Kandidát na primátora Trenčína Mičega: Do 20-tisícového sídliska vedie len jedna cesta

Po Richardovi Rybníčkovi bude mať Trenčín nového primátora. Kandidát na čelo mesta Miloš Mičega v rozhovore vysvetľuje, prečo podporu odchádzajúceho primátora pre svojho súpera nepovažuje za nevýhodu. Ostro kritizuje havarijný stav hlavného mosta bez krízového plánu aj neakceptovateľný fakt, že na dvadsaťtisícové sídlisko Juh vedie stále len jedna jediná cesta. Hovorí tiež o tom, ako chce dostupným bývaním pritiahnuť do mesta lekárov či učiteľov a ukáže ľuďom, kam presne smerujú peniaze z parkovania. „Šestnásť rokov v rôznych oblastiach počúvame len reči a pozeráme sa na predvolebné omaľovánky. Na stole pritom nemajú ležať výkresy do novín, ale skutočné stavebné povolenia,“ zdôrazňuje trenčiansky rodák.  

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post primátora Trenčína už tretíkrát?

Kandidujem preto, lebo dnes je situácia úplne iná. Od predchádzajúcich volieb ubehli štyri, respektíve osem rokov. A hlavne za tie posledné štyri roky sa v mojom živote profesijne aj odborne zmenilo naozaj veľa. Zmenil som prácu, dnes vediem Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu a doplnil som si vzdelanie. Získal som titul MBA aj LL.M., pričom oba programy boli zamerané práve na verejnú správu a právo v nej. Vytrvalosť vo mne zostala, ale dnes ju dopĺňam o konkrétne riadiace skúsenosti a odbornú prax. Úprimne si myslím, že som na vedenie mesta ešte nikdy nebol pripravený tak, ako som dnes.

Ako vnímate fakt, že Richard Rybníček ako končiaci primátor odporučil Trenčanom iného kandidáta, vášho súpera? Nie je to jeho výhoda?

Určite to má svoju váhu, ale nevnímam to len ako výhodu. Keď pán Rybníček doslova povedal, že si „vychoval svojho nástupcu“, nepripadá mi to úplne dôstojné voči Trenčanom a ani voči nemu samému. Akoby ľuďom niekto hovoril, komu majú dať hlas len preto, že si ho vychoval. Primátorské voľby sú o osobnostiach.

Mňa vychovávali rodičia, učitelia a tréneri, keď som hral hokej, určitú rolu zohral život, ale určite nie primátor v dospelom veku. Samozrejme, odchádzajúci primátor má právo niekoho podporiť, to je úplne v poriadku. Ale denne chodím medzi ľudí v rôznych častiach mesta a úprimne nevidím, že by môj protikandidát takto aktívne ponúkal svoje vízie. On stavia na tom, že chce pokračovať. Otázka však znie, či vo všetkom alebo len v tom dobrom. Ja chcem nadviazať na všetko, čo v Trenčíne funguje, no tam, kde sa veci nedaria, treba vyhrnúť rukávy a začať pracovať.

V čom chcete pokračovať inak?

V prvom rade by som Trenčanom hovoril pravdu a nedával im nereálne sľuby. Ak si vážim Trenčanov, musím im hovoriť pravdu. Ukážem vám to na konkrétnom príklade. Môj protikandidát dal do svojich propagačných novín mapku s novým cestným napojením mesta Zámostia. Ako stavbár a technik však vidím, že to, čo nakreslil, je len nerealizovateľná kresba. Nie je to v súlade s územným plánom a pravdepodobne to nie je technicky ani právne uskutočniteľné. Pritom súčasné vedenie mesta je nositeľom územného plánu už šestnásť rokov, teda toto malo byť už dávno zapracované. A to najhoršie je, ak sa pozriete na čerpanie rozpočtu. Od roku 2021 vyčlenili desiatky tisíc eur na projektové práce pre túto lokalitu. Výsledok? V roku 2021 vyčerpali nulu. V roku 2022 dali zo šesťdesiatsedemtisíc eur iba päťtisíc na geodetov. V rokoch 2023 až 2026 tam svieti čistá nula.

V lokalite, kde dnes prebieha najväčšia bytová výstavba, ľudia ráno stoja v obrovských zápchach. Ja by som nepúšťal do novín pekné obrázky bez krytia v územnom pláne, ale konečne vyhrnul rukávy a reálne pripravil infraštruktúru, ktorú mesto tak akútne potrebuje.

