News

Keď sa spálili posledné mosty: vopred stratená príležitosť na zmier po atentáte na premiéra

obchodnyregister 2026.07.25.

Kto živil konšpirácie, ktoré zaplavili Slovensko po streľbe na Roberta Fica? Ako sa zrodil plán na okrúhly stôl a prečo napokon zlyhal? Odpovede prináša kniha Petra Bárdyho Fico – Posadnutý pomstou.  

V júni uplynulo 20 rokov odvtedy, čo Smer vyhral voľby a Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom. Dnes je pri kormidle po štvrtý raz. A my mu nastavujeme zrkadlo. Aj v knihe Fico – Posadnutý pomstou, ktorú zverejňujeme na pokračovanie. Kniha zachytáva udalosti od predčasných parlamentných volieb v septembri 2023 do začiatku roka 2025.

Vopred stratená príležitosť

„Stojíme tu spolu, lebo chceme vyslať signál porozumenia v tejto napätej situácii. Rôznosť názorov je prirodzená, aj my ich máme rôzne. Ale sme obaja ľudia, politici, ktorí máme zhodu v tom, čo je pre spoločnosť teraz najdôležitejšie. A to je potreba upokojenia situácie. Ako

spoločnosť žijeme v dobe mnohých konfliktov, ale prosím vás, neprenášajme

ich do roviny nenávisti. Sme jedna krajina, jeden národ a spolu s menšinami vytvárame ľudské spoločenstvo, ktoré spolu žije v tejto dobe na tomto území,“ prihovorili sa deň po pokuse zavraždiť Fica prezidentka Zuzana Čaputová a novozvolený prezident Peter Pellegrini.

„Vystúpme z bludného kruhu verbálnych útokov a skončime s obviňovaním. To, čo sa včera stalo, bol individuálny čin, ale nazhromaždená nenávisť bola spoločným dielom. Dnes sme sa s novozvoleným prezidentom dohodli, že spoločne pozveme všetkých lídrov parlamentných politických strán na stretnutie s cieľom upokojiť napätú atmosféru v spoločnosti a jednoznačne odmietnuť akékoľvek násilie. My politici musíme mať predovšetkým moc nad sebou, nad svojimi emóciami, keď chceme vykonávať verejnú moc v štáte. Majme preto, prosím, všetci pod kontrolou svoje myslenie, hovorenie a konanie. Lebo na čo myslíme, tým sa stávame. A teraz sa všetci potrebujeme stať o niečo lepšími ľuďmi.“

Peter Pellegrini síce povedal, že verí, že nikto z politikov nebude zneužívať túto tragickú situáciu na vytĺkanie politických bodov a že atentát na predsedu vlády, a teda atentát na demokraciu by nemal byť nástrojom politického boja, ale politizácia tejto udalosti už bola v plnom prúde.

Úprimne, ono sa to asi ani inak nedalo. Útok na predsedu vlády je aj politická téma.

Novozvolený prezident hovoril aj to, že Slovensko urgentne potrebuje aspoň základnú zhodu a jednotu slovenskej politickej reprezentácie. Bola to ušľachtilá myšlienka. Ale bola reálna?

Od roku 2010 došlo k ohromnej radikalizácii domácej politiky. Politici si odkazovali, že sa nechajú pozatvárať do väzenia, zneužívali svoje postavenie na získavanie citlivých informácií, ktoré zverejňovali, aby svojich politických oponentov vystavovali nenávistným prejavom verejnosti aj trestnému stíhaniu. Zdokumentované bolo zapájanie bezpečnostných zložiek vrátane spravodajských služieb aj polície do politického súboja. Medzi viacerými politikmi prerástol politický súboj do otvorenej nenávisti.

Atentát na Roberta Fica to nemohol zmeniť. Veď on sám bol jednou z hlavných postáv radikalizácie vzťahov v politike.

Okrúhly stôl všetkých parlamentných strán, ktorý sa zvykol organizovať v prezidentskom paláci, sa už roky nekonal. Postarali sa o to fašistické strany, ktoré mali v parlamente svojich poslancov a ktoré tam nepozývali. A potom bol prekážkou aj Igor Matovič, s ktorým videl možnosť spolupráce a dohody už naozaj len málokto. Takže načo robiť rituálne stretnutia bez šance na úspech. Aj preto bola prezidentská výzva k okrúhlemu stolu síce pekným gestom, ale mosty už boli spálené.

„Prestaňme s akoukoľvek nenávisťou. Ruka za tých, čo tu stojíme, je podaná,“ odkázal vtedy záujem sadnúť si k okrúhlemu stolu minister Šutaj Eštok, ktorý sa postupne stával lídrom Hlasu.

