Kartel, aký nemá na Slovensku obdoby: Firmy sa koordinovali 13 rokov. Dostali poriadne mastnú pokutu

Dotknuté firmy hovoria o likvidačných dôsledkoch pre slovenský priemysel.  

Doteraz najvyššiu pokutu viac ako 97 miliónov eur za kartel dostali v histórii fungovania Protimonopolného úradu SR (PMÚ) firmy na výrobu a predaj káblov. Zistilo sa, že dovedna až 11 slovenských a českých firiem využívalo viac ako 13 rokov spoločný postup pri výpočte ceny kovovej zložky v kábloch. Výrobcovia káblov vo štvrtok ostro odmietli obvinenia z kartelu a hovoria o zásahu, ktorý môže mať likvidačné dôsledky pre slovenský priemysel. Protimonopolný úrad však tvrdí opak. Začiatkom marca zverejnil informáciu, že v prvostupňovom rozhodnutí im rozdelil najvyššie pokuty na Slovensku v celkovej výške 97,4 milióna eur.

PMÚ odmietol ich námietky

Dotknuté firmy, vrátane bratislavskej spoločnosti na výrobu káblov VUKI, argumentujú, že medzi nimi neexistovala žiadna tajná dohoda. Rozhodnutie PMÚ považujú za bezprecedentné a v celom jeho obsahu za nezákonné, tak z hľadiska vnútroštátneho právneho poriadku SR, ako aj z pohľadu práva EÚ. „Celkové súvislosti pri začatí vyšetrovania zo strany PMÚ až po vydanie rozhodnutia sú zo všetkých hľadísk kontroverzné. Rozhodnutie likviduje podstatu a zmysel odvetvových asociácií a združení výrobcov, ktoré majú za cieľ zvyšovať kvalitu výrobkov a služieb, dohliadať na profesionalitu zamestnancov v odvetví a posilňovať transparentnosť cien,“ uvádza sa v stanovisku spoločnosti. Podľa nich informácie o doplatku za meď a hliník, ktorej výšku si mali dohovárať v karteli, bola dlhodobo verejne publikovaná v médiách a aj na stránkach Asociácia výrobcov káblov a vodičov ČR a SR. Ide tak o transparentné zverejňovanie údajov založených na burzových cenách, nie o koordináciu cien.

Pokuty dal len slovenský úrad

Firmy zároveň kritizujú priebeh konania. Tvrdia, že úrad odmietol desiatky návrhov na doplnenie dokazovania a nevysporiadal sa s námietkami účastníkov. Pokuty označujú za neprimerané až likvidačné a upozorňujú, že môžu ohroziť pracovné miesta aj existenciu domácich výrobcov. Zverejnili tiež, že vyšetrovanie v okolitých štátoch, aj v Čechách, nebolo uzatvorené v neprospech tamojších, najmä rakúskych či nemeckých výrobcov, ale vyšetrovanie ukončil jedine slovenský PMÚ s maximálne možnými pokutami pre slovenských, poľských a českých majiteľov a výrobcov káblov. „Za pozoruhodné konanie PMÚ tiež považujeme skutočnosť, že úrad uložil maximálnu pokutu pre VUKI, ktorá je vzhľadom na nízku maržu a ziskovosť v odvetví pod tlakom čínskych výrobcov a podľa námietok aj druhého slovenského majiteľa a výrobcu,“ tvrdia. Slovenskému trhu tak hrozí, že môže stratiť kvôli rozhodnutiu PMÚ dvoch slovenských výrobcov a o prácu môžu prísť stovky zamestnancov.

Zvýhodnenie zahraničných výrobcov?

Pokuty sú podľa slovenských firiem aj neproporcionálne. Uloženie najvyššej pokuty môže paradoxne viesť k vzniku monopolu zahraničnej firmy na úkor domácich výrobcov. Otázka podľa nich nie je, prečo PMÚ vydal takéto rozhodnutie, ale kto z tohto rozhodnutia má prospech a záujem na likvidácii tradičného kabelárskeho priemyslu v Slovenskej republike. V stanovisku VUKI sa ďalej uvádza: „Rakúsky výrobca káblov, ktorý v kauze figuruje ako oznamovateľ (kajúcnik), ktorý žiadnu pokutu nedostane, nebol dobromyseľný, keďže podobnému konaniu čelil zrejme aj v iných krajinách a navyše jeho právny zástupca je v potenciálnom konflikte záujmov (najskôr zastupoval Asociáciu a neskôr pochybného oznamovateľa).“

Dve spoločnosti bez pokuty

PMÚ sankcionoval deväť podnikov a jednu odvetvovú asociáciu, pričom do kartelu malo byť zapojených celkovo 11 subjektov. Medzi účastníkmi kartelu boli slovenské a české spoločnosti VUKI, ELKOND HHK, Prysmian Kablo a Prysmian Kabely, Kablo Vrchlabí, NKT, PRECON, Tele-Fonika Kabely CZ, KABELOVNA KABEX a spomínaná Asociácia výrobcov káblov a vodičov ČR a SR. Individuálne výšky pokút PMÚ v marci verejne nekomunikoval, ale potvrdil, že sankcie sa odvíjali od obratu spoločností a v niektorých prípadoch dosahovali maximálnu hranicu až 10 % obratu. Dve firmy – ICS Industrial Cables Slovakia a PRAKAB Pražská Kabelovna pokutu nedostali, práve tieto spoločnosti využili tzv. program zhovievavosti a ako prvé poskytli dôkazy o existencii kartelu.

Firmy sa mali koordinovať 13 rokov

Protimonopolný úrad tvrdí, že odhalil dokonca dlhodobý kartel. Podľa jeho zistení sa firmy zo Slovenska a Česka koordinovali pri cenotvorbe káblov až 13 rokov, v období 2009 až 2022. Podpredseda PMÚ Peter Demčák v marci uviedol, že podstata kartelu spočívala v koordinácii cien kovovej zložky káblov, teda medi a hliníka. Riaditeľ odboru kartelov Juraj Sýrny doplnil, že cena kábla pozostáva z bázovej ceny a tzv. kotácie, pričom práve pri tejto druhej zložke sa mali podnikatelia dohodnúť na jednotnom spôsobe výpočtu. Podľa úradu existovalo viacero možných výpočtov kotácie, no firmy si mali zvoliť spoločný postup, čím obmedzili cenovú konkurenciu. Táto zložka tvorí významnú časť konečnej ceny káblov.

Podľa vedenia PMÚ majú prísne sankcie odradiť firmy od podobného správania v budúcnosti. Úrad zároveň uviedol, že v tomto prípade nebol priamo poškodený konečný spotrebiteľ, ale najmä firmy, ktoré káble nakupovali ako medzičlánok. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. O ďalšom osude rekordných pokút aj samotného prípadu rozhodne Rada PMÚ na základe odvolaní jednotlivých spoločností.