Koalícia pripravuje plán, ako zvrhnúť budúcu vládu dnešnej opozície, potvrdzuje Mária Kolíková

obchodnyregister 2026.05.16.

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa za SaS Mária Kolíková chce presadiť, aby Slovensko malo druhú komoru parlamentu, niečo ako český Senát. Minulý týždeň mala incident s poslancom za SNS Adamom Lučanským, ktorý ju mal takmer zhodiť zo schodov. Tvrdí, že je terčom kampaní dezinformačných médií a chodia jej vyhrážky, že sa jej niečo stane. Novely trestného poriadku a ústavy podľa nej môžu vážne uškodiť trestaniu zločincov, a priniesť koaličným stranám pokryteckú cestu ako zhodiť budúcu vládu.  

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo sa podľa nej proces v kauze Očistec naďalej odkladá;
  • ako hodnotí vládne snahy o úpravu pravidiel pre takzvaných kajúcnikov;
  • prečo strana SaS navrhuje vznik druhej komory parlamentu;
  • ako vníma kroky ministra Borisa Suska v Súdnej rade;
  • prečo SaS odmieta predvolebné spájanie s inými opozičnými stranami;
  • čo sa stalo pri jej incidente s poslancom Lučanským.

Tento rozhovor si môžete pozrieť ako video, alebo nižšie prečítať ako editovaný prepis.

Očistec je zrejme kauzou desaťročia. Po rokoch zdržiavania sa proces opäť odkladá. Prečo sa nemôžeme spoľahnúť na justíciu, že nám doručí spravodlivosť včas?

Táto kauza slúži aj na to, aby sme si očistili spoločnosť. Je to obrovská trauma, ktorej čelíme už dlho. Zložky, ktoré mali chrániť spoločnosť, konkrétne celé vedenie Policajného zboru, sa mali spreneveriť svojmu poslaniu a slúžiť zločinu.

Vidíme to na kauze Jána Kuciaka. Bol lustrovaný ľuďmi, ktorí ho mali chrániť, a nakoniec bol zavraždený. Potrebujeme na konci dňa vidieť zrozumiteľný verdikt súdu o tom, či sú tu viníci, za aké trestné činy a či bola vyvodená spravodlivosť.

Uplynulo už veľa rokov a vyzerá to tak, že rozsudok nemusí padnúť ani pred voľbami v roku 2027. Desať rokov po skutku stále nebudeme oficiálne vedieť, či je Tibor Gašpar, ktorý bude opäť kandidovať do parlamentu, vinný alebo nevinný. To isté platí pre Norberta Bödöra a ďalších. Smer bude ďalej tvrdiť, že ich nominanti sú nevinní.

Vnímam tri dôležité aspekty. Prvým je vážny problém, ktorý bol mojou prioritou ako ministerky, ale nepodarilo sa mi ho dotiahnuť do konca. Musíme zásadne zmeniť trestný proces. Máme ho prekomplikovaný a nezodpovedá európskym štandardom. Pre vyšetrovateľa je zložité odovzdať vec prokurátorovi a pre prokurátora podať obžalobu.

Váha práv sa úplne preklopila na stranu trestne stíhaných osôb na úkor štátu, ktorý chce postihovať zločincov. Posledná novela, ktorú nazývam hanebnou, priniesla nielen neprimerane nízke tresty za korupciu, ale aj ďalšie prekážky pre orgány činné v trestnom konaní. Je čoraz ťažšie postaviť niekoho pred súd včas.

V kauze Jána Kuciaka sa ukazuje, že problém nie je len v postavení osoby pred súd. Hoci Tibor Gašpar tvrdí, že by rád mal výsledok, jeho obhajcovia a celý tím robia všetko pre to, aby konanie oddialili. Využívajú zmeny v zákonoch, ktoré sa vzťahujú aj na živé kauzy a množstvo procesných námietok. Nehovorím, že proces nemá byť čistý, ale musí byť nastavený tak, aby sa dal dotiahnuť do konca. Teraz sa to vychýlilo.

Nie ste za tento stav zodpovedná aj vy? Boli ste ministerkou spravodlivosti. Prečo ste neurobili zmenu trestného procesu, o ktorej hovoríte, že ju treba? Kauza Očistec už mohla byť uzavretá.

