Každý 14. zamestnanec na Slovensku je cudzinec. Zistili sme, kto nahrádza ľudí odchádzajúcich do dôchodku
obchodnyregister
2026.07.31.
Každý 14. zamestnanec pochádza zo zahraničia, napriek tomu podľa odborníkov chýba diskusia o stratégii migrácie.
Svoju cestu začali v Jakarte, Hanoji či Taškente a dnes montujú autá či stroje a rozvážajú obedy v okolí Bratislavy, Trnavy, Trenčína či Nitry. Od roku 2024 začal na Slovensku výraznejšie stúpať počet pracovníkov zo vzdialenejších kútov sveta.
Napríklad kým medzi rokmi 2019 až 2022 počet osôb, ktoré pochádzajú z juhovýchodnej Ázie a pracujú na Slovensku, narástol zo zhruba 3 300 na 3 500, v nasledujúcom roku ich už bolo viac ako šesťtisíc. V prvom polroku 2026 ich počet vyskočil na necelých 28-tisíc, ukazujú dáta Inštitútu zamestnanosti.
Ľudia z juhovýchodnej Ázie tvoria druhú najsilnejšiu skupinu pracovníkov z cudziny. S výrazným náskokom dominujú Ukrajinci, ktorých je zhruba 54-tisíc. Na treťom mieste je skupina postsovietskych krajín, ako sú Kazachstan či Uzbekistan.
Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku
Zdroj: Inštitút zamestnanosti
Cudzinci na našom pracovnom trhu nahrádzajú starnúcich pracovníkov, ktorí odchádzajú do dôchodku. Prepočty Inštitútu finančnej politiky ukazujú, že bez ich príspevku by celková zamestnanosť za posledný rok klesala ešte výraznejšie než mierny pokles, ktorý bol zaznamenaný v uplynulých štvrťrokoch.
Každý 14-ty zamestnanec je z cudziny
Zdroj: Inštitút finančnej politiky
Potvrdzuje to aj nedávna prognóza Národnej banky Slovenska (NBS). „Odlev pracovnej sily z trhu práce je naďalej čiastočne kompenzovaný príchodom zahraničných pracovníkov, ktorých prílev zostáva vysoký,“ konštatovala NBS.
V najbližších rokoch nečaká NBS výrazný rast zamestnanosti, no s postupným oživením hospodárstva by mali prísť aj nové pracovné miesta. „Zdroje na pokrytie nedostatku pracovných síl budú firmy musieť hľadať v zahraničí a motivovať ľudí v dôchodkovom veku, ako aj odradených a ostatných, ktorí nie sú aktívni na trhu práce,“ dodáva národná banka.
Dá sa preto predpokladať, že počet pracujúcich cudzincov sa nezastaví na čísle 151-tisíc. Inými slovami, každý štrnásty pracovník sa nenarodil na Slovensku a tento pomer sa bude ďalej zvyšovať.
Západ ťaží z cudzincov najviac
Firmy obvykle siahajú po zahraničnej pracovnej sile, keď dopyt po pracovníkoch nevedia uspokojiť z domácich zdrojov. Najvýraznejšie sa to prejavuje v Bratislavskom kraji, ktorý sa po roku 2022 stal ťahúňom zamestnávania cudzincov. Z celkového počtu pracujúcich v regióne je 44 percent zo zahraničia, ukazujú dáta Inštitútu zamestnanosti.
Trnavský a Nitriansky vedno s Trenčianskym a Žilinským krajom si v ostatných rokoch udržiavajú skôr stabilný pomer cudzincov na celkovej pracovnej sile, hoci v absolútnom vyjadrení pribúda cudzincov aj v týchto regiónoch. Situácia je odlišná na strednom a východnom Slovensku.
Počet cudzincov pracujúcich na SVK podľa krajov
Zdroj: Inštitút zamestnanosti
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti za tým vidí aj politiku štátu. „Slovensko má veľké regionálne rozdiely, juh a východ Slovenska akoby boli iná krajina ako západ,“ hovorí.
