Kandidátka na primátorku Dolného Kubína Katarína Bruncková: V meste chýba život, predchádzajúce vedenie neriešilo mladých ani starnutie mesta

V súboji o kreslo primátora Dolného Kubína čelí súčasnému primátorovi v jeho druhom volebnom období päť kandidátov, čo robí kampaň mimoriadne hektickou. Medzi nimi kandiduje ako priama súperka nezávislá kandidátka Katarína Bruncková, ktorá sa vo svojom programe zameriava najmä na mladých ľudí a seniorov: „Ak to mám vyjadriť jedným slovom, v Dolnom Kubíne mi chýba život. Mám k tomuto regiónu silný citový vzťah a verím, že svoje vedomosti, schopnosti a prax viem zúročiť práve pre naše mesto.“ Svoje skúsenosti z Bratislavy chce využiť na štart výstavby nájomných bytov pre mladé rodiny, audit mestských sociálnych služieb aj zriadenie Rady seniorov.  

Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

To rozhodnutie neprišlo zo dňa na deň. Hoci som nejaký čas trávila aj mimo Dolného Kubína, som rodáčka z mesta a cítim sa s ním veľmi spojená. V určitom okamihu som si uvedomila, že skúsenosti, ktoré som nadobudla mimo Kubína, by som chcela využiť na to, aby sa tu niektoré veci zmenili.

Oslovila ma skupina ľudí z môjho okolia, ktorí chceli zmenu, a dávalo mi to zmysel. Aj keď som žila v Bratislave, stále tu mám rodičov a zvažovala som návrat. Dnes ľudia z regiónov väčšinou odchádzajú a nevracajú sa, no u mňa to bolo naopak. Mám k tomuto regiónu silný citový vzťah a verím, že svoje vedomosti, schopnosti a prax viem zúročiť práve pre naše mesto.

Žili ste v Bratislave a vrátili ste sa späť. Nemáte obavu, ako to prijmú obyvatelia Dolného Kubína, keď prídete a zrazu kandidujete? Lokálne médiá vás navyše označujú za najväčšiu súperku súčasného primátora, ktorý končí svoje druhé volebné obdobie.

Čakala som, že určité skupiny ľudí sa budú úplne legitímne pýtať, prečo kandidujem, keď som tu nežila celý život. Snažím sa im vysvetliť, že ak chceme dosiahnuť zmenu, je to nevyhnutne spojené so skúsenosťami zvonku. V Dolnom Kubíne stále chýbajú veci, ktoré sa dali už dávno uskutočniť.

Som dokonca prvá žena v histórii mesta, ktorá ohlásila kandidatúru na primátorku. Viem porovnať, ako Dolný Kubín vyzeral v mojom detstve, ako som ho vnímala na strednej či vysokej škole, a vidím, kam sa posunul.

Som demokratka a budem plne rešpektovať, ak si Dolnokubínčania zvolia primátora, ktorý z mesta v úvodzovkách nikdy nevytiahol päty. Na druhej strane som pripravená ich presviedčať, že moje odhodlanie a skúsenosti z iného prostredia môžu byť zárukou skutočnej zmeny.

V minulých voľbách kandidovali dvaja kandidáti, dnes je vás päť. Je kampaň dynamickejšia?

Je to veľmi dynamické a možno som to v takej miere ani neočakávala, ale je to úplne v poriadku. Dvaja z kandidátov sú dlhoroční mestskí poslanci – jeden pôsobí v zastupiteľstve 28 rokov, druhý 10 rokov. Majú teda poslaneckú skúsenosť.

Budem však veľmi úprimná: ak niekto žije v Dolnom Kubíne 50 rokov, no za 28 rokov vykonávania poslaneckého mandátu nereportoval reálne výsledky, neberiem ho ako silného súpera. Dolnokubínčania majú možnosť vyhodnotiť, čo títo ľudia pre mesto spravili. Som presvedčená, že moje skúsenosti, prax aj vzdelanie sú na takej úrovni, že si na vedenie mesta plne trúfam.