Hoci Peter Pellegrini mal ešte mesiac do inaugurácie, bol to on, kto viedol stranu.

„Vítam gesto končiacej pani prezidentky a nastupujúceho pána prezidenta. Takto by mala vyzerať politika. Za vládnu koalíciu, za všetkých, čo tu stojíme, myslím, že môžem povedať, že sme pripravení baviť sa civilizovane – bez protestov, bez nadávok, bez stavania šibeníc. Teraz je to na vás a na predstaviteľoch opozície, aby tú ruku chytili a zatriasli s ňou.“

Šutaj Eštok aj Kaliňák síce hovorili o zmieri, o upokojení situácie, ale zároveň podsúvali verejnosti a médiám tvrdenia, ktoré mali presne opačný efekt. Robert Fico bol v nemocnici. Jeho stav bol podľa Kaliňáka kritický.

Oko za oko, zub za zub

Ak som na začiatku veril, že spoločná iniciatíva Zuzany Čaputovej a Petra Pellegriniho môže mať úspech, mýlil som sa.

„Od parlamentných volieb v spoločnosti chýba stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov, a preto rozumieme iniciatíve zvolania okrúhleho stolu predsedov parlamentných strán. Momentálne je však predseda strany Smer-SSD Robert Fico v nemocnici. Je nepochybné, že naša spoločnosť potrebuje zmier a vzájomný rešpekt, ale cesta k nemu nevedie cez falošnú politickú korektnosť. Kým sa nevysporiadame s rétorikou politikov, vybraných médií a novinárov, ktorá bola roka postavená na dennodennom označovaní Roberta Fica ako zločinca, mafiána, vraha, diktátora, Putinovho sluhu a zlo, ktoré treba zastaviť – a oni urobia všetko pre to, aby Robert Fico nevládol, nedá sa ísť ďalej. Sebareflexia je jediná cesta vpred. Jedno úprimné prepáčte, pretože všetky tieto klamstvá sú hlavný dôvod, prečo dnes Robert Fico bojuje o život,“ oznámil v dvojminútovom videu, ktoré Smer zverejnil na sociálnych sieťach, Robert Kaliňák.

Vtedy sa už začalo hovoriť, že Kaliňák dostal od Ficových ľudí „stopku“. Že sa tváril príliš priateľsky a odhodlane upokojovať veci. Ale najbližší Ficov okruh mal vraj iné plány. Pomstu. Tú, ktorú naštartovali po zostavení vlády a ktorá mala byť po atentáte na Fica ešte ráznejšia. V ich videní sveta to bol hrubý útok na ich lídra, a teda aj na nich.

Nie je dôvod vyjednávať. Treba udrieť. Nekompromisne a bolestivo. Bez akéhokoľvek súcitu a snahy o zmier. Oko za oko, zub za zub.

Okrúhly stôl zavrhol veľmi rýchlo aj Andrej Danko.

„Jediný človek, ktorý mi môže povedať, že tam mám ísť, je Robert Fico. Ak Robert Fico odkáže, že mám byť súčinný, ja sa postavím vedľa toho, kto ho má zastupovať, predpokladám Roberta Kaliňáka,“ povedal vo vysielaní dezinformačnej stránky Infovojna s tým, že ak chce prezidentka zmierenie, mala by sa stretnúť s Ficom.

„My nemáme právo robiť zmierenie vo veci, ktorá najviac zasiahla Fica. On je jediný, kto môže odpustiť, ale nezabudnúť,“ dodal.

Neskôr nahral video, ktoré zverejnil na sociálnej sieti, kde tvrdil, že si len ťažko vedel predstaviť sadnúť si za okrúhly stôl s Igorom Matovičom a že neverí, že by okrúhly stôl niečo vyriešil. Boli to jasné odkazy.

A potom si zobral slovo Igor Matovič… Nevydržal. Ale veď to sa vlastne tiež dalo čakať. Matovič má rovnako krátku zápalnú šnúru ako Danko. Stačí im málo a explodujú. Tentoraz však mal predseda bývalého OĽaNO pravdu.

Vyzval Šutaja Eštoka k demisii a aby nestrkal hlavu do piesku pred zodpovednosťou: „Neexistuje väčší dôkaz zlyhania ministra vnútra ako to, že hoci ho vlastný premiér verejne upozornil, že sa môže niečo takéto stať, neurobil preventívne opatrenia… Robertovi Ficovi garantoval bezpečnosť, ale zabezpečil mu atentát na ulici, politicky hovorím, samozrejme.“

Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Šutaj Eštok to vlastne využil, aby sa pridal k Dankovi. Matovič sa podľa neho vylúčil zo spoločnosti ľudí, ktorí vyznávajú elementárne hodnoty demokracie.

