Kedy sa stávame zradcom svojho „kmeňa“? (názor Kataríny Javorčíkovej)

Vyhodený lesník, ktorý vystúpil vo filme Zuzany Piussi, dnes zažíva presne to, čomu v minulosti čelili poctiví sudcovia prenasledovaní Harabinovou mašinériou.  

Autorka je emeritná sudkyňa a bývalá členka súdnej rady

Celý môj profesionálny život som prežila v justícii a jej kritiku som považovala za niečo prirodzené a potrebné. Zaraďovala som sa k menšine sudcov, ktorí otvorene hovorili o problémoch súdnictva, aj o ľuďoch, ktorí sú za ne zodpovední.

Zažila som v tej súvislosti šikanu aj množstvo „hejtov“, ale aj zadosťučinenie, keď sa vďaka verejnej kritike podarilo zabrániť mnohým pokusom o autoritárske ovládnutie justície, či o vyhodenie neovplyvniteľných sudcov zo systému. Nikdy som však nemala pocit, že nepríjemnou kritikou sa stávam zradkyňou justície.

Zaujal ma preto medializovaný príbeh lesníka, ktorý prišiel o prácu v poľovníckej komore len preto, že sa podieľal na natočení dokumentárneho filmu Zuzany Piussi Hlas lesa. Zuzanu poznám osobne — aj ja som jej pomohla natočiť kritické dokumenty o slovenskej justícii Nemoc tretej moci a Očista. Prvý film bol o prenasledovaných sudcoch v čase harabinizácie súdnictva, druhý o obetiach justičnej mašinérie.

Ako každý kritický dokument, aj tieto boli medzi sudcami prijaté veľmi rozdielne. Jedni ich považovali za potrebné nastavenie zrkadla pokriveným javom v súdnictve, druhí za jeho manipulatívne znevažovanie. Zuzana v jednom rozhovore povedala, že keď ju po natočení filmu ľudia majú radi, vie, že film neurobila dobre. Nepochybne to hovorila z osobnej skúsenosti, ktorá sa plne potvrdila aj pri filme Hlas lesa.

Medzi osudom vyhodeného lesníka a sudcami prenasledovanými Harabinovou mašinériou možno vidieť zreteľné paralely. Sudcovia, ktorí boli pre Harabina nepohodlní pre svoje kritické postoje alebo preto, že sa nedali ovplyvniť pri rozhodovaní záujmových káuz, čelili absurdným disciplinárkam, nezriedka s návrhom na zbavenie talára.

Oproti lesníkovi mali tú výhodu, že sudcu nie je až také ľahké zbaviť funkcie ako bežného zamestnanca. Harabinovi sa to podarilo až vtedy, keď boli jeho ľuďmi väčšinovo obsadené aj disciplinárne senáty. Nadriadení lesníka v poľovníckej komore to mali jednoduchšie.