Dolný Kubín má skvelú polohu – je tu Kubínska hoľa, príroda aj priestor pre turistov. Čo vám v meste dnes najviac chýba a čo by ste mu chceli dať?

Ak to mám vyjadriť jedným slovom, v Dolnom Kubíne mi chýba život.

Naše námestie je krásne, no či tam prídete cez týždeň alebo cez víkend, býva úplne prázdne. Turista z Kubínskej hole nemá dôvod zísť do centra – kultúra funguje len sporadicky a na námestí zostali dve či tri gastroprevádzky. Veľmi držím prsty mladým podnikateľom, ktorí sa rozhodli v tomto odvetví podnikať. Mesto dnes nevie vytvoriť podmienky pre podnikateľov, aby kaviarne a reštaurácie dokázali prežiť.

Druhým problémom sú mladí ľudia. Ak tu nemajú kam vybehnúť za kultúrou či dobrým jedlom, v meste ich neudržíme. A tí, čo by po škole aj chceli zostať, narážajú na extrémne drahé – možno na jedno z najdrahších bývaní – aj preto, že sa v Dolnom Kubíne za posledných 20 rokov nepostavil ani jediný nájomný byt.

Ako to myslíte, že najdrahšie?

Vyššie ceny predsa spôsobujú nedostatok ponuky – nové byty sa takmer nestavajú a nové nájomné byty sa nepostavili v meste už 20 rokov. Prenájom 60-metrového bytu tam dnes stojí aj 500 až 600 eur a viac.

Ponuka vôbec nestíha reagovať na dopyt a pri nových nájomných bytoch neexistuje žiadna ponuka už dvadsať rokov. Keď nemáte dostatočnú ponuku, ceny prenájmov prirodzene vyletia nahor.

Potom nastáva jednoduchá matematika: ak má mladý človek v Dolnom Kubíne zarobiť povedzme 900 eur a z toho platiť nájomné vo výške porovnateľnej s krajským či hlavným mestom, neudržíte ho tu, aj keby prácu mal. A toto je smutná realita Dolného Kubína.

Myslíte si, že práve nájomné byty sú tou správnou cestou, ako presvedčiť mladých ľudí, aby v Dolnom Kubíne zostali?

Určite áno. Získať hypotéku dnes pre mladého človeka nie je zďaleka také jednoduché, ako to bolo pred pár rokmi. Nájomné byty predstavujú skvelú alternatívu – nemusia byť riešením na celý život, no regulovaný nájom je výrazne nižší ako komerčné ceny.

Funguje to aj v okolitých obciach a mestách. Ak dokážu menšie obce postupne budovať desiatky bytov a neďaleký Ružomberok či Liptovský Mikuláš ich majú násobne viac a pripravujú ďalšie projekty, nevidím dôvod, prečo by to nešlo v Dolnom Kubíne. Keď má mladá rodina istotu dostupného bývania, má motiváciu v meste zostať a založiť si tu rodinu. Potvrdzujú mi to aj samotní mladí ľudia, s ktorými sa denne stretávam v uliciach.

Odkiaľ na to získať peniaze? Zamýšľali ste sa nad tým, z čoho financovať výstavbu nájomných bytov?

Výstavbe nájomného bývania sa venujem roky. Mala som túto oblasť priamo na starosti ako štátna tajomníčka a venujem sa jej aj vo svojej praxi. Know-how teda mám.

Hlavným a overeným zdrojom financovania je Štátny fond rozvoja bývania, ktorý takto funguje už desaťročia. V tomto fonde prostriedky sú – stačí len pripraviť kvalitný projekt. Prečo to Dolný Kubín doteraz neurobil, je pre mňa záhadou. Nevylučujem ani iné formy, napríklad PPP projekty, no overený fond je najjednoduchšia a najrýchlejšia cesta.

Jedna vec sú mladí a nájomné bývanie, no druhou je téma seniorov a sociálnej starostlivosti. Prečo ste si vybrali práve túto oblasť?