Ak si otvorím noviny, vidím titulok, že Juh potrebuje lepšie dopravné napojenie a nový výjazd zo Záblatia do Zlatoviec. Ľudia tomuto prísľubu veria.

Ľudia nejdú do hĺbky a nemajú povinnosť poznať technické detaily. Ale ja robím v územnom plánovaní každý deň. Pravda je taká, že to nemajú zapracované v územnom pláne a podľa mňa to nemajú ani odkonzultované s Národnou diaľničnou spoločnosťou. Zmena územného plánu je pritom plne v kompetencii mesta. Ak to za šestnásť rokov neurobili, dnes je to z ich strany len pekný obrázok do novín. Nechcem ľuďom predávať pekné titulky na papieri, ale reálne a vykonateľné dopravné riešenia, ktoré priamo pocítia.

Prečo si myslíte, že nečerpali tieto peniaze?

Pretože mali iné priority. Schváliť stotisíc v rozpočte je pekná gestikulácia smerom k voličom. Ale skutočná príprava cesty znamená roky vykupovania pozemkov, rokovaní a úradovania. Na to zjavne nemali kapacitu ani odborné vedenie. Radšej tie peniaze nechali prepadnúť alebo ich presunuli inam a pred voľbami sa tvária, že problém idú riešiť až teraz.

Ak to správne chápem, vašou prioritou je doprava v Trenčíne.

Doprava v Trenčíne je obrovská priorita. Ukážem vám ešte jeden konkrétny príklad. Môj protikandidát, súčasný viceprimátor, je zvolený práve za sídlisko Juh. Bol šestnásť rokov na čele mesta po boku pána Rybníčka a dnes tvrdí, že chce pokračovať. Lenže sídlisko Juh je najväčšie sídlisko v Trenčíne, kde žije okolo dvadsaťtisíc ľudí. Pre lepšiu predstavu, to je viac ako Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom či Púchov. Viete si predstaviť, že by do týchto miest viedla len jedna jediná prístupová cesta?

Ak by som tých ľudí zastupoval ja, bil by som sa za nich každý deň. V rozpočte síce mali od roku 2021 vyčlenené sumy po stotisíc eur ročne na riešenie tejto dopravy, no reálne vyčerpali dokopy len drobnú čiastku na geodetov. A dnešný výsledok po šestnástich rokoch? Čistá nula. Nemajú v rukách ani len reálnu štúdiu.

Rozumiem, ale dá sa takýto obrovský projekt vôbec stihnúť za jedno štvorročné volebné obdobie? Aký je váš časový horizont?

Máte pravdu v tom, že zázraky na počkanie sa za štyri roky urobiť nedajú a automobilový rozmach trápi celé Slovensko. Výkup pozemkov, mravenčia práca s vlastníkmi a schvaľovacie procesy trvajú svoj čas. Ako stavbár a technik to veľmi dobre viem.

Rozdiel je však v tom, že oni za šestnásť rokov nepripravili ani len podklady. Za štyri roky možno nepostavíte celú novú cestnú sieť, ale viete urobiť to kľúčové. Zmeniť územný plán, vyriešiť majetkoprávne vzťahy a pripraviť projekt tak, aby sa mohlo začať reálne stavať. Nechcem ľuďom sľubovať hotovú cestu do dvoch rokov na papieri, ale garantujem, že po šestnástich rokoch sľubov konečne urobíme tú drobnú prácu, bez ktorej sa Trenčín nikam nepohne.

Problémom podľa vás nie je len to, že sa nezačalo stavať, ale že sa za celých šestnásť rokov neurobila ani tá prípravná fáza?

Presne tak. Nechcem byť voči súčasnému primátorovi ani svojmu protikandidátovi zbytočne útočný, ale musíme si povedať pravdu. Môj protikandidát bol ako viceprimátor podľa webu mesta oficiálne zodpovedný práve za investície a dopravu. Po šestnástich rokoch vo vedení mesta nemôžete pred Trenčanov znova predstúpiť s tým, čo všetko idete robiť a maľovať im nové obrázky.