Ako ministerka som pracovala na obrovskej novele trestného procesu, do ktorej boli zapojené orgány činné v trestnom konaní. Návrh išiel dvakrát do pripomienkového konania. V tom čase som bola terčom politického boja zo strany Borisa Kollára, Roberta Fica a v určitej miere aj Igora Matoviča. Súviselo to aj s tlakom na skrátenie lehôt pre väzby. Argumentovala som, že robím maximum pre skrátenie celého procesu, čo by následne umožnilo aj kratšie väzby.

Keď nastúpil Viliam Karas, mal na stole veľké novely trestného zákona aj trestného procesu. Považujem za chybu, že sa rozhodol riešiť iba tresty, ale proces nechal ležať na stole.

Takže za nevyriešenie kauzy Očistec môže Viliam Karas?

To som nepovedala. Keď som odchádzala, návrh bol pripravený na legislatívnu radu vlády. Viliam Karas ho nevyužil. Dnes ma teší, že aj on už verejne priznáva, že zmeny v trestnom procese sú nevyhnutné. Ak chceme, aby vyšetrovatelia veci vyšetrili, musíme im na to vytvoriť pravidlá.

Koalícia navrhuje úpravu pravidiel pre takzvaných kajúcnikov. Ak prejde, že sa výpovede spolupracujúcich osôb nebudú môcť v určitých prípadoch použiť, nezničí to kauzu Očistec? Nebude to prakticky amnestia pre Tibora Gašpara či Norberta Bödöra? Alebo zastaví aj túto novelu Ústavný súd?

Či túto novelu zastaví Ústavný súd, neviem posúdiť. Vidím v nej síce snahu o určitú vyváženosť, ale v jadre sú pravidlá nastavené zle. Návrh, ktorý je v parlamente, nie je žiadnou talianskou právnou úpravou, ako sa tvrdí. Z Talianska si zobrali len lehotu, s ktorou v zásade nemám problém, teda aby osoba povedala všetko podstatné v určitom čase.

Pamäťová stopa môže byť pri zložitej kriminalite zložitá a človek si na niečo môže spomenúť neskôr. Ak to celé hneď zahodíme, systém odradí každého, kto by chcel spolupracovať, pretože nebude mať dôveru, že to dopadne podľa urobených dohôd. Navyše je tam obrovský priestor na spochybnenie výpovedí, čo znemožní postaviť vinníkov pred súd. Najväčšia toxicita na tom je, že sa to má vzťahovať aj na živé veci, čo je nevídané.

Strategické zdržiavanie obhajoby teda môže smerovať k tomu, aby sa kauza po schválení zákona zastavila.

Áno, tento cieľ tam zjavne je.

Strata eurofondov

Európska komisia nám pravidelne vyčíta zásahy do právneho štátu a europoslanci žiadajú zastavenie eurofondov. K tomu môže reálne dôjsť. Je legitímne, aby Európska komisia slúžila ako súčasť systému bŕzd a protiváh a zachraňovala náš právny štát cez peniaze? Pri Pláne obnovy to na Roberta Fica zafungovalo.

Eurofondy tvoria drvivú väčšinu všetkých verejných investícií na Slovensku. Ich pozastavenie by malo obrovský dopad na životnú úroveň ľudí, zamestnanosť, výplatné pásky a kúpyschopnosť.

Čo sa týka justície, objem prostriedkov z Plánu obnovy zodpovedá ročnému rozpočtu celého súdnictva bez väzenstva. Bez týchto peňazí by justícia nebola rozostavaná a modernizovaná. Mohla byť aj viac, ak by sa ministerstvo nesústredilo na hanebnú novelu, kvôli ktorej môžeme prísť o eurofondy. Je zrozumiteľné, že ak si spolok ako Európska únia stanoví pravidlá, má aj účinné sankcie. Peniaze sú aj v bežnom živote účinnou sankciou.

Je to jediná vec, ktorá zafungovala na Roberta Fica, keď nefungoval ani Ústavný súd, ani protesty v uliciach.

Slovensko do Únie vstúpilo dobrovoľne a zaviazalo sa k určitým pravidlám. Ak ich štát nerešpektuje a existuje obava, že sa peniaze európskych daňových poplatníkov rozkradnú, je prirodzené, že Únia reaguje. Ani nám by sa nepáčilo, keby sa naše príspevky rozkrádali v iných krajinách a neboli využité na deklarované ciele.

