Koalícia, ktorú by dnes čakal málokto. Republika nebude po voľbách Ficovi stačiť

Prieskumy volebných preferencii už takmer dva roky konštatujú, že po voľbách by sa len ťažko skladala nová vláda. Opozične strany by nemali väčšinu bez hnutia Igora Matoviča, koaličné SNS a Hlas strácajú voličov a je otázne, aký výsledok ukážu vo voľbách. Smer tak síce je jednou z dvoch najpopulárnejších stran, po voľbách však bude mať problém si získať takých spojencov, s ktorými dokáže zložiť vládu. Aké má Robert Fico možnosti?  

Slovenská politická scéna sa triešti a s ňou aj hlasy voličov, o ktoré sa jednotlivé strany bijú. Koaliční politici sa po sporoch čoraz viac vzďaľujú od svojich doterajších partnerov. Minister športu Rudolf Huliak (nom. Smer) či nezaradený poslanec Tomáš Taraba chcú dokonca osloviť voličov pod svojou vlastnou značkou.

Nové projekty však môžu zamiešať kartami pri skladaní budúcej vlády. Politici, ktorí dnes nevedia nájsť spoločnú reč, sa totiž po voľbách môžu ocitnúť pred otázkou, či dokážu spolupracovať.

Osobné spory verzus moc

Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v takúto spoluprácu veľkú dôveru nemá. „Toto politické trio ukázalo, ako sa veľmi rýchlo vedia rozísť politické cesty pri delení takzvanej volebnej koristi,“ hovorí o Huliakovi, Tarabovi a šéfovi národniarov Andrejovi Dankovi. Podľa neho je preto pravdepodobnosť, že by dokázali po voľbách bez problémov spolupracovať, veľmi malá.

Analytik agentúry NMS Michal Mislovič je však opatrnejší. Pri zostavovaní vlády podľa neho politici pristupujú k spolupráci predovšetkým pragmaticky a povolebná eufória by im mohla pomôcť nájsť spoločnú reč.

„Nedávna minulosť nám však jasne ukázala, že v momente prijímania náročných opatrení do popredia vystupuje neschopnosť dosahovať konsenzus,“ dodal s tým, že tento fenomén sa na Slovensku v posledných rokoch objavuje bez ohľadu na stranícku príslušnosť.

Podobne aj politologička Aneta Világi pripomína, že osobné antipatie nemusia byť neprekonateľnou prekážkou, ak politikov spája záujem na účasti pri moci. Príkladom je podľa nej aj vzťah Danka a Huliaka, ktorí sa napriek sporom dokážu v určitých situáciách tolerovať. Rovnako to bolo pri nedávnom schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2027, ktorý nakoniec prešiel najtesnejšou možnou väčšinou. Otázna je však stabilita.

„V prípade všetkých uvedených aktérov je pravdepodobnejšie skôr to, že sa do parlamentu nedostanú, preto nemá zmysel špekulovať o ich vládnej budúcnosti,“ konštatuje politológ zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak. Iné by to podľa neho bolo, ak by sa našla sila, ktorá by tieto skupinky zastrešila.

Ficovi chýbajú partneri

Pre premiéra Fica by pritom po voľbách boli parlamentné počty komplikované ešte predtým, ako sa koaličná scéna začala trieštiť. Podľa októbrového prieskumu agentúry NMS by Smer získal 17,8 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho koaličný partner Hlas by sa s podporou 5,9 percenta pohyboval len tesne nad hranicou vstupu do parlamentu. SNS by so ziskom 1,5 percenta zostala ďaleko pod ňou.

Naopak, mimoparlamentná Republika by dosiahla 14,2 percenta. Hnutie by pre Fica mohlo byť jedným z možných partnerov v budúcej vláde, zároveň však súperí so Smerom o časť rovnakých voličov.

To, že dohoda medzi nimi nie je samozrejmosťou, ukázali aj aktuálne župné voľby. Smer po odstúpení svojej kandidátky Judity Laššákovej v Prešovskom kraji jednoznačne nepodporil Milana Mazureka z Republiky. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) vo štvrtok vyhlásil, že strana nebude priamo odporúčať, koho voliť tam, kde nemá vlastného kandidáta. „Budeme hovoriť, koho nevoliť,“ povedal s tým, že podľa neho je načase vymeniť súčasného župana Milana Majerského z KDH.