Po takomto období by mal prísť s tým, že na projektoch už pracuje, že vykupoval pozemky, riešil stavebné povolenia a dnes má na stole hotové projekty, v ktorých plynule pokračuje a nielen začína. Najmä ak mal na to aj vyčlenené peniaze. Lenže pri dvoch najdôležitejších dopravných uzloch v meste – pri napojení Záblatia so Zlatovcami a pri napojení sídliska Juh – štartujú dnes opäť úplne od nuly. Doteraz neminuli takmer ani cent na reálnu prípravu a nemajú v rukách nič. Na stole by dnes nemali ležať len výkresy do predvolebných novín, ale skutočné stavebné povolenia a schválené podklady.

Čo ďalšie považujete v doprave za akútny problém?

Dopravnú krízu, na ktorú mesto absolútne nie je pripravené. V Trenčíne sa má rekonštruovať náš starý cestný most cez Váh, ktorý je už od roku 2012 zaradený do 6. stupňa stavebno-technického stavu, čo podľa oficiálnej klasifikácie znamená „veľmi zlý“ stav. Ide o posledný stupeň pred siedmym stupňom, čo je už havarijný stav. A to by už musel byť most kompletne uzavretý. Ak vám v Bratislave vypadne Most SNP, prejdete po Prístavnom alebo cez obchvat. Ak vypadne most v Trenčíne, mesto okamžite skolabuje, zostáva už iba privádzač ako I. etapa Juhovýchodného obchvatu mesta. A napriek tomu dodnes nie je zverejnený a podľa mojich vedomostí ani vypracovaný žiadny krízový plán.

Jedna z vašich priorít je aj parkovanie v meste. Hovoríte o revízii parkovacej politiky. S čím konkrétne nesúhlasíte?

V prvom rade by som urobil audit toho, ako sa narába s peniazmi, ktoré mesto na parkovnom vyberie. Ak ľudia platia za parkovanie, tie peniaze sa musia vrátiť priamo do dopravy a do ulíc, napríklad do nových ciest či nových parkovacích miest. Dnes sa však obrovské sumy utápajú aj v papieroch a dokumentoch. Uvediem príklad. Mesto si dalo vypracovať strategický Plán udržateľnej mestskej mobility za viac ako štyristopäťdesiattisíc eur. Keď si ten dokument otvoríte, takmer pri všetkých plánovaných projektoch od roku 2021 je nesplnený termín, dokonca sa vôbec nerealizujú. Sú to len vyhodené peniaze za štúdie, ktoré potom končia v šuplíku. Ľudia z toho necítia žiadny dosah. Navrhujem dve konkrétne veci.

Po prvé, úplnú transparentnosť. Na webe mesta zriadime prehľadný modul, kde každý Trenčan uvidí, koľko sme vybrali na parkovnom a kam presne tie peniaze odišli. A po druhé, hneď po nástupe navrhnem zníženie ceny druhej parkovacej karty pre domácnosť, pretože dve autá v rodine dnes nie sú pre pracujúcich ľudí žiaden luxus, ale každodenná potreba pri dochádzaní za prácou či vození detí.

Platené parkovanie v Trenčíne spúšťali v roku 2017. Za deväť rokov fungovania tohto systému mesto nepostavilo ani jeden jediný parkovací dom a ani jedno záchytné parkovisko na okraji mesta. Parkovacia politika nemá byť len o výbere peňazí, ale o vytváraní nových možností na parkovanie.

Záchytné parkoviská však potrebujú nadväznosť na MHD a nefungujú ideálne ani v iných mestách. Sú podľa vás pre Trenčín naozaj riešením?

Na záchytné parkoviská poukazujem hlavne preto, že o nich roky rozpráva práve súčasné vedenie mesta. Vravia o nich pred každými voľbami, maľujú ich do brožúr, no v realite za deväť rokov fungovania plateného parkovania nepribudlo ani jediné záchytné parkovisko a ani jeden parkovací dom.

A to je hlavný problém Trenčína za posledných šestnásť rokov. Je to taký omaľovánkový manažment. Súčasné vedenie vám predloží pekné obrázky, no v teréne z nich nezostane nič. Takisto to bolo aj pri veľkolepom autobusovom termináli za sumu 105 mil. eur prezentovanom od roku 2013, no nakoniec je z toho iba stanica za približne 2,5 mil. eur. Z toho časť zaplatil kraj a kľúčové pozemky ostali súkromníkovi. Alebo na futbalový štadión dalo mesto súkromníkovi takmer zadarmo tridsaťšesťtisíc štvorcových metrov pozemkov, v novinách kreslia štadión so štyrmi tribúnami, no v realite stoja len tri. A od veľkej medzinárodnej súťaže Trenčín SiTy na prestavbu centra z roku 2014 máme dodnes len žlté čiary na výkresoch.