V prvom rade sa musíme spoliehať sami na seba. Je našou opozičnou zodpovednosťou vysvetliť ľuďom, že politika Roberta Fica je ničivá, že korupcia zabíja rešpekt k pravidlám a že organizovaný zločin vyžaduje prísne postihy. To je naša práca. Nemôžeme len čakať, že to za nás vyrieši Európska únia tým, že nám stopne peniaze. To by poškodilo celé Slovensko a my tie peniaze naozaj potrebujeme.

Nie je to však jediná cesta, ako si bežní ľudia uvedomia, že im vláda Smeru škodí? Keď nebudú peniaze na chodníky či opravu sociálnych zariadení?

Rozumiem tej logike, ale mojou úlohou opozičného politika je vysvetľovať príčiny a následky takéhoto vládnutia ešte predtým, než k tomu dôjde. Chcem, aby pravidlá boli vymáhateľné, ale zároveň musím urobiť maximum, aby sa to Slovenska nedotklo.

Zatiaľ ide o rozhodnutie Európskeho parlamentu a výzvu Európskej komisii, čo je vážny krok. Podobne sa začínali procesy v prípade Maďarska. Táto politika vedie k vážnym problémom pre celú ekonomiku Slovenska a to treba ľuďom vysvetľovať.

Bude mať Slovensko senát?

Európska komisia začala voči Slovensku aj takzvaný infringement za zmeny ústavy. Koalícia chce opäť ústavu meniť. Rieši sa dĺžka volebných období a ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu, ktoré má mať nižšie kvórum ako referendum. Nepripravuje si koalícia potichu plán, ako zvrhnúť vašu možnú budúcu vládu?

Jednoznačne to tak vyzerá. Je pokrytecké, že možnosť ľudového hlasovania o predčasných voľbách sa má týkať až budúcich vlád. Naopak, pri Súdnej rade, kde si už vymenili svojich ľudí, chcú zmeny zaviesť okamžite, aby ich tam zabetónovali. Toto ukazuje neúprimnosť a pokrytectvo zo strany vlády.

Naša strana konzistentne odmieta skracovanie funkčného obdobia vlád cez ľudové hlasovanie. Stabilita krajiny je dôležitá na presadenie aj nepopulárnych reforiem, ktoré potrebujú čas na vysvetlenie. Ak by sme to pripustili, krajina by bola v permanentnej predvolebnej kampani. Treba prijať a rešpektovať výsledky volieb a robiť dobrú opozičnú politiku vysvetľovaním, v čom je toto vládnutie zlé. Nie je náhodou, že v rámci Európskej únie je takýto inštitút absolútnou výnimkou.

Na mieste je hovoriť o inej ceste a inom nástroji na vypustenie pary, napríklad o druhej komore parlamentu. Nemusí to znamenať nárast počtu poslancov. Mohli by sme uvažovať o rozdelení súčasných 150 poslancov, napríklad 100 v jednej komore a 50 v druhej. Priestory aj personál na to máme.

Je zaujímavé, že v slovenskej politike zatiaľ nikto s týmto návrhom neprišiel. Zbrzdili by sa tým prudké zmeny a zároveň by boli reprezentované aj regióny, čo táto koalícia chce. Prečo to nikto nenavrhuje?

Som veľkou presadzovateľkou tejto myšlienky a budeme ju mať vo volebnom programe SaS. Je to cesta pre upevnenie právneho štátu na Slovensku. Druhá komora by mohla spomaliť legislatívne skratky a dať spoločnosti čas uvedomiť si, čo sa chystá. Uplatnil by sa tam regionálny princíp, po ktorom je volanie. Voľby do oboch komôr by sa nekonali naraz, čo by rozptýlilo koncentráciu moci a trochu uvoľnilo napätie v spoločnosti.

Nebola by to opäť permanentná volebná kampaň, ak by sme mali viacero volieb?

Nie, pretože vláda by ostala pri moci celé funkčné obdobie. To je kľúčový rozdiel. Hoci by kampaňovali rovnaké strany, išlo by o inú kampaň v rámci regiónov.

Nedali by sa tieto voľby spojiť s komunálnymi a župnými voľbami? Nemali by to byť priamo ľudia zvolení do zastupiteľstva župy, ktorí by zasadali aj v druhej komore parlamentu?

