Kauza podozrivých radarov naberá na obrátkach: Ministerstvo vnútra pýta vysvetlenie od dodávateľa

Rezort vnútra reaguje na silnejúcu kritiku a pochybnosti okolo nákupu cestných radarov, ktoré sa vizuálne zhodujú s ruskou technológiou.  

Ministerstvo pod vedením Matúša Šutaja Eštoka nateraz zmrazilo rozširovanie systému a požiadalo Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) o nezávislé preverenie bezpečnosti. Zmluvný dodávateľ, spoločnosť Soitron, musí zároveň oficiálne zdokladovať skutočný pôvod zariadení.

Ministerstvo vnútra SR čelí vážnym otázkam ohľadom nového automatizovaného systému na meranie rýchlosti a odhaľovanie dopravných priestupkov. Projekt, ktorý mala pôvodne financovať Európska únia z Plánu obnovy, sprevádzajú pochybnosti opozície aj odborníkov. Tí upozornili, že novonamontované kamery sa nápadne podobajú na produkty ruskej firmy z Petrohradu a do krajiny môžu prúdiť cez cyperskú schránkovú spoločnosť.

Prečítajte si tiež:

Rozširovanie stopli, preveria hardvér aj softvér

Ministerstvo v oficiálnej reakcii uviedlo, že otázky verejnosti považuje za legitímne a na vzniknutú situáciu reaguje obmedzením projektu. Až do ukončenia bezpečnostných previerok neplánuje do systému zapájať žiadne ďalšie zariadenia rovnakého typu.

Rezort sa zároveň oficiálne obrátil na Národný bezpečnostný úrad s požiadavkou o nezávislé odborné posúdenie. Analýza má jednoznačne určiť, či hardvér, softvér alebo spôsob komunikácie meradiel nepredstavujú pre štát bezpečnostné riziko či možnosť neoprávneného zberu dát. Ministerstvo zdôrazňuje, že únik citlivých údajov sa doteraz nepotvrdil.

Vysvetlenia žiadajú aj od zmluvného partnera

Priame vysvetlenie musí predložiť aj spoločnosť Soitron, ktorá je oficiálnym zmluvným dodávateľom technológie v hodnote desiatok miliónov eur. Rezort od firmy požaduje nevyvrátiteľné dôkazy o pôvode všetkých komponentov vrátane vývojového pozadia.

Soitron sa do projektu dostal cez rámcové zmluvy z minulosti, keďže pôvodnú samostatnú súťaž na 279 radarov zrušil Úrad pre verejné obstarávanie z dôvodu viacerých pochybení a netransparentnosti.

Namiesto stoviek radarov nateraz fungujú iba dva

Ministerstvo vnútra zároveň spresnilo, že v súčasnosti sú v teréne nainštalované len dva testovacie kusy stacionárnych radarov – jeden z nich bol spozorovaný na diaľničnom odpočívadle Jarovce. Ich úlohou bolo výlučne overenie funkčnosti nového IT systému. Zoznam presných lokalít, kde sa testovacie zariadenia nachádzajú, sľubuje rezort transparentne zverejniť.

Podľa ministerstva nebol hlavným cieľom investície zo zdrojov EÚ samotný plošný nákup stoviek fyzických radarov, ale vybudovanie výkonnej centrálnej IT infraštruktúry. Tá je dnes pripravená spracovávať dáta a generovať pokuty v plne automatizovanom režime.

Prístup k databázam vodičov odmietajú

Rezort vnútra dôrazne odmietol špekulácie, že by zariadenia na cestách slúžili na sledovanie obyvateľov alebo odosielali dáta tretím stranám do zahraničia. Radary podľa oficiálneho stanoviska disponujú iba lokálnym úložiskom a komunikujú výhradne cez šifrovanú, izolovanú sieť ministerstva.

Zariadenia zhotovujú iba fotografie a metaúdaje o priestupku. Sám radar nemá prístup do evidencie vozidiel a nedokáže identifikovať majiteľa auta – k spárovaniu EČV s osobnými údajmi dochádza až v chránenom internom systéme polície.

Kedy a v akom počte sa radary nakoniec na slovenské cesty dostanú, bude závisieť od záverov NBÚ a schopnosti dodávateľa garantovať ich nepredajný a bezpečný pôvod.