Súvisí to s tým, prečo ma to vždy ťahalo domov. Z dôvodu zanedbanej štátnej zdravotnej starostlivosti nemôžem mať deti, o to vzácnejší sú pre mňa rodičia. Uvedomujem si, že každý z nás sa raz dostane do situácie, keď sa o svojich blízkych bude musieť postarať. A táto výzva bude v Dolnom Kubíne čoraz pálčivejšia.

Demografia mesta je totiž neúprosná: počet obyvateľov klesol za posledných desať rokov takmer o 10 percent na dnešných 17-tisíc a každý štvrtý Kubínčan má nad 60 rokov. Vzniká nebezpečný kruh – mladí odchádzajú, lebo nemajú kde bývať, a v meste potom nemá kto opatrovať starnúcu generáciu. Ak nevybudujeme zariadenia pre seniorov a nezačneme to riešiť už teraz, mesto bude upadať.

Má vôbec Dolný Kubín vlastné kapacity na to, aby sa o starnúcu generáciu dokázal postarať?

Mestské kapacity sú alarmujúco nízke. Mesto spravuje len Zariadenie opatrovateľskej služby pre 24 ľudí, pričom na poradovníku dnes čaká ďalších 13 žiadateľov. Od prestavby budovy v roku 2019 sa s tým nič neurobilo.

Ak si uvedomíme, že každý štvrtý Kubínčan má nad 61 rokov, tie čísla hovoria jasne. Dolnému Kubínu chýba samostatné špecializované zariadenie pre seniorov. Samotné mesto vo svojich strategických dokumentoch priznáva, že kapacity nestačia, no dodnes nepripravilo žiadny reálny projekt, ktorý by na tento stav reagoval.

Je podľa vás lepšie budovať mestské kapacity, alebo spoliehať sa na neziskovky, cirkev či súkromný sektor? Celoslovenské štatistiky totiž ukazujú, že mestských zariadení pre seniorov pribúda veľmi málo.

Ak chce v meste pôsobiť neverejný poskytovateľ – či už cirkev alebo občianske združenie –, mesto by to malo privítať a vytvoriť mu čo najlepšie podmienky. V Dolnom Kubíne už dnes funguje zmiešaný systém: máme tu mestské, župné aj neverejné zariadenie.

Som však presvedčená, že postarať sa o svojich obyvateľov, ktorí v meste celý život platili dane, je v prvom rade povinnosťou mesta. Ak existujú možnosti, ako investičné projekty financovať, mesto sa do nich má pustiť ako prvé. Zároveň musí úzko spolupracovať so župou aj neverejným sektorom a sociálne služby v meste koordinovať.

A čo súkromní zriaďovatelia?

Neverejní poskytovatelia dnes tvoria na Slovensku takmer polovicu sociálnych služieb. V Dolnom Kubíne jedno takéto zariadenie máme. Z rozhovorov v kampani však viem, že títo poskytovatelia cítia potrebu väčšej podpory – či už zo strany mesta, alebo štátu. To je už otázka celoštátneho nastavenia financovania, no mesto by im v rámci svojich možností nemalo hádzať polená pod nohy, ale byť im partnerom.

Pozeráte sa na to aj cez garanciu cien pre obyvateľov či kvalitu služieb? Pri súkromných či neverejných poskytovateľoch totiž ceny pre seniorov bývajú často vyššie.

Pozerám sa na to primárne cez dostupnosť a kvalitu služieb. Som si plne vedomá, aké vysoké sú prevádzkové náklady a čo si bežný občan zo svojho dôchodku môže dovoliť. Bohužiaľ, trend je dnes taký, že ani príspevky zo strany štátu či župy nestačia a na opatrovanie musia doplácať rodiny.

Ak neverejný poskytovateľ supluje verejnú službu za mesto, župu či štát, mal by mať vytvorené dôstojné podmienky. V podpore prevádzky musí byť postavený minimálne na rovnakú úroveň ako mestské či župné zariadenia, aby sa tieto doplatky neprenášali v plnej miere na samotných seniorov a ich rodiny.

