Kandidát na župana Martin Kapitulík: Dve generácie sa hanbili za učňovky

Žilinský samosprávny kraj síce patrí k ekonomicky najrýchlejšie rastúcim regiónom na Slovensku, no čelí hlbokému demografickému prepadu. Podľa dát z prieskumu iniciatívy Žilina Innovation Valley, do ktorého sa zapojilo vyše 11-tisíc respondentov, plánuje každý tretí maturant opustiť kraj a populácia starne 17-krát rýchlejšie, než sa rodia deti.  

„Bez zásadnej zmeny hospodárskej orientácie a regionálnej politiky hrozí kraju do roku 2050 úbytok obyvateľstva v rozsahu celého Liptovského Mikuláša,“ hovorí Martin Kapitulík, kandidát na predsedu Žilinského samosprávneho kraja.

Analýzy prieskumu však zároveň ukázali, že viac než 80 percent mladých ľudí plánujúcich odchod je ochotných svoje rozhodnutie prehodnotiť, ak by v regióne našli vyhovujúce zázemie.

„Kľúčovým budíčkom pre moju kandidatúru bol fakt, že viac ako 80 percent ľudí, ktorí plánujú odísť, je ochotných svoje rozhodnutie prehodnotiť, ak by sme im doma vytvorili vhodné podmienky,“ uviedol Martin Kapitulík. Tieto podmienky podľa neho stoja predovšetkým na dvoch pilieroch – dostupnosti bývania a stabilnej, dobre platenej práci v odvetví, ktorému sa mladí ľudia venujú.

Od montážnych liniek k vlastnému vývoju

Stagnáciu miezd a odliv pracovnej sily ilustruje Kapitulík na príklade Oravy, kde fungujú závody orientované na výrobu s nižšou pridanou hodnotou, akou je napríklad ručná výroba káblových zväzkov.

V konkrétnej fabrike v Nižnej pracuje približne 140 žien za minimálnu mzdu v skrátenom režime, zatiaľ čo ich muži odchádzajú za prácou na týždňovky do zahraničia či iných častí Slovenska. „Tlak na nízke náklady vedie k tomu, že domáci obyvatelia o túto prácu strácajú záujem a vo fabrikách ich nahrádzajú zahraniční pracovníci,“ vysvetľuje kandidát na župana v Žilinskom regióne.

Kapitulík zároveň poukazuje na výrazný kontrast v hospodárnosti samotnej župy, kde hodinové náklady na externých dohodárov dosahujú cez 74 eur. Za desať hodín tak dohodár zarobí sumu porovnateľnú s mesačnou mzdou pracovníčky v oravskej manuálnej výrobe.

Riešením pre región preto nemá byť rozširovanie montážnych kapacít, ale príchod priemyslu postaveného na vývoji, inováciách a automatizácii. Príkladom úspešnej transformácie je podľa neho oravská spoločnosť MTS v obci Krivá, ktorá dokazuje, že aj v tomto regióne dokáže vyrásť špičková technologická firma svetovej úrovne zameraná na automatizáciu a vlastný vývoj.

Príležitosť pre zmenu vidí Kapitulík vo využití strategickej polohy kraja v rámci takzvaného Zlatého obchodného trojuholníka Žilina – Ostrava – Katovice, kde žije 5,5 milióna obyvateľov. Po dokončení diaľničných prepojení s Poľskom chce v spolupráci s obcami pripraviť regionálne priemyselné parky po vzore obce Kechnec na východnom Slovensku. Samospráva tu dokázala nielen aktívne vybudovať infraštruktúru a prilákať investorov, ale aj upraviť krajské územné plány vypustením zastaraných projektov.

Zmena v školstve už od materských škôl po univerzity

Druhou líniou hospodárskej transformácie je celková reforma vzdelávacieho systému. Kapitulík kritizuje doterajšiu prax masového otvárania odborov, akými boli obchodné akadémie, zatiaľ čo odborné školstvo zápasilo s nezáujmom.

„V minulosti sme otvárali obchodné akadémie a produkovali absolventov pre úrady práce, pričom odborné školstvo upadlo a dve generácie sa hanbili za štúdium na učňovkách,“ konštatuje Kapitulík.

Samospráva by mala investovať do modernizácie stredoškolských kampusov a rozvoja perspektívnych odborov, ako sú robotika, automatizácia, testovanie či letecký priemysel. To všetko sú podľa neho mimoriadne atraktívne odbory s veľkým potenciálom pre budúcnosť. Zmena sa však podľa neho musí začať už v ranom veku.