„Cieľom vlády musí byť podporovať regióny, kde je vysoká nezamestnanosť a nízka životná úroveň, čo sa však nedeje. V roku 2025 išlo do pôvodných 12 najmenej rozvinutých okresov iba 13 percent vládnej podpory, v roku 2026 to bola nula. A to napriek tomu, že tam býva 27 percent nezamestnaných a 40 percent dlhodobo nezamestnaných obyvateľov Slovenska,“ vysvetľuje Páleník.
Dominujú stredoškoláci
Dáta Inštitútu zamestnanosti tiež ukazujú, že pracovníci z cudziny na Slovensko prichádzajú najmä so stredoškolským vzdelaním. Je ich takmer polovica, alebo presnejšie 62,5 tisíca.
„Tí, o ktorých sa všetky krajiny bijú, sú vysokovzdelaní zahraniční pracovníci. Majú možnosť získať modrú kartu, ktorú na Slovensku za posledné roky získali len jednotky ľudí. Na Slovensku však výrazne rastie počet migrantov so základným vzdelaním a najmä stredným vzdelaním,“ poukazuje Páleník.
Počet cudzincov pracujúcich na SVK podľa vzdelania (bez UA)
Zdroj: Inštitút zamestnanosti
Miloslav Bahna, riaditeľ Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa vo svojom výskume venuje aj téme medzinárodnej migrácie, potvrdzuje, že krajina pôvodu do značnej miery súvisí aj s pracovnou pozíciou.
„Pracovníci zo západnej Európy pracujú u nás takmer výlučne na kvalifikovaných a manažérskych pozíciách, noví cudzinci z krajín, ako sú India (11-tisíc) či Uzbekistan (viac ako šesťtisíc), pracujú väčšinou ako operátori a montéri strojov a zariadení,“ vysvetľuje. „Je zrejmé, že títo pracovníci pomáhajú pokrývať nedostatok pracujúcich napríklad v priemysle.“
Odborníci vidia nedostatok
Podľa Bahnu sa o tomto novom fenoméne hovorí len minimálne, na rozdiel od odchodu maturantov do cudziny. „Slovensko by sa určite malo čo najviac snažiť o integráciu týchto pracovníkov,“ myslí si.
V prípade pracovníkov z Ukrajiny vidno, že sa na Slovensku chcú usídliť. „V prípade najnovších pracovníkov z ďalekých krajín bude rozhodujúce, koľkí prehodnotia svoju stratégiu primárne zameranú na dočasné zarobenie si spojené s následným návratom domov a skúsia si vybudovať na Slovensku dlhodobejšie živobytie. Práve v tomto prípade sú integračné politiky najdôležitejšie,“ hovorí Bahna.
Integračné opatrenia by podľa sociológa mali zahŕňať výučbu jazyka, pomoc s ubytovaním či zabezpečenie možností, ako tráviť voľný čas.
Na absenciu jednotnej migračnej stratégie poukazuje aj Páleník. „Vidno to napríklad aj na tom, že tu je viac ako 10-tisíc ľudí z Indie, a pritom na celom Slovensku nemáme jediné kriketové ihrisko,“ uvádza.
Prínos pre rozpočet a ekonomiku
„Každá debata o cudzincoch na Slovensku by v súčasnosti mala stáť na nasledovných faktoch,“ hovorí Bahna. „Cudzinci nikomu prácu neberú a ani neznižujú mzdy v odvetviach, kde pracujú. Naopak, viac do nášho rozpočtu prispievajú, než z neho čerpajú, a bez nich by bol náš aktuálny hospodársky rast aj zamestnanosť nižšia.“
Potvrdzuje to aj štúdia z minulého roka, ktorú vypracovali analytici na úrade podpredsedu vlády pre plán obnovy. V rámci prípravy na rozširovanie Európskej únie o Ukrajinu skúmali vplyv odídencov na slovenské hospodárstvo.
„Odídenci z Ukrajiny na Slovensku zvyšujú daňové príjmy rozpočtu ročne o 0,1 percenta až 0,2 percenta HDP,“ skonštatovali analytici. Vlani mali do štátnej pokladnice prispieť sumou 165 miliónov eur.