Poďme sa pozrieť na mentalitu ľudí. Orava má stále silný vidiecky charakter a seniori často chcú zostať doma. Ako vnímate tento rozpor medzi potrebou zariadení a túžbou starších ľudí dožiť vo vlastnom prostredí?

V prvom rade musíme rešpektovať záujem konkrétneho človeka. Ak je to len trochu možné a zdravotný stav to dovoľuje, senior by mal zostať doma a mesto by mu malo zabezpečiť kvalitnú opatrovateľskú službu.

Rovnako dobrou alternatívou sú denné stacionáre. Rodina, ktorá chodí do práce, tak získa istotu, že je o ich rodiča na osem hodín postarané, no poobede ho vyzdvihnú a večer trávia spolu doma. Senior tak nemá pocit, že ho niekam „odložili“.

Iná situácia však nastáva pri vážnych diagnózach, keď človek vyžaduje 24-hodinovú opateru a rodina sa oňho doma fyzicky ani odborne nevie postarať. Vtedy nastupujú celoročné zariadenia. Ak rodine aj seniorovi ukážeme, že kvalita poskytovanej starostlivosti je na vysokej úrovni, aklimatizácia je oveľa jednoduchšia. Vždy je to však o individuálnom prístupe a správnom rozlišovaní zdravotného stavu.

Vy sa na seniorov nepozeráte len cez opateru – vo svojom programe navrhujete aj zriadenie stálej Rady seniorov. Ako by mala fungovať?

Často počúvame, že sa treba venovať najmä mladým rodinám s deťmi, no zabúda sa na to, že v meste žije množstvo mimoriadne aktívnych seniorov. Sú to ľudia s obrovskými životnými skúsenosťami, ktorí chcú žiť aktívne a podieľať sa na smerovaní mesta.

Rada seniorov by mala fungovať ako poradný orgán primátorky. Nemusí to byť skostnatená inštitúcia, ale skôr živá komunita ľudí, ktorí chcú mestu pomáhať a prinášať podnety – a to nielen v témach, ktoré sa týkajú priamo staršej generácie. Ak niekto v Dolnom Kubíne prežil väčšinu svojho života, je povinnosťou vedenia mesta počúvať ho, komunikovať s ním a brať si z jeho skúseností príklad.

Ak by ste sa stali primátorkou, aké budú vaše prvé kroky? Plánujete napríklad audity mestských služieb či majetku?

Určite áno. Pri témach, ktorým sa venujem – teda nájomné bývanie a sociálna starostlivosť –, by som audit spravila ako prvý.

Pokiaľ ide o sociálne nájomné byty, tie dnes v Dolnom Kubíne obýva najmä rómska komunita. Z rozhovorov s nimi viem, že sa v nich necítia komfortne: byty sa dlho nerekonštruovali a podmienky prideľovania či užívania by mali byť nastavené spravodlivejšie tak, aby boli transparentné a garantovali plnenie povinností na oboch stranách.

Čo sa týka mestského Zariadenia opatrovateľskej služby, jeho stav ma úprimne mrzí. Cestovala som po celom Slovensku a videla zariadenia vybudované napríklad z plánu obnovy. Ak by sme to dali na škálu od jedna do desať, tie nové sú na desiatke, kým Dolný Kubín je niekde na jednotke. Nesmierne si vážim prácu tamojšieho personálu, ktorý funguje v nesmierne ťažkých podmienkach, no títo ľudia aj klienti si zaslúžia zmenu.

Snívať o miliónových projektoch nových budov v ďalekej budúcnosti nestačí – tí seniori tam žijú teraz. Preto spravím rýchly audit a navrhnem okamžité opatrenia na zlepšenie podmienok. Audit sa bude týkať aj celkového mestského majetku, aby sme presne vedeli, ktoré budovy či pozemky môžeme využiť na rekonštrukciu a výstavbu nájomných bytov či sociálnych zariadení.

Aké konkrétne úpravy máte na mysli? Hovoríte o zateplení, opravách strechy či rozvodov?

