Koalícia stratila väčšinu, Fico utrpel porážku a prieskumy menia povolebnú mapu (denný výber správ)

Pozrite si denný výber správ.  

Hurá do predčasných volieb?

Schvaľovanie zákona o kajúcnikoch podľa komentára ukázalo, že vláda Roberta Fica už nemá pevnú parlamentnú väčšinu ani pri témach, na ktorých premiérovi mimoriadne záleží. Kľúčovú rolu zohral Tomáš Taraba, ktorý v tejto veci koalíciu nepodržal a nechal Fica čeliť politickému poníženiu.

V texte sa rozoberá, či by mohli prísť predčasné voľby, no autor tvrdí, že by sa momentálne nehodili takmer nikomu. Smer potrebuje dovládnuť do riadneho termínu, Hlas aj SNS by mohli na predčasných voľbách výrazne stratiť a Tarabova politická budúcnosť je tiež neistá.

Komentár preto uzatvára, že reči o predčasných voľbách sú skôr prejavom frustrácie a neschopnosti presadiť mocenské ciele než reálnym plánom. Najpravdepodobnejší scenár je, že predčasné voľby zatiaľ nebudú.

Viac informácií nájdete tu:

Nový prieskum ukazuje kolaps koaličnej väčšiny

Podľa nového volebného modelu agentúry NMS by voľby začiatkom novembra 2026 vyhralo Progresívne Slovensko s 19,2 percenta, tesne pred Smerom s 17,9 percenta. Do parlamentu by sa dostalo sedem strán, pričom KDH by bolo na hrane zvoliteľnosti a Demokrati tesne pod ňou.

Prepočet mandátov ukazuje, že dnešná koalícia by väčšinu nezložila ani so stranou Republika. Naopak, kombinácia PS, Hnutia Slovensko, SaS a KDH by mala 78 mandátov, čo by stačilo na väčšinovú vládu.

Prieskum zároveň odhaľuje výrazné oslabovanie Hlasu, ktorý si udržal iba asi tretinu svojich voličov z roku 2023. Analytici hovoria o vládnej únave Smeru aj o konkurencii vo vlastnom tábore, keďže časť voličov koalície odchádza inde a Fico už nevie partnerov automaticky pohltiť ako v minulosti.

Viac informácií nájdete tu:

Zákon o kajúcnikoch skončil v koši. Koalícia má menšinu a spomína aj predčasné voľby

Vládna koalícia nepresadila novelu trestných kódexov o fungovaní kajúcnikov, keď za návrh hlasovalo len 75 poslancov a 74 bolo proti. Tomáš Taraba a jeho dvaja poslanci návrh nepodporili, takže zákon definitívne neprešiel a parlament sa k podobnej úprave nebude môcť pol roka vrátiť.

Neúspech je významný aj symbolicky, pretože išlo o jednu z hlavných premiérových priorít a zároveň o dôkaz, že koalícia dnes disponuje len menšinovou podporou. Opozícia označila výsledok za ďalšiu veľkú porážku Roberta Fica a argument, že vláda stráca schopnosť riadiť parlament.

V koalícii sa po hlasovaní otvorene začalo hovoriť aj o možnosti predčasných volieb, ak sa nepodarí získať stabilnú podporu pre ďalšie zákony. Spor sa pritom netýka len politiky, ale aj obsahu novely, ktorú kritici označovali za možnú pomoc pre obžalovaných v kauze Očistec a odborníci upozorňovali na jej možné protiústavné prvky.

Viac informácií nájdete tu:

Krvavá bankovka ako dôkaz: brutálna poprava podnikateľa v Trávniku

Prípad vraždy podnikateľa Tibora Szűcsa patrí k najbrutálnejším kriminálnym kauzám posledných rokov. Podľa obžaloby ho dvojica mužov vylákala do domu v Trávniku pod zámienkou vyplatenia dlhu na nájomnom, kde ho čakala vopred pripravená smrteľná pasca.