Rozumiem, ale práca župana je práca na plný úväzok. Nemalo by to byť tak, že si popritom odskočím do senátu. Nie je nemožné spojiť tieto mandáty, máme takých zástupcov aj teraz v parlamente, ale je to zložité vykonávať naplno. Pri menších obciach je to o inej debate, tam by muselo dôjsť k reforme verejnej správy.

Súvisí to aj s veľkou reformou verejnej správy a fiškálnou decentralizáciou. Chceme vrátiť viac moci a financií samosprávam. Pandémia ukázala, že samosprávy vedia v krízach zohrať kľúčovú rolu. Vedia toho urobiť mnoho, čo sa týka verejných služieb. Treba im dať viac dôvery, financií a zodpovednosti. Musíme spájať malé komunálne celky, aby vedeli služby pre občanov zabezpečiť kvalitne a dôstojne.

Naša strana ponúka odvážne reformy. Chceme byť zrozumiteľní v tom, čo ponúkame. Ekonomický program, ktorí si s nami ľudia spájajú, je našim pilierom a zostáva tam. Aj v rámci justície má náš program ekonomický potenciál. Ako ministerka som bola oceňovaná práve ekonómami.

Situácia v Súdnej rade

Poďme k Súdnej rade. Boris Susko v návrhu hovorí, že nominanti vlády, parlamentu a prezidenta by mali byť stabilnejší a nemali by byť odvolaní budúcou vládou. Európska komisia nás za jednoduché odvolávanie nominantov kritizuje. Robí teda minister Susko dobrú vec pre právny štát, alebo si len betónuje svojich ľudí?

Je to opäť pokrytecké. Toto nie je výhrada, pre ktorú by nám stopli eurofondy. Kľúčovými problémami sú korupčné prostredie a likvidácia špeciálnej prokuratúry a NAKA.

V správe EK o právnom štáte je táto výhrada na prvom mieste.

Hoci je Súdna rada v odporúčaniach na prvom mieste, pri zmrazení eurofondov sa argumentuje korupciou. Kľúčové na čo sa pýtajú, je zmena ústavy, ktorá ide proti základnému konceptu Európskej únie a proti jej pravidlám. Preto začal infringement. Druhou vecou boli hanebné novely trestných kódexov.

Boris Susko využíva túto výhradu vo svoj prospech. Najprv odvolali členov Súdnej rady za vládu, parlament aj prezidenta, aby tam okamžite dosadil vlastných ľudí. Namietajú, že táto možnosť existuje, hoci ju hneď využili. Nepochopila som štandard, na základe ktorého tam nominantov dali. Je medzi nimi nadmerné množstvo advokátov, čo vnímam ako nezdravé vzhľadom na ich možné konflikty záujmov v medializovaných kauzách.

Vy sama ste boli advokátka.

Spomeniem advokáta Andreja Majerníka, ktorý tam prinášal kritériá pre etnické štandardy. Teraz je rada prevalcovaná advokátmi, čo mi už príde nezdravé. Pomer zástupcov by mal byť vyvážený, napríklad aj ľuďmi z akademickej obce.

Keby bol minister korektný, zmenu o neodvolateľnosti by navrhol až pre ďalšie funkčné obdobie. Keby som bola teraz ministerkou ja, vyšla by som výhradám Európskej komisie v ústrety tiež z rešpektu k hodnotám, ktoré spolu zdieľame, hoci nie so všetkými dôvodmi k výhradám súhlasím. Súhlasím s tým, že členovia majú mať väčšie garancie, ale nemalo by to stáť len na tom, či niekto chodí do práce. Mal by tam byť priestor na odvolanie, ak dotyčný svojím konaním zásadne znižuje dôveryhodnosť inštitúcie alebo sa spreneveril svojmu poslaniu.

Kto by to kontroloval?

Nerozhodoval by o tom minister, ale vláda, respektíve parlament. Následne by mohol rozhodovať Ústavný súd, ktorý už v takýchto prípadoch rozhodoval.

Sulíkove kontroverzné výroky

Čo hovoríte na výroky vášho expredsedu Richarda Sulíka o tom, že ak ženy zarábajú menej, zrejme je na to dobrý dôvod a politici do toho nemajú zasahovať, a ak to trh nevyriešil, tak nech to tak zostane?

Po Richardovi sa zmenili viaceré veci, ktoré nesedia. On to považuje za príklad, že sa SaS uberá iným smerom. SaS sa pri hlasovaní o tejto otázke zdržala nie preto, že nechceme rovnaké zabchádzanie, ale identifikovali sme v právnej úprave mechanizmus, ktorý je príliš byrokratický.

