Koalícia provokuje zdržanlivý Ústavný súd. Tento parlament nie je suverénny (komentár Martina Behula)

Ako sa môžeme spoľahnúť na to, že Národná rada bude kontrolovať vládu, ak sa koalícia správa k opozičnej menšine s aroganciou väčšiny a pohŕda ňou?  

Robert Fico si včera dopoludnia vydýchol. Sedemdesiatšesť poslancov mu napokon stačilo na to, aby mohol vyobjímať Ladislava Kamenického po úspešnom schválení posledného rozpočtu v tomto volebnom období. Dokonca nepotreboval ani pomoc Tomáša Tarabu a Petra Slyška, ktorí sa pri hlasovaní zdržali.

Len dnes pritom vláde uplynul termín na predloženie rozpočtu do Národnej rady a už je všetko vybavené. To je svojím spôsobom celkom pôsobivé. Netvrdíme, že koalíciu čaká ľahký rok, no pravdepodobnosť, že bude vládnuť kratšie, sa po včerajšku výrazne znižila. Zároveň značne klesol aj potenciál Tarabu či kohokoľvek iného vyrobiť jej v parlamente problémy.

No vyzerá to, že čím skôr Robert Fico rozpočet presadil a čím menej poslancov na to potreboval, tým viac práce vyrobil Ústavnému súdu. Ešte ani len nerozhodol o povinnosti vlády predložiť vyrovnaný rozpočet a už bude zrejme musieť riešiť protiústavnosť toho schváleného a tiež zmien v pravidlách rozpočtového provizória.

Koalícia sa zrejme aj preto s rozpočtom tak poponáhľala. Ak by ho nestihla schváliť predtým, ako Ústavný súd vyloží ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, hrozilo, že vláda ho bude musieť z rokovania Národnej rady stiahnuť. Keby teraz Ústavný súd aj skonštatoval, že vláda mala poslať do parlamentu vyrovnaný rozpočet, tento to už neovplyvní.

„Drvivá väčšina, teda okrem vašich ústavných právnikov, nezávislí ústavní právnici hovoria, že toto je takmer istota,“ povedal v nedeľu podpredsedovi Smeru Richardovi Takáčovi šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. To sedí. Na tom, že vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet, panuje medzi odborníkmi zhoda. Výnimkou je azda len Tomáš Ľalík z Univerzity Komenského, ktorého komentár v Markeri smeráci veľmi radi citujú.

No o protiústavnosti schváleného rozpočtu bude musieť Ústavný súd rozhodovať v novom konaní. A práve v tom je problém. Aj keby skonštatoval, že vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet, nemusí to automaticky znamenať, že tento schválený takisto vyhlási za protiústavný a zruší ho. A takúto možnosť pripúšťajú nielen „provládni“ ústavní právnici.