Kauza Langoš v otázkach a odpovediach. Mal podnikateľ naozaj dostať pokutu? Vysvetľujú odborníci

Skrátené označenia či chýbajúca diakritika sú v slovenských prevádzkach bežné a boli skôr predmetom vtipov ako zdrojom problémov.  

Prípad predajcu langošov z Kvetoslavova Antonína Pašeka obletel celé Slovensko. Podľa podnikateľa pritom nešlo o zatajené tržby ani nevydávanie bločkov, ale o technický problém v nastavení pokladničného systému. Finančná správa (FS) argumentuje tým, že zákon jasne stanovuje povinnosť, aby pokladničné systémy umožňovali tlač všetkých znakov slovenskej abecedy vrátane diakritiky.

Právna zástupkyňa majiteľa bufetu Ľubica Reisz Kňazeová však tvrdí, že problém nebol v technickej neschopnosti pokladnice, ale len v nesprávnom nastavení systému, ktoré bolo možné okamžite opraviť. Servisný technik mal chybu odstrániť na diaľku ešte počas kontroly približne do 20 minút. Napriek tomu firma dostala pokutu, ktorú musela zaplatiť do troch dní.

Finančná správa reaguje

K prípadu sa musel vyjadriť aj prezident finančnej správy Jozef Kiss. Podľa neho sa kauza zneužíva na politické hry. Zároveň na tlačovej konferencii poznamenal, že majiteľ stánku „za 1500 eur dostal reklamu vo všetkých hlavných správach“ a tržby mu vraj narástli o stovky percent. Zdôraznil však, že cieľom kontroly nebolo podnikateľa zlikvidovať a naznačil, že kontrola stále pokračuje a FS preveruje aj ďalšie možné pochybenia vrátane podozrenia, že pokladnica posielala nesprávne údaje do centrálneho systému. Zdôraznil tak, že nešlo len o „mäkčene a dĺžne“.

Advokátka firmy z Kvetoslavova na situáciu reagovala zverejnením celého rozhodnutia FS. Vyplýva z neho, že pokutu kontrolóri udelili naozaj len za chýbajúcu diakritiku. Ďalšie porušenia predpisov sa v rozhodnutí nespomínajú.

Čítajte viac Šéf kontrolórov po „kauze langoš“ avizuje zmeny v zákone: Pri Kvetoslavove máme ďalšie podozrenia

FS zároveň preverí aj postup kontrolórov a podľa Kissa môže rozhodnutie v prípade potreby zrušiť. Pred médiami priznal, že prípad ukázal aj nedostatky legislatívy, preto podľa neho pripravujú návrh na zmenu systému pokút podľa závažnosti porušenia.

Finančná správa zároveň avizovala, že v kontrolách bude pokračovať aj naďalej a podnikateľom odporučila preveriť si nastavenia pokladníc a tlačiarní. Denník Pravda sa preto na FS obrátil aj s konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa chýbajúcej diakritiky či nejasných názvov položiek na bločkoch, ktoré redakcia dostala od čitateľov. Na tie však finančná správa priamo neodpovedala. Oslovili sme preto daňových poradcov a právnikov, aby vysvetlili, ako zákon funguje v praxi a kto nesie zodpovednosť za technické chyby.

Musí mať bloček správnu diakritiku či gramatiku?

V redakcii sme zozbierali viacero pokladničných dokladov od čitateľov, ktoré zobrazujú rôzne podoby označovania tovarov v praxi. Objavujú sa na nich skrátené názvy položiek, anglické výrazy, ale aj drobné preklepy či odchýlky v písaní. Majú sa pripraviť obchody, ktoré bločky vydali, na mastne pokuty?

Advokát Ján Lazur, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, upozorňuje, že zákon formuluje požiadavku skôr technicky, teda že pokladnica a tlačiareň musia byť schopné všetky znaky slovenskej abecedy vrátane interpunkcie vytlačiť. Nerieši teda výslovne to, či do pokladnice majú byť položky zadané s diakritikou alebo bez.

Zákon však určuje, že označenie položiek musí byť vyjadrené tak aby bolo možné predávaný tovar alebo poskytovanú službu jednoznačne určiť alebo pomenovať, a odlíšiť od iného tovaru alebo inej služby. Zároveň pripúšťa aj používanie skráteného názvu. Okrem toho aj výslovne upravuje aké označenie nemôže byť použité.