Mnohí kandidáti podobne ako vy hovoria o dostupnom bývaní. Aká je reálna potreba takýchto bytov v Trenčíne?

V mojom prípade táto téma určite klišé nie je, pretože vychádzam z tvrdých dát. Za posledných šestnásť rokov mesto Trenčín nepostavilo ani jediný nový nájomný byt. Jediné, čo urobili, bolo odkúpenie 84 bytov po prestavbe bývalej budovy Ozety.

To je za štyri volebné obdobia pri päťdesiattisícovom meste extrémne málo. Nepotrebujeme konkurovať súkromným developerom na trhu. Mesto musí svoje nájomné byty vnímať ako stratégiu, potrebujeme sem dotiahnuť lekárov, učiteľov či pracovníkov pre zariadenia sociálnych služieb.

Ak im ako mesto vieme ponúknuť stabilné a kvalitné nájomné bývanie, získavame obrovskú výhodu. Model je pritom pripravený a funguje. Mesto poskytne vlastné pozemky, čím výrazne zníži náklady, a na samotnú výstavbu využijeme Štátny fond rozvoja bývania v kombinácii s inými zdrojmi, napríklad s dotáciou z Ministerstva dopravy SR.

Ak ponúknete dostupné bývanie, Trenčín priláka viac lekárov či učiteľov. V akom časovom horizonte by ste tie dostupné byty stihli postaviť a koľko by ich bolo?

Som stavbár a realistický človek, nebudem sľubovať postavené sídlisko za dva roky. Zmena územného plánu, projektovanie a podanie žiadostí na Štátny fond rozvoja bývania majú svoje postupy a pevné lehoty. Ale garantujem, že za štyri roky pripravíme pôdu, pozemky aj projektovú dokumentáciu so stavebným povolením tak, aby sa nová bytovka mohla začať reálne stavať.

Veľmi dobre rozumiete stavebným veciam. Nedá sa mi neopýtať: v Trenčíne zo dňa na deň zmizla historická budova z 19. storočia. Ako je to možné?

Nešlo o zlyhanie stavebného úradu ani stavebného zákona. Ak niekto príde v sobotu ráno načierno búrať dom bez toho, aby mal na to povolenie, tomu sa zabráni len ťažko. Lenže tu bol scenár úplne iný. Vlastník budovy deň pred búraním, podal na podateľňu Mestského úradu v Trenčíne písomné oznámenie o plánovanom odstraňovaní stavby a oznámil to osobne aj náčelníkovi mestskej polície, ktorý to potvrdil pred poslancami na mestskom zastupiteľstve.

Tu došlo jednoznačne k zlyhaniu vedenia mesta, nakoľko vedelo o plánovanom búraní a náčelník podlieha priamo pod primátora mesta. Búralo sa priamo v centre mesta. Zahradila sa cyklotrasa aj chodník, okolo čoho mestskí policajti denne prechádzajú. Boli povinní prísť, preveriť, či má na to povolenie alebo záber verejného priestranstva, a ak nie, okamžite búranie zastaviť. Mesto malo v rukách všetky nástroje, aby tomu zabránilo, vedelo o tom cez úrad a vedela o tom mestská polícia. Napriek tomu nezakročili. Tu nešlo o stavebný úrad, ale o to, že mesto malo informácie vopred a nevyužilo svoje kompetencie na to, aby historickú budovu ochránilo.

Stavebník musí postaviť stavbu v replike pôvodnej budovy a dostal aj finančnú pokutu. Je podľa vás pokuta vo výške 22-tisíc eur za zbúranie takejto budovy dostatočná?

Ak sa ma pýtate ako človeka, podľa mňa dvadsaťdvatisíc eur nie je žiadna pokuta. Za zničenie historickej budovy je to pre investora v podstate len drobný príspevok. Druhá vec je však zákonný rámec. Stavebný zákon pri tomto type správneho deliktu stanovuje hornú hranicu pokuty na dvadsaťpäťtisíc eur. To znamená, že stavebník dostal takmer deväťdesiat percent z maximálnej možnej sumy. Aj tu platí, že problémom nie je práca úradníka, ktorý išiel takmer na maximum možného, ale nastavenie našej legislatívy a hlavne zlyhanie vedenia mesta, ktoré malo búraniu zabrániť ešte predtým, než k nemu vôbec došlo.

