Kauza, ktorá otriasala políciou, sa rozpadla. Rozuzlenie má definitívny koniec

Jedna z najvýraznejších káuz spájaných s takzvanou vojnou v polícii sa skončila bez ďalšieho trestného stíhania.  

Prípad sa týkal podozrení z existencie údajnej zločineckej skupiny, ktorá mala zasahovať do vyšetrovania závažných káuz a zároveň diskreditovať policajtov označovaných ako čurillovci. Práve v súvislosti s touto kauzou získali Ján Čurilla a viacerí jeho kolegovia status chránených oznamovateľov.

Kauza sa začala procesne rozpadať už vo februári 2024. Generálna prokuratúra vtedy zrušila obvinenie bývalému príslušníkovi SIS Martinovi Ciriakovi a neskôr prostredníctvom § 363 zrušila aj obvinenia Vladimírovi Pčolinskému, Romanovi Konečnému a Michalovi Aláčovi. Následne bolo zastavené aj stíhanie Petra Košča a Jána Kaľavského. Polícia tak napokon pokračovala už iba vo vyšetrovaní „vo veci“, teda bez konkrétnych obvinených osôb. Aj táto posledná časť prípadu bola v týchto dňoch zastavená.

Rozhodnutie vyšetrovateľa ÚBOK-u bolo vydané v režime utajenia so stupňom „Vyhradené“. Znamená to, že aktéri konania nedostanú uznesenie bežným spôsobom do rúk a môžu sa s ním oboznámiť iba v chránenom priestore. Policajné prezídium uviedlo, že vyšetrovateľ rozhodol po rozsiahlom vyšetrovaní a na pokyn dozorujúceho prokurátora sa na rozhodnutie vzťahuje zákonná ochrana utajovaných skutočností.

Dôvodom utajenia pravdepodobne nebol samotný záver o zastavení vyšetrovania, ale skôr jeho odôvodnenie. Vzhľadom na povahu prípadu mohlo obsahovať informácie, ktoré podliehajú osobitnému režimu ochrany. Kauza sa totiž týkala osôb pôsobiacich vo významných bezpečnostných funkciách, vrátane dvoch bývalých riaditeľov Slovenskej informačnej služby a šéfa Národného bezpečnostného úradu. Pri takomto type osôb a inštitúcií možno očakávať, že časť skutkových okolností, operatívnych poznatkov alebo služobných súvislostí nemôže byť verejne sprístupnená.

Z právneho hľadiska je podstatné, že kauza Rozuzlenie už nepokračuje ani ako trestné stíhanie konkrétnych osôb, ani ako vyšetrovanie vo veci. Z mediálneho a politického pohľadu tak ide o definitívny koniec jednej z najvýraznejších káuz spájaných s takzvanou vojnou v polícii.

Skutočnosť, že kauza Rozuzlenie bola definitívne zastavená, pre Aktuality.sk potvrdil bývalý vyšetrovateľ NAKA Štefan Mašín. Ten v prípade vystupoval aj ako jeden z oznamovateľov, prípadne poškodených.

„Vyšetrovateľ nám zaslal iba upovedomenie o vydaní uznesenia o zastavení trestného stíhania, v ktorom nás informoval, že samotné uznesenie bolo vydané pod stupňom utajenia vyhradené,“ povedal Mašín.

V praxi to znamená, že policajti nedostanú uznesenie fyzicky do rúk tak, ako je to pri podobných rozhodnutiach zvyčajne bežné. Bývalý vyšetrovateľ dodal, že počas svojej doterajšej praxe sa s takýmto postupom ešte nestretol. Nezažil situáciu, v ktorej by bolo celé meritórne rozhodnutie v trestnej veci vydané v režime „vyhradené“. Spolu s kolegami sa preto rozhodol, že postup vyšetrovateľa spochybnia.

Samotné ukončenie trestného stíhania ešte neznamená, že policajti označovaní ako čurillovci prichádzajú o status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ako doplnil Mašín, táto ochrana im zostáva zachovaná ešte tri roky po právoplatnom skončení prípadu.

Vladimír Pčolinský na sociálnej sieti uviedol, že sa o konci kauzy dozvedel z médií. Celý prípad mal podľa neho slúžiť najmä ako obhajobná línia pre čurillovcov v ich vlastnej trestnej veci a zároveň vytvoriť tlak na zmeny vo vedení SIS a NBÚ. Postup štátnych orgánov tak mal negatívne zasiahnuť do fungovania týchto inštitúcií a poškodiť ich postavenie.

„Kauza Rozuzlenie mal byť prípad, ktorý mal odhaliť manipuláciu v štáte. No nakoniec odhalil politickú a mentálnu biedu vtedajšej vrcholnej štátnej reprezentácie, nekompetentnosť a exemplárnu tuposť vedenia Policajného zboru a ÚŠP v auguste 2023,” uviedol bývalý šéf SIS.

Prípad mal tiež umožniť viacerým osobám získať status chránených oznamovateľov, čo im podľa Pčolinského pomohlo udržať si funkcie a získať osobné výhody. Generálna prokuratúra pritom upozornila, že spôsob vedenia trestného stíhania môže pôsobiť ako manipulácia s trestným konaním.

Zároveň podľa Pčolinského otvára otázku, kto ponesie zodpovednosť za škody spôsobené nezákonným obvinením, ak sa ukázalo, že nikdy nemalo vzniknúť.