Podľa neho však FS  ešte za účinnosti predchádzajúceho zákona prezentovala výklad, z ktorého vyplýva aj to, že pokladničný doklad by mal obsahovať všetky znaky slovenskej abecedy ako aj interpunkčné znamienka i pri označení tovaru a služieb. Inými slovami, mal by spĺňať všetky gramatické pravidlá.

Čítajte viac Pokuta za chýbajúcu diakritiku? Rodinná firma z Kvetoslavova hovorí o likvidačnej sume. Finančná správa reaguje

Odborník zároveň upozorňuje, že legislatíva samostatne rieši dve situácie – na jednej strane používanie pokladnice, ktorá nespĺňa technické požiadavky, a na druhej strane vydanie dokladu, ktorý nemá všetky zákonom požadované náležitosti.

Dodáva, že v otázke používania diakritiky pri označovaní tovarov a služieb zatiaľ chýbajú relevantné rozhodnutia súdov, ktoré by presnejšie určili, ako sa má zákon správne vykladať. „Nie je tak možné vylúčiť, že kontrolné orgány budú trvať na používaní diakritiky pri označovaní tovarov a služieb a nesplnenie tejto požiadavky budú sankcionovať,“ uvádza advokát.

Sú problémom aj anglické slovíčka alebo obchodné názvy produktov na bločkoch?

Podľa daňového poradcu a konateľa spoločnosti RVD Services Vladimíra Zemana sa používanie názvov ako „chicken menu“, „cheeseburger“ či „Coca-Cola“ spravidla nepovažuje za problém. Dôležité je, aby bola položka na bločku dostatočne zrozumiteľná a jednoznačne identifikovateľná pre zákazníka aj kontrolný orgán.

Pri preklepoch podľa neho záleží od konkrétnej situácie. Rozdiel je medzi úplne iným názvom produktu a obyčajným preklepom. Ak je aj napriek drobnej chybe zrejmé, o aký produkt ide, a nejde o snahu obchádzať evidenciu, nepovažoval by to za zásadné porušenie. Zároveň upozorňuje, že v praxi sa podobné drobné odchýlky objavujú najmä pri manuálne zadávaných položkách alebo starších pokladničných systémoch.

Čítajte viac Finančná správa hľadala chybu v „langošárni“ štyri hodiny, problémy so slovenčinou má aj sama

Podľa právnika Lazura zákon o evidencii tržieb priamo neurčuje, v akom jazyku musia byť tovary alebo služby na bločku označené. Kľúčové je, aby bolo možné tovar alebo službu jednoznačne určiť a odlíšiť od iných položiek. Označenie v cudzom jazyku podľa neho môže byť z pohľadu zákona o evidencii tržieb v poriadku, najmä ak ide o zaužívaný názov produktu alebo názov zhodný s obalom či obchodným označením výrobku.

Aj Lazur upozorňuje na rozdiel medzi obyčajným preklepom a označením úplne iného produktu. Iná situácia je podľa neho pri názvoch „Kofola“ a „Kofila“, čo sú dva rozdielne produkty, a iná pri názve „Kafola“, ktorý môže pôsobiť len ako preklep.

Podľa neho by kontrolné orgány nemali posudzovať nedostatky v označení tovarov a služieb len na základe formálneho posúdenia. Mali by zohľadňovať aj skutočný dopad nedostatku na schopnosť použitým označením jednoznačne určiť alebo pomenovať tovar alebo službu a odlíšiť ho/ju od iného tovaru alebo inej služby.

pokladničné bloky

Kto nesie zodpovednosť za chybné nastavenie pokladnice?

Z pohľadu legislatívy nesie podľa daňového poradcu Zemana primárnu zodpovednosť podnikateľ. „On je subjektom evidujúcim tržby a zodpovedá za správnosť výstupov zo systému,“ vysvetľuje.

Pokladničné systémy bývajú nastavované externými dodávateľmi, servisnými organizáciami alebo IT firmami, preto si myslím, že určitá miera zodpovednosti prirodzene leží aj na dodávateľovi riešenia, najmä ak systém nebol správne implementovaný alebo odovzdaný do prevádzky, uvádza.

Ak by bol problém spôsobený chybným nastavením alebo servisom pokladnice zo strany dodávateľa, podľa Lazura môže podnikateľ v závislosti najmä na nastavených zmluvných podmienkach zvážiť aj uplatnenie nároku na náhradu škody, prípadne iného nároku (napr. zmluvnej pokuty, ak bola dohodnutá).

