
Verdikt zaznie vo štvrtok (21.5.). Už záverečné reči oboch strán naznačili, že pôjde najmä o to, či samotné vybudovanie pamätníka môže byť extrémizmom.
BANSKÁ BYSTRICA: Prokurátor navrhol pre siedmich Dunajskostredčanov trest štyri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tridsiatich mesiacov, ale aj zákaz stretávať sa a zákaz vstupu na miesto, kde bol trestný čin spáchaný. Ak by sudca uznal argumenty obžaloby v prospech extrémizmu, hrozia im tiež finančné tresty rádovo v tisícoch eur. Ide o prípad vybudovania kontroverzného Pamätníka spolupatričnosti v Dunajskej Strede, ktorý vizuálom odkazuje na veľmi podobný z čias horthyovského Maďarského kráľovstva.
Všetci obžalovaní vinu odmietajú. Proces pre údajný extrémizmus sa na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici začal vo februári.
Prokurátor: Neverím, že význam pamätníka nepoznali
Siedmi Dunajskostredčania, ktorí spolu pamätník, známy tiež ako pamätník Trianonu, v roku 2020 financovali, vybudovali a odhalili, sú obžalovaní, že ako extrémistická skupina vyrobili extrémistický materiál a verejne propagovali hnutie a ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potláčaniu základných práv a slobôd.
Extrémistickým materiálom má byť práve pamätník, ktorý podľa obžaloby a znalca politického extrémizmu Mateja Medveckého kopíruje historický pamätník takzvanej krajinskej vlajky vztýčenej v Dunajskej Strede v roku 1939 na oslavu pričlenenia južného Slovenska k Maďarsku. Oba navyše odhalili v rovnaký deň – 12. novembra, líšili sa len roky.
Kým prokurátor Martin Nociar vidí zámer, obžalovaní Dunajskostredčania, medzi ktorými sú architekt, učitelia, ale aj ďalší vysokoškolsky vzdelaní ľudia, hovoria o náhode. Pôvodne vraj chceli pamätník odhaliť na sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, pre pandémiu však termín posúvali a napokon pripadol práve na 12. november.
Súčasťou pôvodného objektu v tvare veže alebo bašty bola vlajka s trikolórou a erbom Uhorska vytiahnutá na pol žrde. Podobne ako na iných podobných pamätníkoch z toho obdobia mala predstavovať smútok Maďarov nad stratou území po prvej svetovej vojne a sklamanie z potrianonského usporiadania.
„Hnutie krajinskej alebo štátnej vlajky bolo revizionistickým hnutím, ktorého cieľom bola revízia hraníc a obnovenie tých spred roku 1918. Podobné pamätníky sa stavali, aby udržovali myšlienku teritoriálnej obnovy Uhorska – najskôr po celom Maďarsku a po prvej a druhej viedenskej arbitráži aj na územiach, ktoré boli pripojené k Maďarskému kráľovstvu na základe týchto rozhodnutí,” vysvetlil historik Medvecký.
Pôvodný dunajskostredský pamätník už neexistuje. Súčasný ho síce výrazne pripomína, má rovnako tvar bašty, no nie je na ňom žiadny nápis ani symbol, z ktorého by sa dal jednoznačne dedukovať extrémizmus.
Odborník na vexikológiu a heraldik Ladislav Vrtel však odkaz na revizionistické pamätníky z minulosti vidí nielen vo vizuále toho aktuálneho, ale aj na fotografiách z rôznych príležitostí, kde je podľa neho maďarská trikolóra stiahnutá jednoznačne na pol žrde. Tento spôsob zavesenia vlajky podľa neho vyjadruje smútok. Kým znalec Medvecký bol pri posudzovaní súčasného pamätníka pred súdom pomerne zdržanlivý, Vrtel v celkovej inštalácii vidí revizionizmus. „Keby nebolo Hitlera a Mussoliniho, dnes to tu neriešime,” vyjadril sa okrem iného v marci na pojednávaní.