Kedy by SNS ustúpila od Kuffu? Michelko pomenoval podmienku, Mesterová kritizovala Ficov prístup

SNS Filipa Kuffu naďalej podporuje, má však aj náhradné scenáre. Roman Michelko v Téme dňa spochybňoval prezidentove výhrady, Zuzana Mesterová žiadala odpovede na otázky o nominantovi. Pri kajúcnikoch si vymenili aj osobné výhrady.  

Ak by SNS mala vážne podozrenie, že jej kandidát na ministra životného prostredia bude v dohľadnom čase obvinený, do nominácie by podľa predsedu jej poslaneckého klubu Romana Michelka nešla. Strana však podľa neho takéto informácie nemá. Predsedníčka klubu PS Zuzana Mesterová v diskusnej relácii na ta3 namietala, že rešpektovanie prezumpcie neviny nevylučuje otázky o vhodnosti kandidáta. Spor pokračoval aj pri pravidlách pre kajúcnikov a premlčaní skutkov v kauze Očistec.

„Ja v tejto chvíli neviem presne, ako to bude, ale viem, že dôvody, ktoré boli povedané, absolútne neobstoja,“ vyhlásil Michelko o výhradách prezidenta Petra Pellegriniho voči Kuffovi.

Nadviazal tým na postoj predsedu SNS Andreja Danka, ktorý na nominácii trvá. Ďalší postup má podľa Michelka objasniť avizované stretnutie Danka s premiérom Robertom Ficom.

Na opakované otázky moderátorky však pripustil, že národniari pracujú aj s inými možnosťami. „Nejaké karty určite máme,“ povedal. Konkrétne mená komentovať odmietol a zdôraznil, že v súčasnej fáze nevidí dôvod na zmenu kandidáta.

SNS chce argumenty

Michelko uviedol, že SNS sa s Kuffom rozprávala o okolnostiach, ktoré by mohli viesť k jeho obvineniu. Kandidát si podľa neho ničoho takého nie je vedomý. Strana preto nemá informácie, pre ktoré by mala svoju nomináciu prehodnotiť.

Pellegrini pritom žiada nového kandidáta. Vo svojom stanovisku uviedol, že mu príslušné orgány potvrdili začatie trestného stíhania pre podozrenie z viacerých trestných činov, ktoré môžu súvisieť aj s výkonom Kuffovej funkcie štátneho tajomníka. Netvrdil však, že Kuffovi už bolo vznesené obvinenie, a svoj postup neoznačil za definitívne rozhodnutie o jeho nevymenovaní.

Prezident si ešte pred zverejnením výhrad vyžiadal informácie o Kuffovom pôsobení na ministerstve.

Mesterová odmietla význam prezidentových výhrad zľahčovať. „Je veľmi vážnym signálom, ak prezident takýmto spôsobom upozorní premiéra, že nie je spokojný s kandidátom na ministra, ktorého by mal menovať,“ uviedla.

Podľa nej má menovanie člena vlády ústavnú váhu a nemožno ho chápať len ako formálny úkon. Možnosť, že by konanie súvisiace s pôsobením štátneho tajomníka mohlo vyústiť do jeho obvinenia, označila za znepokojujúcu. Odpovede podľa nej majú poskytnúť premiér a predseda SNS.

Kritizovala aj Ficov prístup k obsadzovaniu rezortu. Premiér podľa nej „rezignoval na kvalitu tejto vlády aj na kvalitu vládnutia a svojich nominantov“.

Kuffovo zotrvanie na ministerstve spochybnil aj bývalý šéf rezortu Tomáš Taraba, ktorý žiada jeho odvolanie z funkcie štátneho tajomníka.

Nebezpečný precedens alebo legitímne otázky?

Michelko upozorňoval, že samotné podozrenia či podania nemajú automaticky brániť človeku vo výkone verejnej funkcie. Obáva sa, že takýto postup by sa mohol účelovo zneužívať proti ďalším kandidátom.

„Tu vzniká veľmi nebezpečný precedens,“ povedal. Opakovane pritom zdôrazňoval, že Kuffa podľa jeho informácií nie je obvinený.

Mesterová oponovala, že prezumpcia neviny nebráni klásť otázky o kandidátovi na ministra. Odmietla tiež zľahčovanie formálneho obvinenia a pripomenula, že na jeho vznesenie musia byť splnené podmienky trestného procesu.