„Od tejto chvíle je pre mňa OĽaNO extrémistická skupina ľudí, s ktorými sa ako politik už nemám nikdy o ničom baviť.,“ vyhlásil minister vnútra.

Matoviča zneužili, aby mohli odmietnuť prezidentský okrúhly stôl. Podľa zákulisných informácií sme však vedeli, že o odmietnutí okrúhleho stola bolo v koaličných stranách rozhodnuté už skôr. Matovič s tým nemal nič spoločné.

Pellegrini síce hovoril o Slovensku ako o zranenej krajine, o zločine proti demokracii aj o pokuse posadiť lídrov všetkých parlamentných strán k jednému stolu, aby sa pokúsili dohodnúť na základných pravidlách slušného politického súboja, v konečnom dôsledku to boli prázdne slová.

Okrúhly stôl bola chiméra, hoci dobre informované zdroje tvrdili, že okrem Zuzany Čaputovej aj Petrovi Pellegrinimu aspoň na nejaký čas záležalo, aby bola táto iniciatíva úspešná. Nakoniec aj on naskočil na koaličnú vlnu a vinu za krach hodil na opozičných politikov. Nemohlo to dopadnúť inak.

Priestor zamorený dezinformáciami

V pondelok 20. mája sme mali v práci tradičnú redakčnú poradu. Bola však v mnohom iná. Posledné štyri dni som výrazne viac premýšľal nad našou prácou. Aj nad svojou. Naozaj sme ako novinári prispeli k radikalizácii Slovenska? Robili sme politickú nadprácu?

Zapochyboval som. Ale za túto pochybovačnosť som bol vlastne celkom vďačný. Keď ste denne zavalení množstvom tém, môže sa stať, že stratíte nadhľad a začnete brať veci osobne. Že ako komentátor prestanete byť nestranným pozorovateľom, ktorý má udalosti komentovať na základe overených faktov. Aj my sme len ľudia, ktorí majú svoj názor, hodnotovú profiláciu, predstavu o tom, ako by malo vyzerať zodpovedné vedenie krajiny, ochrana demokratických princípov a právneho štátu.

Prečítal som si desiatky svojich komentárov, ktoré sme zverejnili na stránke Aktuality.sk, a myslím, že som dosť kriticky hodnotil nielen témy, ktorým som sa venoval, ale aj spôsob, akým som o nich písal, a slovník, ktorý som použil. Našiel som prípady, keď som volil príliš drsný slovník, keď som v titulku mohol vybrať aj menej konfrontačné slová a myšlienky.

Možno by som v niektorých prípadoch trošku zjemnil slovník a doplnil vecnejšie argumenty, ale v princípe som nenapísal nič, čo by bolo nespravodlivým hejtom voči Ficovi alebo komukoľvek z jeho koalície. Podobne to bolo aj s komentármi, v ktorých som dával spätnú väzbu Igorovi Matovičovi a jeho vláde. Za svojimi textami som si stál aj s odstupom času.

Túto tému som otvoril aj na porade. Postavil som sa pred kolegov a oznámil, že musíme byť vecnejší, používať menej emotívny slovník, nevyhrocovať za každú cenu rozhovory s politikmi. Že rozhovor nesmie vyznieť za každú cenu ako hádka.

Dokonca sme sa dohodli, že otvoríme priestor na diskusiu o novom redakčnom štatúte aj o etických a žurnalistických pravidlách, ktorými sme sa riadili. Či ich netreba aktualizovať, doplniť. Viacerí sme boli presvedčení, že takáto diskusia musí prebehnúť. Že kým predtým by to bolo len teoretizovanie, pokus o vraždu politika tomu dáva silný dôvod.

Kým my sme hľadali spôsoby, ako možno kultivovať verejnú diskusiu, ako zmierniť tón, ktorým komunikujeme, verejným priestorom sa šírili konšpirácie a klamstvá týkajúce sa atentátu. Šírili ich stránky a dezinformačné médiá, ktoré pomáhali Ficovi, Dankovi a ďalším v návrate k moci a o ktorých Blaha hovoril ako o tých, ktorým budú dávať prednosť pred mainstreamom. Publikovali konšpirácie, od bizarných a len ťažko uveriteľných až po pomerne sofistikované konštrukcie.