„Budeme intenzívne robiť na tom, aby sme už v našich škôlkach a základných školách vyučovali robotiku formou krúžkov, kde sa deti uči a spoznávajú automatizáciu cez Lego,“ vysvetľuje Kapitulík s tým, že kraj má obrovský priestor najmä v servisnej robotike určenej pre poľnohospodárstvo či skladové hospodárstvo. Výučbu a prax je zároveň nutné prepojiť s regionálnymi univerzitami – Žilinskou univerzitou, Lekárskou fakultou v Martine, Akadémiou ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši a Katolíckou univerzitou v Ružomberku.

Župné nájomné byty a príspevky pre dobrovoľných hasičov

Pre stabilizáciu mladých rodín aj nedostatkových profesií, predovšetkým lekárov špecialistov, navrhuje Kapitulík aktívny vstup kraja do bytovej politiky. „Kraj by mal rekonštruovať svoje nevyužité budovy a internáty na župné nájomné byty a vytvoriť Krajský fond dostupného bývania,“ hovorí kandidát na župana. Tento fond by obciam poskytoval výhodné úvery na projektovú dokumentáciu pre získanie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

V oblasti samosprávneho financovania Kapitulík poukazuje na správy Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorých Žilinský kraj investuje do verejnoprospešných aktivít miest a obcí najmenej na Slovensku – iba 0,45 eura na obyvateľa v porovnaní s 3,71 eura v Nitrianskom kraji. Po vzore Nitry navrhuje zavedenie mechanizmu s názvom Župná 5-tisícka, z ktorého by každá obec dostávala ročný príspevok na podporu dobrovoľných hasičov, športu či projektovú prípravu.

Chce napraviť rezervy v čerpaní eurofondov

Potrebné financie chce Martin Kapitulík získať zefektívnením čerpania európskych zdrojov. Žilinský kraj v súčasnosti vyčerpá z eurofondov iba 65,54 eura na obyvateľa, čo je 13 percent pod celoslovenským priemerom (75,63 eur) a necelá polovica v porovnaní s Banskobystrickým krajom, ktorý čerpá až 143,96 eura na obyvateľa.

Dôvodom je podľa neho zlá projektová príprava na strane župy. „V roku 2023 župa nebola schopná vyčerpať 20 miliónov eur v oblasti dopravy a v roku 2024 zostal prebytok hospodárenia cez 7 miliónov eur v nezrealizovaných investíciách,“ upozorňuje Kapitulík. Na rekonštrukciu ciest a mostov preto navrhuje zaviesť aj osvedčený model PPP projektov.

Krajské nemocnice nebudú doliečováky

V oblasti zdravotníctva sa kandidát na Žilinského župana rázne stavia za zachovanie a rozvoj regionálnej starostlivosti. „Garantujem nedotknuteľnosť a zachovanie plnohodnotných krajských nemocníc v Čadci, Liptovskom Mikuláši, Trstenej a Dolnom Kubíne. Nespravíme z nich žiadne doliečováky, musia naďalej fungovať ako plnohodnotné ústavné zariadenia s akútnou starostlivosťou,“ zdôrazňuje Kapitulík.

Samospráva podľa neho nesmie bojovať len o udržanie a prilákanie zdravotníkov, ale aj o celkové skvalitnenie samotných nemocníc. Riešenie preto vidí v investíciách do modernizácie budov, obnovy prístrojového vybavenia a vytvárania dôstojných podmienok pre pacientov aj personál. Tieto materiálne investície musia ísť ruka v ruke so skrátením extrémne dlhých čakacích lehôt u špecialistov, čo chce Kapitulík dosiahnuť zavedením krajských štipendií pre medikov, náborovými príspevkami viazanými na zotrvanie v regióne a poskytovaním župného nájomného bývania. Zároveň upozorňuje na potrebu stabilizácie platov v sociálnych službách a budovanie nového zázemia či stacionárov pre seniorov a deti s autizmom.

Martin Kapitulík do krajských volieb vstupuje ako nezávislý kandidát. Svoju kampaň si financuje sám a opiera sa o pôsobenie v inovačnej iniciatíve Žilina Innovation Valley. Ako dodáva, hlavným cieľom jeho programu je posunúť región od nízkonákladovej výroby k sebestačnej ekonomike s vyššou pridanou hodnotou.

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.