Kneset odhlasoval vlastné rozpustenie, v Izraeli sa schyľuje k predčasným voľbám

Izraelský Kneset spravil prvý krok k rozpusteniu a predčasným voľbám, ktoré môžu preformátovať moc Benjamina Netanjahua aj celú krehkú koalíciu.  

Izraelský parlament v utorok v prvom čítaní podporil návrh na svoje rozpustenie a otvoril cestu k pravdepodobným predčasným voľbám, informuje agentúra AFP. Za legislatívny návrh koalície premiéra Benjamina Netanjahua hlasovalo 106 zo 120 poslancov, zvyšní sa na hlasovaní nezúčastnili.

• Izraelský parlament v prvom čítaní podporil návrh na vlastné rozpustenie.
• Predčasné parlamentné voľby by sa mali konať medzi ôsmym septembrom a dvadsiatym októbrom.
• Vládna koalícia Benjamina Netanjahua prijala vyše päťsto zákonov a deväť rozpočtov.
• Ultraortodoxné strany tlačia na trvalé oslobodenie študentov ješív od vojenskej služby.
• Prieskumy naznačujú, že žiaden politický blok nemusí získať jasnú väčšinu.

Podľa predloženej úpravy musí návrh prejsť ešte dvoma čítaniami. Ak bude definitívne schválený, voľby by sa mali uskutočniť medzi 8. septembrom a 20. októbrom. V súčasnosti sú riadne parlamentné voľby plánované najneskôr do 27. októbra, keď sa končí mandát súčasného Knesetu.

Koniec volebného obdobia

Predseda koaličného poslaneckého klubu Ofir Kac vo vyhlásení pripomenul, že parlament ukončil celé štvorročné funkčné obdobie, čo označil za výnimočné v podmienkach izraelskej politiky. Zdôraznil, že poslanci schválili viac než 520 zákonov a deväť rozpočtov a podľa jeho slov koalícia vydržala až do záveru volebného cyklu.

Návrh prichádza v situácii, keď je Netanjahu čoraz viac pod tlakom svojich ultraortodoxných partnerov. Podľa AFP sa jeho pravicová vládna koalícia javí ako čoraz krehkejšia a náchylná na rozpad.

Spor o brannú povinnosť

Ultraortodoxné strany premiérovi vyčítajú, že nenaplnil záväzok presadiť legislatívu, ktorá by natrvalo oslobodila študentov ješív od povinnej vojenskej služby. Ide o dlhodobo citlivú a polarizujúcu tému v izraelskej spoločnosti aj politike.

Netanjahu, ktorý prvýkrát nastúpil do úradu v roku 1996 a celkovo je pri moci približne 18 rokov, je najdlhšie slúžiacim premiérom v dejinách Izraela. Potvrdil, že sa bude uchádzať aj o ďalšie funkčné obdobie.

Bezpečnostné zlyhania a súdy

Časť verejnosti podľa AFP pripisuje Netanjahuovi politickú zodpovednosť za bezpečnostné zlyhania, ktoré umožnili útok militantov z Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Táto udalosť zásadne ovplyvnila domáce politické prostredie a diskusiu o kompetenciách vlády.

Premiér je zároveň prvým úradujúcim izraelským predsedom vlády, ktorý čelí trestnému stíhaniu. Obžaloba ho viní z úplatkárstva, podvodu a zneužitia dôvery na základe vyšetrovania z roku 2019, pričom Netanjahu všetky obvinenia odmieta.

Nejasná povolebná väčšina

Prieskum verejnej mienky zverejnený minulý mesiac izraelskou televíziou Kan, na ktorý sa odvoláva AFP, ukazuje, že Netanjahuova strana Likud má mierny náskok pred spoločnou kandidátkou Bejahad. Tá spája opozičného lídra a expremiéra Jaira Lapida s ďalším bývalým premiérom Naftalim Bennetom.

Podľa týchto údajov však ani jeden z blokov nemusí byť schopný zostaviť jasnú väčšinu v Knesete. Naznačuje to, že aj po prípadných predčasných voľbách by mohli pokračovať zložité koaličné rokovania a politická fragmentácia.