Na Facebooku sa rýchlo šírilo video z atentátu, na ktorom boli muž a žena, ktorí podľa konšpirácie mali pomáhať útočníkovi. Komentár statusu bol v maďarčine. Správa sa objavila aj na dezinformačnej Infovojne, čo významne pomohlo k jej šíreniu.

„Niečo tam nie je s kostolným poriadkom, keď sa na to pozriete, to je celé,“ povedal jeden z moderátorov Infovojny a vzápätí prečítal úryvok zo statusu, ktorý sa šíril na sociálnych sieťach spolu s videom s maďarským komentárom.

„Pred atentátom pristúpil k zátarasám veľký chlap s čudne sa chovajúcou ženou, ktorá sa úplne zavesila do chlapovej ľavej ruky, starostlivo stúpili na spodnú časť zátarasy, takto zaisťujúc fixovanie kordónu, aby ochrankári po prvom výstrele nemohli spacifi kovať strelca.“

Konšpiráciu neskôr vyvrátil minister vnútra Šutaj Eštok s tým, že nevidomá žena s partnerom, ktorý má problémy so sluchom, čelili vďaka šíreniu tejto dezinformácie vyhrážkam smrťou.

Prakticky okamžite po atentáte sa z ruských zdrojov, najmä zo štátnych médií a populárnych prokremeľských kanálov na Telegrame, šírila konšpirácia, že za atentátom je Ukrajina. Javilo to znaky koordinovanej akcie pod kontrolou ruskej vlády alebo ruskej tajnej služby.

Margarita Simonyanová, šéfredaktorka proputinovskej RT (Russia Today), v komentári na telegramovom kanáli napísala: „Slovenský premiér je zranený. Ten, kto povedal, že vojna sa začala v dôsledku bujnejúcich ukrajinských neonacistov a Putina, nemal inú možnosť. Takto fungujú.“

Telegram vojenského blogera Michaila Zvinčuka, ktorý má 1,2 milióna predplatiteľov, tvrdil, že je vysoko pravdepodobné, že sa pri útoku na Fica objaví „ukrajinská stopa“. Príspevok bol zobrazený viac ako 300-tisíckrát. Oficiálny telegramový kanál Marie Zacharovovej, hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí, tvrdil, že Fico je „známy ako priateľ Ruska“.

Podľa ďalšej konšpirácie bola manželka atentátnika Ukrajinka, čo pre zmenu vyvrátil vtedajší policajný prezident Ľubomír Solák. Konšpiračnej teórii o prepojení páchateľa atentátu na Ukrajinu a väzbách atentátnikovej manželky na ukrajinské tajné služby úplne alebo skôr dôverovalo podľa júlového prieskumu Ipsosu 12 percent opýtaných, 22 percent z voličov Smeru, 15 percent z SNS a 12 percent z voličov Hlasu.

Neskôr sa začali sociálnymi sieťami šíriť správy, že pani Elena, manželka atentátnika, mala na Facebooku medzi priateľmi novinárov – vrátane mňa. A že sme si ju po vražde odstránili zo zoznamu priateľov.

Až v septembri som zistil, že ju naozaj mám medzi priateľmi. A že som si s ňou sporadicky písal. V minulosti komentovala moje príspevky na sociálnych sieťach a informovala sa, kde si môže kúpiť moje knihy Obyčajný Matovič. Homo vulgaris aj Fico – Posadnutý mocou, a napísala mi aj vtedy, keď som vydal knihu Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti.

Trvalo mi pár mesiacov, kým som si uvedomil, že ide o manželku Juraja Cintulu, hoci mi to po atentáte sama napísala. Bol som zavalený prácou a nezaregistroval som to. Nič to však nemení na tom, že v našej komunikácii nie je nič, čo by som považoval za škodlivé, toxické, problematické.

Konšpirácie o opozícii

Zaujímavou konšpiráciou bolo, že útočník bol členom Progresívneho Slovenska, čo okamžite poprel predseda strany Michal Šimečka. Lenže následne sa objavila fotografia, ktorá mala dokazovať, že sa atentátnik stretol s jeho otcom Martinom M. Šimečkom. Fotografia pochádzala z krstu knihy, ktorú atentátnik napísal, a nebol na nej Šimečka starší, ale nejaký úplne iný človek, ktorý Cintulovi knihu krstil.

Aby toho nebolo málo, sociálnymi sieťami sa šírila aj fotografia, na ktorej mal stáť atentátnik po pravici predsedu PS. Ukázalo sa však, že na fotografii stál vedľa Šimečku poslanec PS Ondrej Prostredník.