Ani spojenie Smeru a Republiky by však podľa aktuálneho prieskumu nestačilo na parlamentnú väčšinu. „Ak by chcel Smer pomýšľať na zostavenie vlády, tak by buď musel presvedčiť sklamaných voličov, ktorí sa dnes neplánujú zúčastniť volieb, alebo by sa to muselo podariť niektorej ďalšej zo strán nachádzajúcej sa na tomto brehu,“ upozornil analytik Mislovič.

Politológ Řádek upozorňuje, že Smer s ťažkosťami okolo skladania väčšiny počíta a snaží sa nájsť spoločné témy aj mimo koaličnej bubliny. „Smer takúto situáciu predpokladá, a preto hľadá a bude hľadať prieniky s hnutím Republika a KDH,“ uviedol.

Takýto model spomína aj politológ zo SAV. „Smer sa zrejme bude usilovať aj o spoluprácu s KDH, možno práve komunálne voľby v Bratislave sa stanú testom budúcej spolupráce,“ dodal. Hlas zatiaľ neodpisuje. Hoci jeho preferencie klesajú, podľa Marušiaka sa zatiaľ žiadny prieskum nedostal pod hranicu zvoliteľnosti.

Foto:
Ivan Majerský
Zľava Matúš Šutaj Eštok (Hlas), Robert Fico (Smer) a Andrej Danko (SNS).

Smeru rastie konkurencia

Republika profituje z nespokojnosti voličov súčasnej koalície a podľa Misloviča dosahuje jej volebný potenciál 19 percent. Neočakáva však, že by hnutie zopakovalo scenár OĽaNO z roku 2020.

„Hnutie OĽANO ťažilo najmä z vymedzenia sa voči Ficovi a strane Smer ako zavedenému establishmentu,“ vysvetlil. Republika sa síce môže vymedzovať voči súčasnej vláde, no zároveň podľa analytika súperí o voličov so Smerom.

Najsilnejšia vládna strana podľa Marušiaka práve z tohto dôvodu nemá záujem, aby Republika príliš zosilnela, no zároveň ju potrebuje ako možného koaličného partnera.

Politologička Aneta Világi upozorňuje, že vývoj bude závisieť aj od toho, ako sa vláde podarí zvládnuť posledný rok volebného obdobia. „To, čo hrá v prospech Smeru, je fakt, že v najbližšom období sa vláda nechystá konsolidovať a naopak, chce voličom priblížiť a doručiť výsledky svojho vládnutia. Takúto výhodu Republika nemá,“ uvádza.

„Také silné momentum ako hnutie OĽaNO v roku 2020 ale už ťažko dosiahne akákoľvek politická strana,“ hovorí Řádek. Podľa neho bude v najbližších voľbách veľkým úspechom, ak niektorá strana dosiahne 20 percent hlasov.

Kto zostaví vládu?

Ako bude vyzerať budúca vláda, sa s istotou predpovedať nedá. Analytik agentúry NMS však pri súčasnom rozložení síl odhaduje približne 55-percentnú pravdepodobnosť vlády pod vedením PS s účasťou SaS, KDH a hnutia Slovensko. Ak by sa do parlamentu dostali aj Demokrati, pravdepodobnosť takejto koalície by podľa jeho odhadu stúpla na 80 percent.

Akákoľvek vláda so Smerom má podľa neho v súčasnosti pravdepodobnosť päť až 15 percent. Upozorňuje však, že ide o štatistický odhad založený na aktuálnych preferenciách, ktorý nezohľadňuje ochotu strán spolupracovať.

Miroslav Řádek vidí aj inú možnosť. „Z dnešného pohľadu – teda rok pred parlamentnými voľbami – to môže byť tesná väčšina Smer, Republika a KDH alebo nejaká verzia koalície PS, Hnutie Slovensko, KDH a SaS,“ uviedol.

„Viem si predstaviť koalíciu Smeru s Republikou, oveľa ťažšie si však viem predstaviť fungujúcu koalíciu menších opozičných strán, vydaných na milosť a nemilosť Igorovi Matovičovi,“ povedal Marušiak. Takáto vláda by podľa neho síce mohla vzniknúť, otázne však je, ako dlho by vydržala.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Smer
Republika
Andrej Danko
Rudolf Huliak
Hlas
Tomáš Taraba
koalícia
parlamentné voľby 2027

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.