Kľúčové otázky o výskyte moru. Dusenie, rýchly priebeh a málo vakcín. Máme sa báť šírenia v Európe?

Má rýchly nástup, človek má pocit, že sa dusí, a vakcínu proti nemu tak ľahko nedostanete. Vyčíňanie moru dodnes pripomínajú stĺpy smrti v slovenských mestách. Obavy o jeho opätovné šírenie vznikli po smrti ruskej laborantky, ktorá pracovala v ústave na boj proti moru. Má pliaga šancu prepuknúť aj u nás?  

V článku vysvetľujeme:

• prečo vznikli obavy, že sa bude šíriť mor,

• ako prípad súvisí s Ruskom,

• aké príznaky má mor u človeka,

• ktorá forma moru je najnebezpečnejšia,

• kedy sa mor objavil u nás a či sa môže znova šíriť.

Špekulácie o šírení moru sa objavili po tom, ako uvalili karanténu na nemocnicu v ruskom meste Šelechov v Irkutskej oblasti. Zomrela v nej 28-ročná pacientka Dária Šipolová, ktorá pracovala ako laborantka sibírskeho ústavu, ktorý sa okrem iných nebezpečných patogénov venuje aj výskumu moru.

Ako príčinu jej smrti niektoré tamojšie médiá spomínali pľúcny mor, pričom súvislosť hľadali v jej pracovisku. Objavila sa verzia, že v laboratóriu mohlo dôjsť k nehode, počas ktorej sa rozbila skúmavka s baktériou, ktorá vyvolávala mor.

Okolité štáty zareagovali

Ruské úrady však výskyt moru popreli, jej diagnózu opísali ako pneumóniu neznámeho pôvodu a vyhlásili, že obyvateľom oblasti nebezpečenstvo nehrozí. Paradoxne však po smrti mladej laborantky preventívne izolovali zhruba dve stovky ľudí, ktorí s ňou prišli do kontaktu, a v karanténe sú tri nemocnice aj pôrodnica.

Na medializovaný prípad medzičasom reagovala aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a mal presah aj na politickú úroveň. WHO, ktorá považuje mor za jedno z najsmrteľnejších infekčných ochorení, požiadala Rusko, aby jej poskytlo detaily prípadu, a to aj v súvislosti so správami v médiách. S penzom informácií, ktoré od Rusov má, považuje riziko výskytu moru pre sibírsku oblasť za stredné až nízke a pre Európu za veľmi nízke. Dopyt zo strany WHO je aj po informáciách o druhom zamestnancovi ústavu so zápalom pľúc „nejasného pôvodu“.

Mor neunikol ani pozornosti americkej administratívy. Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že chce o situácii s morom telefonicky hovoriť s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Hoci Kremeľ označil veľkú časť informácií o prípade za nepravdivú, štáty susediace s Ruskom spozorneli. Bezpečnostné opatrenia zaviedli Kazachstan, Kirgizsko aj Uzbekistan.

Čo je to pľúcny mor, a ako sa šíri

Prípad zosnulej Rusky vynoril u mnohých spomienky na pandémiu covidu. Sú na mieste obavy z epidémie pliagy, ktorú sme v našich končinách nemali storočia? S otázkami sme sa obrátili na infektológa Petra Sabaku, ktorý je prednostom Kliniky infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Na začiatok ešte krátka poučka. Mor je infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Yersinia pestis. „Je to bezbičíkovitá, tyčinkovitá, gramnegatívna baktéria z čeľade Enterobacteriaceae,“ vysvetlil pre Pravdu Úrad verejného zdravotníctva. V zvieracej ríši sa prirodzene vyskytuje u hlodavcov, ako sú myši, potkany a veveričky. „Infekcia je u nich mierna a nevyvoláva mor. Na človeka ju prenášajú blchy,“ uviedol pre Pravdu Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ).

V súvislosti s prípadom v Rusku niektoré servery spomínali ako možný zdroj nákazy služobnú cestu, z ktorej sa mladá laborantka vrátila. Šipolová sa údajne vrátila z oblasti v blízkosti hraníc s Mongolskom, kde sa mor v minulosti vyskytol a prenášali ho tam sysle.

WHO rozlišuje pri more tri hlavné formy ochorenia, a to bubonický, pľúcny a septický. Najnebezpečnejšia je podľa infektológa septická forma, ktorá je spájaná s najväčšou smrtnosťou. V závese za ním je pľúcny mor, ktorý sa môže prenášať z človeka na človeka inhaláciou.

„Keď ten človek s pľúcnou formou veľmi kašle, tak človek, ktorý je v jeho tesnej blízkosti najmä, keď sa o neho stará, teda s blízkym kontaktom, sa môže nakaziť tým, že vdýchne choroboplodné zárodky a dostane pľúcnu formu moru,“ vysvetlil Sabaka.

Inak sa mor šíri spomínanými blchami napríklad z potkana na človeka. Rukami sa neprenáša.

S chrípkou sa zameniť nedá

V porovnaní s inými respiračnými ochoreniami, napríklad s chrípkou či covidom, sa šíri oveľa menej a slabšie. Lekár hovorí, že obdobie od nakazenia po prvé príznaky môže trvať len niekoľko dní. „Rýchlo dochádza k zápalu pľúc. Jednak najskôr s horúčkou, triaškou, potom s respiračným zlyhávaním. Človeku sa začne zle dýchať, má pocit, že sa dusí. Priebeh je veľmi rýchly,“ ozrejmil.