Hovorím o zásadných veciach, ktoré ľuďom v zariadení priamo skvalitnia každodenný život. Podľa mojich informácií je dnes obrovským problémom chýbajúci alebo nefunkčný výťah. Keď si uvedomíte, že tam žijú imobilní ľudia, je nepredstaviteľné, aby sa tento stav riešil roky.

Zámer vybudovať ho tam bol, no projekt bol údajne pozastavený pre protipožiarnu bezpečnosť. To však predsa nemôže byť dôvod, aby sa na to vedenie mesta úplne vykašľalo. Mala sa okamžite hľadať alternatíva. A presne toto bude môj postup: v rámci auditu si overím skutočný stav a okamžite sa pustím do opatrení, ktoré podmienky seniorov aj personálu zlepšia hneď – ešte predtým, než postavíme úplne nové zariadenie.

Šli ste pri nájomnom bývaní už tak ďaleko, že máte vybrané konkrétne pozemky, kde by sa dalo začat stavať?

Treba si otvorene povedať, že mesto v minulosti rozpredalo množstvo svojich pozemkov, takže jeho vlastný pozemkový fond nie je ideálny. Nájomné byty sa však dajú vybudovať aj prestavbou existujúcich mestských budov. Boli sme sa na niektoré z nich osobných pozrieť – v majetku mesta sú nevyužité objekty, ktoré sú na takúto konverziu ako stvorené.

Druhou cestou je odkúpenie pozemkov od súkromných vlastníkov. Štátny fond rozvoja bývania totiž mestu dokáže prefinancovať nielen samotnú výstavbu či rekonštrukciu, ale aj kúpu pozemku pod ňou. Ak teda v Dolnom Kubíne nájdeme vhodné súkromné pozemky a bude vôľa rokovať, využijeme aj túto možnosť. Sme pripravení ísť oboma cestami, aby sme sa k nájomným bytom čo najrýchlejšie dopracovali.

Ak ide o kapacity v zariadeniach pre seniorov, s akým číslom by ste boli spokojná?

Určite nemôžeme skončiť len pri pokrytí dnešného dopytu. Samozrejme, okamžitým minimom musí byť vyriešenie aktuálneho poradovníka čakateľov, no nemôžeme sa rozhodovať len na základe toho, čo tu máme teraz.

Mesto musí mať spravenú demografickú štúdiu a výhľad na najbližších päť až desať rokov, ktorý nám ukáže, ako sa bude počet seniorov v Dolnom Kubíne vyvíjať. Pokrytie dnešného poradovníka je teda len základ a všetko navyše, čo dokážeme vzhľadom na demografiu získať a prefinancovať, je cieľ, ktorý chcem dosiahnuť.

Kandidujete ako nezávislá. Je to v komunálnych voľbách výhoda a prečo ste sa tak rozhodli?

Poviem to úplne otvorene: nikdy som nebola členkou žiadnej politickej strany. Aj vo funkcii štátnej tajomníčky som pôsobila ako nestraníčka. A som presvedčená, že na úrovni mesta sa bez diskusie a ochoty ku kompromisu nepohnete.

Preto ma mrzí, keď ma niekto nálepkuje a označí za nominantku či podporovateľku Hlasu alebo Smeru. Žiadnu stranícku podporu nepoberám a od prvej tlačovej konferencie hovorím jasne: som pripravená sadnúť si za jeden stôl s každým, kto chce pre Dolný Kubín niečo spraviť – bez ohľadu na politické tričko. Ak vidím u človeka reálnu vôľu a ochotu mestu pomôcť, je mi jedno, či má bližšie k PS alebo k Smeru.

Dolný Kubín je príliš malé mesto na to, aby sme si tu politicky rozdeľovali piesoček. Odmietam princíp, že by sme spolu nemali hovoriť len pre iný názor na celoštátnu politiku. Mne ide o spájanie kvalitných ľudí, s ktorými sa mnohokrát poznám celý život, aby sme mesto posunuli dopredu.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.