Katastrofálny trend v domácnostiach: za stovky eur vyhadzujeme jedlo, ktoré sa dá zjesť

Alarmujúci je podiel jedlých potravín v odpade, až polovicu tvoria varené jedlá, pečivo či celé potraviny.  

Slovenské domácnosti zistili, že potravinami plytvajú výrazne viac, než si mysleli. Najväčším šokom bolo zistenie, že väčšina ľudí vôbec netušila, koľko jedla vyhadzuje. Až 70 percent domácností bolo presvedčených, že ich odpad je minimálny. Realita bola iná. Až keď si v pilotnom projekte občianskeho združenia Free Food začali zapisovať, čo končí v koši, prišlo nepríjemné prekvapenie. Projekt ZJEDENÉ! sledoval 14 domácností, ktoré si počas jedného mesiaca zapisovali všetko nezjedené jedlo. Následne absolvovali workshopy, prednášky a pracovali s jednoduchými nástrojmi na plánovanie jedál či označovanie potravín. „Práve konfrontácia s reálnymi číslami bola pre mnohé domácnosti najsilnejším impulzom na zmenu. Ľudia často nepovažujú malé každodenné zvyšky za problém, no až meranie ukázalo ich skutočný rozsah,“ vysvetľuje Zuzana Madajová z OZ Free Food.

Vyhadzujeme jedlo, ktoré sa dá zjesť

Výskum zároveň ukázal zaujímavý paradox. Ani domácnosti s vysokým environmentálnym povedomím neboli úspešnejšie. Niektoré z nich produkovali výrazné množstvo odpadu napriek tomu, že sa považovali za ekologicky zodpovedné. Alarmujúci bol aj podiel jedlých potravín v odpade. Na začiatku projektu tvorili varené jedlá, pečivo či celé potraviny približne polovicu všetkého vyhodeného jedla. Po intervenciách tento podiel klesol na približne 30 percent. Výsledok šesťmesačného experimentu však ukázal aj pozitívnu správu – vďaka jednoduchým návykom, motivácii a praktickým pomôckam dokázali znížiť potravinový odpad v priemere o 40 percent.

Eurá do koša

Projekt zároveň odhalil, že najsilnejšou motiváciou k zmene nie je ekológia, ale peniaze. Online kampaň upozorňujúca na to, koľko eur domácnosti vyhadzujú spolu s potravinami, zaznamenala takmer dvojnásobný záujem oproti environmentálnym. Podľa organizátorov sa ukázalo, že ľudia nepotrebujú komplikované ekologické riešenia. Najviac fungovali jednoduché pripomienky a praktické nástroje. Účastníci si pochvaľovali najmä „ZjedzMa pásku“, ktorá pomáhala označovať otvorené alebo rýchlo sa kaziace potraviny, aby na ne doma nezabudli.

Analýza ukázala, že slovenské domácnosti by teoreticky vedeli obmedziť až 70 percent svojho potravinového odpadu. Projekt reaguje aj na novú európsku legislatívu, podľa ktorej budú musieť členské štáty do roku 2030 výrazne znížiť potravinový odpad a pripraviť opatrenia na zmenu spotrebiteľského správania. Autori výskumu upozorňujú, že išlo o menšiu pilotnú vzorku domácností, výsledky však potvrdili, že aj malé zmeny v správaní môžu mať výrazný dopad na množstvo vyhodeného jedla v slovenských domácnostiach.