
Obžalovaný Bernard Slobodník vypovedal na súde už druhý pojednávací deň.
Bývalý riaditeľ Národnej jednotky NAKA Bernard Slobodník vypovedal na súde v kauze Očistec už druhý deň a pokračovať bude aj vo štvrtok (23. 7.). V prvý deň opisoval, ako mal nitriansky oligarcha Norbert Bödör blízky Smeru z pozadia rozdávať úlohy špičkám polície za policajného prezidenta Tibora Gašpara, dnes podpredsedu parlamentu za stranu Smer. V druhý pojednávací deň už hovoril o konkrétnych „odmenách“ – úplatkoch za plnenie úloh, ktoré dostával on a niektorí ďalší policajní funkcionári.
Širokého nikdy neobvinili
Najviac sa rozrozprával o kauze Váhostav, s ktorou súvisí úplatok 20-tisíc eur. Slobodník najskôr opísal situáciu, keď v roku 2015 začala kauza výrazne rezonovať v spoločnosti a v médiách. Známa firma Váhostav – SK, za ktorou stál Juraj Široký a ktorej sa za Smeru darilo so štátnymi zákazkami, skončila v roku 2014 v platobnej neschopnosti a dodávateľom chcela v rámci reštrukturalizácie zaplatiť len časť faktúr. Kauzu sprevádzali protesty, najmä menší subdodávatelia totiž zostali neuspokojení. Situáciu pomáhal súkromnej firme riešiť aj štát.
Polícia v istom momente začala vyšetrovať, či firma svojich veriteľov nepodviedla a či sa nedopustila trestného činu zvýhodňovania veriteľa, keď uprednostnila niektorých na úkor iných. Vinu za postup však neskôr niesol len bývalý generálny riaditeľ a vtedajší predseda predstavenstva spoločnosti Ján Kato, ktorý dostal podmienku.
Širokého v prípade nikdy ani len neobvinili. Niekde za týmto konštatovaním sa rozplieta aj príbeh úplatku, o ktorom v stredu na súde hovoril Slobodník. Podľa obžaloby ho mal dostať za to, že vyšetrovanie jeho podriadených nepovedie k obvineniu Juraja Širokého a jeho rodinných príslušníkov.
Výber vyšetrovateľa aj ochrana pred novinármi
Slobodník hovoril, že stretnutí k Váhostavu boli desiatky a uskutočňovali sa nielen na toľko skloňovanom šiestom poschodí budovy Transpetrolu, ale aj v sídle Bonulu, bezpečnostnej služby, ktorá patrila Bödörovcom a ktorej sa za vlád Smeru rovnako darilo pri štátnych zákazkách.
Slobodník vypovedal, že už na prvom stretnutí k téme Váhostavu na šiestom poschodí Transpetrolu s Tiborom Gašparom a Norbertom Bödörom dostal pokyn, aby bola kauza pridelená vyšetrovateľovi Romanovi Stahlovi z expozitúry Nitra. Podľa Slobodníka išlo o to, aby spis dostal policajt ochotný reflektovať na požiadavky „zhora“.
Dvojici na čele údajnej zločineckej skupiny v polícii malo podľa Slobodníka na tom mimoriadne záležať. „Za kauzou Váhostav každý v tej dobe vnímal osobu pána Širokého, o ktorom sa hovorilo, že má veľký vplyv, že má dôležité štátne zákazky a mimoriadne dobré styky s premiérom (Robertom Ficom – pozn. red.) a ďalšími vládnymi politikmi,“ hovoril.
Slobodník opisoval enormný tlak, ktorý naňho v súvislosti s kauzou vyvíjali. „Niekedy so zvýšeným hlasom a príkazom, ktoré bolo treba prenášať aj na vyšetrovateľa. Mali sme mať na zreteli, aby osoba Širokého a jeho rodina neboli nikdy spojené s nejakou s trestnoprávnou činnosťou, ktorá by zo spisu mohla vyplynúť,“ povedal na súde.
Istý čas sa mal v objekte Transpetrolu stretávať s nadriadeným Gašparom a podnikateľom Bödörom až na týždennej báze, aby ich informoval, čo sa v prípade deje.
Keď sa blížil výsluch samotného Juraja Širokého a jeho syna, na jednom zo stretnutí mala zaznieť požiadavka, že známeho podnikateľa dovezie auto až priamo pred budovu a vo vestibule ho už bude čakať vyšetrovateľ. Mal tiež zariadiť, aby cez vstup prešiel bez štandardnej kontroly, akou sú prehliadka tašky či prechod cez detektor kovov.