Naše prostredie ženám nevytvára rovnaké podmienky. Sama som to zažila ako štátna tajomníčka. Keď som sa starala o dieťa a nešla som na klasickú materskú, čelila som útokom a trestným oznámeniam, že zneužívam systém. Brala som si platenú dovolenku, keď som išla rodiť, pretože Lucia Žitňanská nevedela nájsť náhradu. Bolo to zložité obdobie, v ktorom som si zažila mnohé. Podmienky v rodinnej politike nie sú nastavené tak, aby si rodina mohla vyvážene vybrať, kto z rodičov bude kariérne rásť a kto zastúpi rolu rodiča.

Čo tým chcete povedať vo vzťahu k Richardovi Sulíkovi a jeho výroku?

Uchádzajú mu niektoré veci v kontexte spoločnosti, čo sa týka rovnosti mužov a žien.

Ide vám to dokopy s Janou Bittó Cigánikovou, ktorá sa prezentuje ako bojovníčka za práva žien?

To by vám museli vysvetliť oni dvaja a nie ja.

Ak sa hlasy opozície rozdrobia medzi SaS, novú platformu Richarda Sulíka a Demokratov, prepadne 12 % hlasov a Fico bude vládnuť ďalej. Dôležitejšia ako výsledok je podľa neho vina, ktorú pripisuje Branislavovi Gröhlingovi, ktorý ho nechcel na kandidátke a vyhodil Bittó Cigánikovú.

Úlohou politika je robiť rozhodnutia správne pre krajinu, aj keď sa mu nemusia páčiť. Priestor pre Richarda Sulíka v SaS bol aj bez jeho účasti na kandidátke. Stranu však dnes vedie Branislav Gröhling so silným mandátom. Bolo by zvláštne, ak by po výmene neprišiel nový líder s vlastnou víziou. Je to nový príbeh SaS, avšak ostáva ekonomická zodpovednosť, čo sa mi páči. V SDKÚ som sa vedela spoľahnúť na Ivana Mikloša, že naše zmeny majú ekonomické opodstatnenie a môžem slobodne premýšlať o justícií. Takto to vnímam aj v SaS.

Mária Kolíková v relácii Na rovinu s Petrom Hanákomimage2fotky v galérii
Mária Kolíková v relácii Na rovinu s Petrom Hanákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Saska zostáva stranou s obrovskou ekonomickou zodpovednosťou. Tento pilier je pre mňa kľúčový, môžem pripravovať reformy v justícii s vedomím, že majú zdravý ekonomický základ. Sľubujeme ľuďom veci, ktoré sú prepočítané a vždy myslíme na podnikateľov, ktorí sú zdravý základ spoločnosti. Richard tu priestor mal a bol poradcom Branislava Gröhlinga. Ukazuje sa, že by rôzne veci robil inak, čo je v poriadku. Lídrom je Gröhling a nemôžete mať dvoch kohútov na jednom smetisku. Ak sa Richard s Jankou rozhodli ísť vlastnou cestou, prajem im všetko dobré a ďakujem za to, čo doteraz urobili. My sa sústredíme na našu cestu.

Vzťahy v opozícii

Vylúčili ste spájanie s Demokratmi či PS. Prieskumy naznačujú, že ako blok by ste mohli získať menej. Neopakujete chybu z roku 2023, po ktorej prepadnuté hlasy pomohli Robertovi Ficovi? Neuprednostňujete zachovanie vlastnej značky SaS?

Nejde nám o značku, ale o presadenie odvážnych reforiem, na ktoré potrebujeme silný mandát a ktoré inde nevidíme. Radi by sme boli súčasťou koalície, ktorá má ústavnú väčšinu, aby sme mohli opraviť zmeny v ústave, ktoré vadia Európskej únii. Skúsenosti a prieskumy ukazujú, že spájanie strán automaticky neznamená sčítanie percent. Niekedy to vedie k strate identity a voličov. V mnohom ide o intuíciu.

V roku 2020 mala strana Za ľudí pár mesiacov pred voľbami 10 %, no nakoniec sme sa do parlamentu ledva dostali a koalícia PS-Spolu vôbec.

Nebola chyba, že ste sa nespojili? Teraz chystáte to isté.