Vyšetrovanie tvrdí, že po zlyhaní výstrelu z pušky s tlmičom obeť útočníci dobili tupým predmetom, telo zabalili do fólie a previezli do Maďarska. Práve pri zahladzovaní stôp urobili osudnú chybu, keď na čerpacej stanici zaplatili zakrvavenou dvadsaťeurovou bankovkou, ktorá sa stala kľúčovým dôkazom.

Najvyšší súd mal rozhodovať o odvolaniach odsúdených, no pojednávanie bolo pre zdravotné problémy obhajkyne odročené na december. Prípad zároveň naďalej vyvoláva otázky o možnom objednávateľovi vraždy, keďže rodina zavraždeného neverí, že motívom bol iba obyčajný spor o nájomné.

Viac informácií nájdete tu:

Prieskum Focusu ukázal, koho chcú ľudia za premiéra, ak by vládla opozícia

Prieskum agentúry Focus ukázal, že ak by vládu po voľbách skladala dnešná opozícia, ľudia by na poste premiéra najradšej videli Ivana Korčoka alebo Ľudovíta Ódora. Pri výbere jediného favorita získali obaja zhodne po 9 percent hlasov.

Medzi voličmi opozičných strán je obraz o niečo jasnejší. V tejto skupine vedie Ľudovít Ódor, za ním nasledujú Michal Šimečka a Ivan Korčok. Zároveň sa ukazuje, že sympatizanti niektorých strán by ako premiéra radšej podporili osobnosť z iného opozičného subjektu než vlastného predsedu.

Dôležitým zistením je aj vysoká miera neistoty v celej populácii, keďže 38 percent respondentov nevedelo odpovedať. To naznačuje, že veľká časť spoločnosti nemá jasnú predstavu o lídrovi prípadnej opozičnej vlády alebo žiadneho z ponúkaných politikov za vhodného nepovažuje.

Viac informácií nájdete tu:

Papaláš Tomáš Taraba môže pochovať volebné plány Roberta Fica (komentár Petra Bárdyho)

Komentár opisuje Tomáša Tarabu ako politika, s ktorým mohol Robert Fico počítať pri budúcom rozširovaní svojho vplyvu na národno-konzervatívnej scéne. Tento plán však podľa autora naráža na problém, ktorým sú Tarabove papalášske maniere a sporné odmeňovanie blízkych ľudí.

Text pripomína, že Taraba mal veľmi štedro odmeňovať svoju spolupracovníčku Moniku Škrabákovú aj šéfa služobného úradu Mareka Chovana. Autor to interpretuje ako prejav politiky, v ktorej sa štát nepoužíva ako služba verejnosti, ale ako nástroj osobného pohodlia a moci.

Podľa komentára môže mať takéto správanie následky nielen pre samotného Tarabu, ale aj pre Fica. Ak totiž Taraba stratí dôveryhodnosť u voličov, môže to narušiť aj širšiu stratégiu Smeru pri skladaní budúcej vlády a oslabiť jeho vytúžený volebný manévrovací priestor.

Viac informácií nájdete tu:

Piate najdrahšie „ministerstvo“ u nás nemá budovu ani ľudí. Štát naň ročne minie 2,5 miliardy eur

Článok upozorňuje, že náklady na obsluhu slovenského verejného dlhu sa prudko zvyšujú a už v budúcom roku dosiahnu takmer 2,5 miliardy eur. Ak by sa tieto výdavky brali ako imaginárne ministerstvo, išlo by o piaty najväčší rezort v štáte.

Dôvodom je kombinácia starých dlhov, ktoré treba refinancovať, a citeľne vyšších úrokových sadzieb než v období lacných peňazí po roku 2016. To znamená, že štát si dnes požičiava výrazne drahšie a každé ďalšie prehadzovanie dlhu do budúcnosti je čoraz nákladnejšie pre verejné financie.

Analytici varujú, že problémom nie sú len samotné úroky, ale aj to, že Slovensko stále vytvára vysoké deficity na bežnú spotrebu namiesto produktívnych investícií. Výsledkom je, že pracujúci budú cez dane platiť čoraz viac za dlh, ktorý nevytvára dlhodobú hodnotu, ale len kryje priebežné výdavky štátu.

Viac informácií nájdete tu: