Keď Dunaj vysychá: Dnešný rekord je ničím oproti katastrofe, ktorá takmer vyhladovala Slovensko

Dunaj dosiahol v pondelok svoj historický minimálny prietok. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bol okolo 725 metrov kubických za sekundu, podľa rakúskej stanice Thebnerstraßl bol prietok 678 metrov kubických za sekundu. K tomu, čo sa ale na rieke dialo v roku 1947, sa momentálna situácia ani nepribližuje.  

„Takýto nízky prietok Dunaja v stanici Bratislava/Devín v mesiaci júl sa v histórii pozorovaní od roku 1876 ešte nevyskytol,“ upozornila Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie SAV.

SHMÚ doplnil, že tohtoročný júl na Dunaji v Bratislave je najsuchším júlom v celej histórii meraní. „Priemerný júlový prietok dosiahol iba 939,2 kubických metrov za sekundu. Je to najnižšia hodnota od začiatku meraní v roku 1901, predstavuje len 36 percent dlhodobého mesačného normálu pre júl. Doterajší rekordne suchý júl z roku 2003 mal pritom prietok 1326 metrov kubických za sekundu,“ povedali meteorológovia. Aktuálny júl je podľa nich takmer o 29 percent chudobnejší na vodu než doterajšie historické minimum.

Vedci majú v súčasnosti neprerušený rad prietokov Dunaja od roku 1876. Tvrdia, že dlhodobý prietok Dunaja kolíše okolo 2050 metrov kubických za sekundu. Najnižší priemerný denný prietok Dunaja bol zaznamenaný 6. januára 1909, a to 580 metrov kubických za sekundu, najvyšší v septembri 1899 10.810 metrov kubických za sekundu.

Rok 1947 sa do našich dejín nezapísal len náročnou povojnovou obnovou, ale aj bezprecedentnou prírodnou katastrofou. Zatiaľ čo sa spoločnosť snažila vrátiť do normálnych koľají, príroda udrela nečakanou silou. Slovensko zasiahlo extrémne sucho, ktoré priviedlo niektoré regióny až na pokraj katastrofy.

Podľa historických záznamov TASR a dobových svedectiev išlo o jeden z najhorších klimatických extrémov 20. storočia. Od skorej jari až do neskorej jesene na Slovensku, vrátane okolia Bratislavy, takmer vôbec nepršalo.

Polia sa premenili na vyprahnuté pláne a pôda praskala pod vplyvom neúprosného slnka. Poľnohospodári zúfalo a bezmocne sledovali, ako im úroda pšenice, kukurice aj zemiakov doslova schne a hynie pred očami.

Na pokraji hladomoru

Následky tohto vytrvalého sucha na seba nenechali dlho čakať. Katastrofálna neúroda spôsobila obrovský výpadok v zásobovaní obyvateľstva. Situácia bola kritická najmä preto, že krajina sa ešte len spamätávala z následkov druhej svetovej vojny a štátne rezervy boli už i tak značne vyčerpané.

Zničená bola úroda a výnosy z polí klesli v niektorých oblastiach na absolútne minimum. Sucho zdecimovalo aj lúky a pasienky, kvôli čomu museli roľníci vo veľkom zabíjať hospodárske zvieratá, keďže ich nemali čím kŕmiť. V dôsledku kritického nedostatku základných potravín hrozil v niektorých oblastiach Slovenska doslova hladomor.

Aby sa predišlo úplnej tragédii, musel vtedy zasiahnuť štát prostredníctvom mimoriadnych dovozov potravín a obilia zo zahraničia, najmä zo Sovietskeho zväzu.

Rok 1947 tak dodnes zostáva v pamäti národa a historických archívoch ako temné memento. Pripomína nám, aká zraniteľná je naša spoločnosť voči extrémnym výkyvom počasia – téma, ktorá je v súčasnom kontexte klimatických zmien opäť čoraz aktuálnejšia.

Témy:
Dunaj

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.