Ako by ste takémuto niečomu v budúcnosti zabránili vy?

Nastavením dvoch úplne jednoduchých a funkčných mechanizmov, ktoré v meste absolútne zlyhali. V prvom rade, ak na stavebný úrad príde akékoľvek oznámenie či žiadosť o búranie v centre mesta alebo v pamiatkovej zóne, už pri jeho evidovaní musí byť automaticky upozornená mestská polícia. Náčelník polície jednoducho musí vedieť, že v danej lokalite sa chystá stavebný ruch. Druhá vec sú kompetencie mestskej polície priamo v teréne.

Hneď ako sa na chodníku, cyklochodníku alebo v pamiatkovej zóne objavia ťažké stroje, hliadka mestskej polície tam nepríde až po búraní, ale okamžite. Jej povinnosťou je skontrolovať povolenie na záber verejného priestranstva, prípadné povolenie na vjazd či uzáveru chodníka. Ak ho stavebník nemá, policajti okamžite prácu zastavia a stavenisko zablokujú.

Najväčšia absurdita celého tohto prípadu totiž bola, že priamo naproti cez ulicu v tom čase prebiehala medzinárodná pamiatková konferencia a zahraniční účastníci sami ukazovali prstom na to, ako sa im pred očami búra historická budova. Vedenie mesta malo všetky informácie aj páky na to, aby tomu zabránilo. Garantujem, že za môjho vedenia bude mestská polícia v takýchto prípadoch konať okamžite.

Trenčín je mesto kultúry a vizuálne jedno z najatraktívnejších miest na Slovensku. Vnímate to tak, že dostatočne ťaží zo svojho historického potenciálu? Chcete do mesta pritiahnuť viac turistov?

Jednoznačne áno, Trenčín potrebuje turistov a rozvoj služieb. Po tom, čo u nás postupne skončili veľké priemyselné podniky ako TOS, Merina, KARA či Ozeta, nemáme inú možnosť, než sa preorientovať na nevýrobnú sféru. Pre Trenčín je kultúra a turizmus jediná reálna šanca, ako vytvoriť nové pracovné príležitosti a posunúť mesto dopredu.

Ako župný poslanec som bol deväť rokov pri tom, keď sa schvaľovali financie na obnovu Trenčianskeho hradu, takže som k tej vizuálnej zmene sám svojou troškou prispel. Hrad však patrí kraju. Mesto z neho môže obrovsky ťažiť, ale na to musí podať pomocnú ruku miestnym podnikateľom v centre, ktorí zabezpečujú ubytovanie a gastro.

Ako prispejete k tomu, aby do Trenčína prišlo viac turistov?

Hneď po voľbách zvolám s podnikateľmi z centra okrúhly stôl, aby sme si nastavili podmienky, ktoré im nebudú hádzať polená pod nohy. Krásnym príkladom je náš turistický vláčik. Namiesto toho, aby prechádzal Mierovým námestím, kde z neho turisti prirodzene vidia kaviarne a reštaurácie, mu mestské vedenie zakázalo vjazd a odklonilo ho na Palackého ulicu. Môj otec mi kedysi povedal krásnu vetu: o dobrého obchodníka musí zákazník zakopnúť. Ak turistu odkloníme na perifériu, tak o tých podnikateľov nik nezakopne a mesto prichádza o peniaze.

Ste rodák z Trenčína. S akým mestom by ste boli ako primátor naozaj spokojný?

Bol by som spokojný s Trenčínom, kde mladí ľudia ostávajú žiť a ich hlas je počuť aj po voľbách, rodiny majú kde bývať a počet obyvateľov neklesá, ale rastie. S mestom, kde seniori nie sú na okraji a kde ľudia nemárnia život v zápchach, ale majú čas pre svoje rodiny. Súčasné vedenie tu šestnásť rokov predáva zväčša sľuby a omaľovánky. Ja na rozdiel od nich nepotrebujem ďalších šestnásť rokov na rozbeh. Vzhľadom na svoju odbornú prax nemám čas na maľovanie vzdušných zámkov, Trenčanom musím a chcem priniesť reálne výsledky. A to hneď.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.