Ako príklad rizík spojených s pôsobením obžalovaných vo vysokých funkciách uvádzala podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Tvrdila, že verejná funkcia môže slúžiť aj na pomoc v trestných konaniach. Michelko jej argumentáciu spochybňoval a vracal sa k tomu, že Kuffa obvinený nie je.

Michelko pripúšťa Ústavný súd

Predseda klubu SNS otvoril aj možnosť obrátiť sa na Ústavný súd. Za potrebný považuje záväzný výklad hraníc prezidentových právomocí pri vymenúvaní členov vlády, ktorý by bol dôležitý aj pre ďalšie vlády a hlavy štátu.

Podľa Michelka prichádza do úvahy postup vlády v spore s prezidentom alebo právna obrana samotného nevymenovaného kandidáta. Oznámenie konkrétneho podania však v relácii nezaznelo a ďalší postup spájal aj s postojom premiéra.

Otázku, či sa spor môže dostať pred Ústavný súd, otvorili aj právne rozbory prezidentovho postupu.

Mesterová súhlasila s potrebou rešpektovať rozhodnutia Ústavného súdu. Koalícii však vyčítala, že podľa nej takto dôsledne nepostupuje v iných prípadoch. Poukázala na neotváranie rokovaní výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a na prijímanie zákonov, ktoré následne čelia ústavným výhradám.

Pri kajúcnikoch prišli aj osobné výhrady

Práve rozhodnutie Ústavného súdu posunulo diskusiu k ďalšiemu sporu. Súd označil časť novely za protiústavnú. Išlo o úpravu Trestného poriadku obmedzujúcu použitie výpovedí osôb, ktoré za spoluprácu získali výhody, ak nevypovedali pravdivo alebo zamlčali podstatné skutočnosti.

Mesterová rozhodnutie označila za potvrdenie výhrad opozície. Tvrdila, že zmeny trestnoprávnej politiky majú pomáhať konkrétnym obžalovaným a môžu znemožniť účinné využívanie výpovedí spolupracujúcich obvinených.

Podľa nej sú informácie od ľudí, ktorí boli súčasťou trestnej činnosti, dôležité pri vyšetrovaní organizovaného zločinu a korupcie. Dôveryhodnosť ich výpovedí majú posudzovať príslušné orgány a súdy.

„My inštitút kajúcnika zachováme,“ reagoval Michelko. Argumentoval potrebou jasných pravidiel a tvrdil, že spolupracujúci obvinení musia hovoriť pravdu, nezamlčiavať trestnú činnosť a neprispôsobovať výpovede.

Spomenul aj ďalší návrh, podľa ktorého by spolupracujúca osoba mala do 180 dní vypovedať o všetkej trestnej činnosti, o ktorej vie. Mesterová namietala, že aj pri formálnom zachovaní inštitútu môžu zmeny obmedziť jeho využiteľnosť v praxi.

V tejto časti si hostia vymenili aj osobné výhrady. Mesterová Michelkovi povedala, že nie je trestný právnik, a jeho vystúpenie označila za politikárčenie. Neskôr sa sporili aj o priestor na odpoveď. Keď upozornila, že mal dostatok času, Michelko reagoval: „V tejto druhej časti nie.“

Očistec: spor o dôsledky premlčania

Výmena pokračovala pri kauze Očistec, v ktorej Špecializovaný trestný súd zastavil časť stíhania pre premlčanie. Rozhodnutie sa týkalo niektorých skutkov pripisovaných Norbertovi Bödörovi, Tiborovi Gašparovi a Róbertovi Krajmerovi. Neznamenalo ukončenie celej kauzy.

Mesterová premlčanie spájala s novelami trestnej legislatívy, za ktoré hlasovala vládna koalícia. Michelko oponoval poukazom na vyjadrenia obhajcu, podľa ktorých chcú dotknutí obžalovaní pokračovať v konaní a dosiahnuť očistenie.

„Oni sa chcú očistiť,“ zdôraznil. Z toho vyvodzoval, že ich cieľom nie je využiť premlčanie na ukončenie procesu.

Mesterová namietala, že ani prípadné pokračovanie konania neobnoví možnosť uložiť trest za premlčané skutky. Podľa nej preto Michelkov argument nevyvracia kritiku dosahu legislatívnych zmien.

Témy:
téma dňa
Roman Michelko
Zuzana Mesterová
Filip Kuffa
kauza Očistec

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.