PS-Spolu sa spojili a aj napriek tomu sa do parlamentu nedostali. Je otázne, či by so stranou Za ľudí dostali potrebný počet percent. Možno by sa tam nedostal nikto z nás. Na druhej strane na spájaní získal najviac Igor Matovič. Snažím sa z toho ponaučiť. Rozhodnutia o spájaní sú zložité a nie vždy prinášajú želaný výsledok. Prepočítavame to, sledujeme rôzne kauzy. Momentálne sa nám nezdá, že by SaS bola v ohrození. Chceme ľuďom ponúkať zrozumiteľné riešenia, nie stierať rozdiely v nejakej veľkej koalícii. Možno práve to spôsobilo 5% prepad PS-Spolu.

Vládna koalícia teraz útočí na rodinu Michala Šimečku. Vyhovuje vám táto situácia, že sa voliči PS môžu prelievať k vám?

Vôbec by som takto neuvažovala. Sama som pod neustálym tlakom a útokmi. Je to aj tým, že som ministerkou spravodlivosti z minulého obdobia. Moje meno je zneužívané naprieč celým spektrom a v dezinformačných médiách som terčom nechutných kampaní. Nedovolím si povedať, že sa z toho ostatné opozičné strany tešia.

Každá kauza môže byť výzva. Je dôležité ako bude zvládnutá. Nejde len o nich, ale o celý demokratický blok a hodnoty občianskej spoločnosti. Je to veľký náklad pre PS a držím im palce, aby to dobre zvládli a zvládli úlohu lídra.

Neprispievate k tomu tiež v SaS svojimi vyjadreniami?

Prajem PS, aby to zvládlo. Je to dôležité v boji o hodnoty. Nie je to tak, že všetci tu kradnú. V kľúčových otázkach, ako je boj proti korupcii či nezávislosť vyšetrovania, sme v opozícii jednotní.

Som rada, že zaznieva aj z PS, že nikto neuvažuje o zastavovaní trestných konaní a o právnych úpravách, ktoré by znižovali trestné sadzby. V tomto nevidím, aby sa oporné múry opozičného bloku otriasali. Chceme vrátiť ľudom dôveru. Občianska spoločnosť, ktorú považujeme za dôležitú, stojí na demokratických hodnotách právneho štátu a transparentnosti. V tom má jasno aj Progresívne Slovensko.

Incident s poslancom Lučanským

Spomenuli ste incident s poslancom Lučanským, ktorý vás mal takmer zhodiť zo schodov. Čo sa tam vlastne stalo?

K detailom sa nebudem vyjadrovať, všetko podstatné som povedala v pléne. Dezinformácie a zneužívanie tragických úmrtí vo väzniciach koalíciou na politický boj presiahli únosnú hranicu. To je nebezpečné. Hranica bola niekoľkokrát prekročená a dalo sa čakať, že sa niečo také udeje. Poslanec Lučanský je v určitej miere obeťou atmosféry, ktorú bičuje vládna koalícia. Zneužíva konšpirácie a nepravdivé informácie na politický boj a robí zo mňa terč.

Čo presne sa tam stalo? Je v overejnom záujme vedieť, či išlo o úmyselný fyzický útok alebo do vás narazil náhodou.

K incidentu došlo vo štvrtok po obedovej prestávke, keď som sa vracala do pléna. Poslanec Lučanský k tomu sám dal status, ktorý potvrdzuje, že k incidentu došlo. Z jeho popisu je zrejmé, že to nebolo náhodné. Ja som k tomu všetko povedala v pléne a nechcem to tu opakovať. V niečom detaily nie sú podstatné.

Denne čelím vyhrážkam na sociálnych sieťach. Vyhrážky sa vyhrocujú. Blokujem ich, niečo som nahlásila, nič sa s tým nedialo a vládna koalície nemá ochotu niečo s tým robiť.

Po atentáte na premiéra je napätie v spoločnosti obrovské, no vládni predstavitelia prilievajú olej do ohňa. Tí pri moci majú za to najväčšiu zodpovednosť. Navrhovala som vytvorenie osobitného útvaru v Národnej rade, ktorý by zbieral vyhrážky voči koaličným aj opozičným poslancom a spolupracoval s políciou, ale nič sa neudialo. Obeťami sú nielen politici, ale aj novinári, aktivisti či umelci. Štát v ich ochrane zlyháva a to je skutočne nebezpečné.