A asi najrozšírenejšou konšpiráciou bolo, že skutok sa nestal. Úprimne, pochybnosti o tom mali aj skutočne veľmi inteligentní ľudia, ktorí mi písali. V júlovom prieskume45 sa ukázalo, že až 32 percent voličov Demokratov súhlasilo, že atentát bol zinscenované divadlo. Paradoxne myslelo si to alebo sa k tomu prikláňalo aj deväť percent oslovených voličov Smeru.

Po októbrovom živom nakrúcaní podcastu Bárdy & Káčer za mnou prišli dvaja muži. Jeden z nich mi povedal, že je poľovník. Opýtal sa ma, či naozaj verím, že premiéra postrelili. Že keby ho strelec trafil z takej krátkej vzdialenosti do brucha deväťmilimetrovou zbraňou, tak by bol celý od krvi a nemal by šancu prežiť.

Vlastne som nevedel, ako reagovať. Nie som poľovník, nestrieľam, nepoznám, aké následky má výstrel zo zbrane. Vypočul som si argumenty a sľúbil, že sa na to pozriem. Všetky moje zdroje, o ktorých dôveryhodnosti nemôžem pochybovať, hovorili jasne – skutok sa stal.

Roberta Fica postrelil atentátnik a prežil aj vďaka veľkej dávke šťastia. Zázrakom.

Odmietal som sa stať súčasťou spochybňovania atentátu, ale to, že sa tento naratív šíri v mojej sociálnej bubline, bol fakt, ktorý som nevedel a nechcel prehliadať. Aj takto vyzerá, keď je verejný priestor otrávený lžou, dezinformáciami, keď sú ľudia zmätení, keď prestávajú veriť.

S bizarným nápadom prišiel Andrej Danko, ktorý sa vyhrážal zrušením satirickej stránky Zomri. Tá je známa často aj nekorektným politickým humorom a Danko bol pre nich veľmi častým objektom posmechu.

„Vy považujete za normálne, že v jej názve je ,zomri‘? A že premiéra nám tu strelia? (…) Je úplne choré, ak na sociálnych sieťach stránka ako Zomri porušuje autorské práva a rozvíja diskusiu, ktorá podnecuje nenávisť, rasovú neznášanlivosť alebo v diskusiách schvaľuje trestné činy,“ hovoril predseda SNS v relácii televízie TA3.

Podobne sa vyjadroval aj podpredseda Smeru Blaha: „Je to hlavná satirická stránka liberálnych kaviarní, jej názov doslova výzva na násilie. Svojím humorom dehumanizovali časť slovenskej spoločnosti, ale z Facebooku pritom vylúčili mňa a Ruda Huliaka.“

Danka podporil aj jeho nominant, minister životného prostredia Tomáš Taraba. Ten na Facebooku zverejnil: „Zomri už len podľa názvu by mala byť osobitným centrom záujmu orgánov činných v trestnom konaní. Historicky je škandálom, že tento nástroj hejtu troch chlapcov s vrecami na hlavách tu OČTK takú dobu prehliadali.“

Pri písaní týchto kapitol boli použité aj nasledujúce zdroje:

Prezident.sk, 16. 5. 2024. Vyhlásenie k aktuálnej situácii po streľbe na premiéra Roberta Fica.

Youtube/Sme, 16. 5. 2024. Šutaj Eštok a Robert Kaliňak po mimoriadnom zasadnutí bezpečnostej rady.

Youtube/Smer – Sociálna demokracia, 17. 5. 2024. Spoločenský zmier sa nedá postaviť na falošnosti. Ak sa chceme posunúť vpred, bez tohto to nepôjde.

Denník N, 17. 5. 2024. Danko zatiaľ na schôdzku lídrov strán v paláci nekývol, chce počkať na Ficov názor. Istá nie je ani účasť Smeru.

Facebook/Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, 18. 5. 2024.

Aktuality.sk, 21. 5. 2024. Podozrivý pár držal zátarasy a sťažil tak prácu ochranke. Vysvetľujeme 8 rozšírených neprávd o atentáte.

Wired, 16. 5. 2024. Russian Disinfo Campaign Blames Ukraine for Shooting of Slovakia’s Prime Minister.

Denník N, 29. 7. 2024. Prieskum: Málokto verí, že by bol atentát na Fica zinscenovaný. Obavy z ďalšieho útoku majú skôr voliči koalície.

TA3, V politike, 19. 5. 2024.

Denník N, 20. 5. 2024. SNS chce zatlačiť na satirickú stránku Zomri, extrémista Bombic zverejnil fotku dieťaťa údajného admina.

Facebook/Tomáš Taraba • SNS – ŽIVOT NS, 19. 5. 2024.