozhodnúť jej obyvatelia. K hlasovaniu ju priviedol tiež tlak separatistov v jej vlastnej konzervatívnej strane.
Alberta pritom nie je prvou kanadskou provinciou, ktorá rieši otázku odtrhnutia. Referendum o nezávislosti sa už dvakrát konalo v prevažne frankofónnom Quebecu – v rokoch 1980 a 1995.
V oboch prípadoch si ľudia vybrali zotrvanie v Kanade, hoci výsledok druhého referenda bol veľmi tesný – proti osamostatneniu sa vyslovilo len 50,58 percenta voličov, čiže rozdiel predstavoval necelých 55-tisíc hlasov.
Nespokojnosť zostala
Výsledok hlasovania posilňuje Carneyho snahu udržať jednotu krajiny a otvára priestor na zmiernenie sporov medzi provinciou a federálnou vládou. Zároveň však ukazuje, že mnohí obyvatelia Alberty zostávajú nespokojní s fungovaním federácie.
Na pretrvávanie problému upozorňovali aj odborníci z Inštitútu Angusa Reida, ktorý sa zaoberá prieskumom verejnej mienky.
Ako vyplýva z ich októbrovej štúdie, až 62 percent obyvateľov provincie očakáva, že tam separatistické hnutie nezanikne – bez ohľadu na výsledok referenda. Potvrdzujú to i reakcie prívržencov odtrhnutia.
“Nikam nejdeme,” citoval portál CTV News Jeffa Ratha z iniciatívy Alberta Prosperity Project. “Vlani sme dominovali v diskusiách. Vzdelávali sme obyvateľov Alberty o výhodách nezávislosti a budeme v tom pokračovať,” dodal.
Aj keď sa teda myšlienka nezávislej Alberty v hlasovaní nepresadila, spor o rozdelenie právomocí, príjmov z energetiky a vzťah provincie k Ottawe zostáva stále otvorený.
Podľa odborníkov bude dôležité, aby federálna vláda nespokojnosť obyvateľov Alberty neignorovala, ale začala politickú diskusiu o tom, ako problémy riešiť. Inak hrozí, že sa separatistické hnutie bude posilňovať.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Kanada
referendum
separatisti
Mark Carney
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