Zameniť si mor s chrípkou je tak podľa neho možné len vo veľmi úvodných štádiách ochorenia. „Potom už začnú dominovať príznaky zlyhávania pľúc, čo sa prejavuje najmä sťaženým dýchaním a nedostatkom kyslíka,“ pokračoval.

Zriedkavý je aj bubonický mor, Sabaka ako miesta výskytu spomína napríklad Madagaskar či Kongo. Príznaky sa od pľúcneho moru líšia konkrétnymi vonkajšími znakmi. Opúchajú vtedy lymfatické uzliny a dostavia sa horúčky.

„Neskôr sa z opuchov uzlín mohli vytvárať abscesy, teda dutiny vyplnené hnisom, nad ktorými bola koža fialová a prekrvácaná. Hnis z nich mohol vytekať. Bolo to spojené s otravou krvi, teda so sepsou, a so smrťou,“ ozrejmil. Pri pľúcnom a septickom more sa zväčšené uzliny podľa jeho slov nevyskytujú.

Sabaka ubezpečil, že liečba moru existuje a bežne sa nasadia pacientovi antibiotiká. „Je to bakteriálne ochorenie vyvolané baktériou Yersinia pestis. Lieči sa antibiotikami, napríklad streptomycínom, aminoglykozidmi,“ vymenoval. „Človek môže prežiť bez liekov, ale je to relatívne vysoko smrtiace ochorenie, najmä tá pľúcna forma. Liečba sa podáva vždy, keď sa mor rozpozná,“ zhrnul.

V prípade kontaktu s človekom, ktorému potvrdili mor, treba rátať s karanténou. „V prípade vzniku ochorenia na mor sú pacienti izolovaní a liečení antibiotikami. Ich kontakty sa musia sledovať sedem dní a bude im podávaná postexpozičná profylaxia (antibiotiká). Na liečbu moru sa používajú účinné antibiotiká, ktoré sú v Európe dostupné,“ priblížil ÚVZ. Samozrejmosťou je prekrytie dýchacích ciest rúškom alebo respirátorom.

Foto:
TASR/AP
AG26 Irkutsk – Na nedatovanej snímke z roku 2019, ktorú zverejnil Irkutský výskumný ústav pre boj proti moru v Sibíri a na Ïalekom východe, pracovníci ústavu pracujú v laboratóriu pri sibírskom Irkutsku. Spojené štáty monitorujú správy o podozrení, že v Rusku sa vyskytol mor, a súvisiacich karanténach. Uviedol to v pondelok server Axios s odvolaním sa na predstaviteľa administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. USA už vyzvali ruské úrady, aby poskytli presné informácie. Píše o tom TASR. Podozrenie vyvolala smr 28-roènej laborantky výskumného ústavu pre boj proti moru v meste Šelechov pri sibírskom Irkutsku.

Očkovanie nie je bežné

Uznávaný infektológ hovorí, že ako lekár s morom skúsenosti nemá, rovnako ani generácia jeho starších kolegov. „Mor získaný na Slovensku sa veľmi dlho nevyskytol u nás,“ podotkol.

Hygienici z Úradu verejného zdravotníctva potvrdili, že na Slovensku sa v súčasnosti aktívny prípad moru spôsobený baktériou Yersinia pestis nevyskytuje. „Posledné veľké epidémie tohto ochorenia postihli naše územie na začiatku 18. storočia,“ spresnil Odbor komunikácie ÚVZ.

Laboratóriá, v ktorých by sa na Slovensku skúmal mor alebo iné vysokorizikové baktérie a vírusy podľa Úradu verejného zdravotníctva neexistujú. „Obdobný inštitút na Slovensku nemáme,“ spresnili hygienici.

Najväčšou ochranou je podľa Sabaku hubenie škodcov a hygiena. Keďže sa mor dnes už bežne nevyskytuje, očkovanie proti nemu nie je podľa infektológa bežné. Vakcinovať sa však môžu napríklad zdravotníci v endemických oblastiach alebo ľudia v ohniskách, kde sa mor vyskytol. ÚVZ v prípade otázok o dostupnosti vakcín odporučil pre bližšie informácie obrátiť sa na centrá cestovnej medicíny.

„Inak sa bežne proti moru neočkuje, de facto takmer nikde iba v ohniskách, a keď sa niekde vyskytne epidémia alebo sa očkujú zdravotníci, ktorí pracujú s pacientmi,“ ozrejmil.

Sme odolnejší

Úmrtnosť je podľa neho náročné percentuálne vyčísliť. „V oblastiach, kde sa mor vyskytuje, nepoznáme presné množstvo nakazených, a tým pádom sa nedá ani vyčísliť presné množstvo mŕtvych. Letalita sa pohybovala historicky nad alebo okolo 50 percent, ale dnes už mor taký nebezpečný nie je,“ vysvetlil infektológ.

Jednou z príčin je podľa Sabaku zmena genetiky ľudskej populácie. „V stredoveku prežili najmä ľudia, ktorí boli imúnnejší voči moru ako tí, ktorí zomreli. Aj vďaka tomu je mor už ďaleko menej nebezpečný ako v minulosti,“ poukázal.

Strach zo šírenia ochorenia podľa lekára nie sú na mieste. „Žiadne obavy nemusia existovať. Pravdepodobnosť, že by sa mor preniesol na Slovensko je extrémne nízka. Keby sa to náhodou aj stalo, tak žiadna epidémia z toho nevznikne,“ zdôraznil Sabaka.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
očkovanie
Peter Sabaka
Úrad verejného zdravotníctva

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.