Čítajte viac Rožok za pár centov, ale bloček ako pravítko. Prečo sú pokladničné doklady také dlhé?

Hrozí pokuta, ak je chyba odstránená počas kontroly?

„Odstránenie identifikovanej chyby počas samotnej kontroly samo osebe spravidla nevedie k zániku zodpovednosti za správny delikt, ak už boli naplnené jeho zákonné znaky,“ ozrejmuje právnik Lazur. Okamžitá oprava podľa neho nevylučuje protiprávnosť.

Zároveň však dodáva, že rýchle odstránenie zisteného nedostatku môže mať vplyv na samotnú výšku sankcie, a to predovšetkým pri zohľadňovaní toho, ako dlho protiprávny stav trval alebo aká bola jeho závažnosť.

Na druhej strane odstránenie chyby počas samotnej kontroly môže vyvolávať otázku správnosti právnej kvalifikácie deliktu, teda napríklad, či naozaj bola v konkrétnom prípade použitá eKasa, ktorá nespĺňa zákonné požiadavky, alebo či len výstup z jej použitia (pokladničný blok) neobsahoval požadované náležitosti.

Je pokuta 1 500 eur za chýbajúci mäkčeň primeraná?

Ak ide o situáciu, keď podnikateľ pri evidencii tržby použil pokladnicu eKasa, ktorá nespĺňa zákonné požiadavky, zákon počíta so sankciou v rozpätí od 1 500 do 20 000 eur, uvádza advokát.

Čítajte viac Nedovolia vám zaplatiť kartou? Finančná správa vyzýva ľudí nahlasovať podnikateľov

Dodáva, že „aj v prípade, ak by bola uložená sankcia naozaj v súlade so zákonom a na najnižšej možnej hranici“, výšku pokuty 1500 eur za takúto formu porušenia nepovažuje za primeranú. Podľa neho ide o „priestor na vhodnú novelizáciu zákona“. „Nemyslíme si, že spoločenská závažnosť daného konkrétneho konania odôvodňuje ukladanie pokút v takejto výške,“ uviedol.

Zároveň dodáva, že problém podľa neho nespočíva primárne v postupe kontrolórov, ale skôr v samotnom nastavení zákona.

„Osobne považujem takúto sankciu za pomerne prísnu, pokiaľ boli tržby riadne evidované, nevznikla škoda štátu a podnikateľ zároveň zabezpečil nápravu ešte počas kontroly,“ uvádza daňový poradca. Podľa neho by sa pri podobných prípadoch mala viac zohľadňovať tzv. materiálna stránka porušenia, teda reálny dopad na výber daní a kontrolovateľnosť transakcií.

Sú problémom aj nejasné skratky položiek?

„Skrátené názvy položiek sú v praxi pomerne bežné, najmä z dôvodu technických limitov pokladničných systémov alebo snahy podnikov zjednodušiť evidenciu veľkého množstva tovarov,“ vysvetľuje Zeman.

Podľa neho by však pri kontrolách mala byť dôležitejšia najmä samotná identifikovateľnosť položky a transparentnosť evidencie tržby. „Teda aby bolo zrejmé, čo bolo predané, za akú cenu a že transakcia bola riadne zaevidovaná,“ dodáva daňový poradca. Ak je však doklad obsahovo nejasný alebo zavádzajúci, môže to mať podľa neho v praxi väčší dopad než práve absencia diakritiky.

Čítajte viac Žiadna „práca zadarmo“ pri pokladni: obchody už majú systém, kde nákup netreba skenovať

Na zrozumiteľnosť dokladov myslí aj samotný zákon. Advokát upozorňuje, že legislatíva síce povoľuje používanie skrátených názvov, no položky musia byť označené tak, aby bolo možné jednoznačne určiť predaný tovar alebo službu. Zároveň však nie je možné označiť položku len číselným alebo alfanumerickým kódom.

Pri nejasných alebo nedostatočne označených položkách podľa neho zákon stanovuje miernejší postup. Ak kontrolóri zistia problém prvýkrát, podnikateľ nedostane pokutu, ale je len vyzvaný na odstránenie nedostatkov. Až pri opakovanom porušení nasleduje sankcia od 30 do 200 eur, pri ďalších zisteniach od 60 do 400 eur.