Koaliční poslanci útočili na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Nahnevali ich slová o porušovaní ústavy zo strany vlády

Vláda nedodržiava ústavný zákon o dlhovej brzde, pretože nepredložila parlamentu plán na ozdravenie verejných financií, pripomenula počas rokovania parlementného rozpočtového výboru Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.  

Vláda tento rok dvakrát porušila ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, známy aj ako dlhová brzda. Poslancom parlamentného rozpočtového výboru to pripomenul predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.

Ten bol na výbore, kde odprezentoval pravidelnú správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2025.

Vláda sedem mesiacov ignorovala povinnosť požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Toto pochybenie napravila po tom, ako Ústavný súd uviedol, že vláda musí parlament požiadať o dôveru bez zbytočných odkladov.

Dlhová brzda a nesplnená povinnosť

Dlhová brzda tiež hovorí, že vláda má parlamentu predložiť plán na ozdravenie verejných financií. Túto povinnosť si však doteraz nesplnila, upozornil šéf RRZ Tóth.

Rokovanie rozpočtového výboru sprevádzala ostrá výmena názorov medzi predsedom výboru Jánom Blcháčom z Hlasu a nezaradeným poslancom Pavlom Ľuptákom, ktorý patrí k takzvaným huliakovcom, na jednej strane a šéfom RRZ na druhej strane. Koaliční poslanci spochybňovali stanoviská RRZ.

Blcháča pobúrila Tóthova výzva na to, aby parlament dbal na dodržiavanie princípov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa Tótha mali totiž poslanci pri vyjadrovaní dôvery vláde v júni žiadať ministerstvo financií o predloženie plánu na stabilizáciu dlhu.

„My sme vláde dôveru nevyjadrili, my sme rozpočtový výbor,“ tvrdil Blcháč.

Situácia eskalovala po tom, ako predseda výboru žiadal vysvetlenie, kde vznikli dlhové problémy Slovenska. Zatiaľ čo Blcháč tvrdil, že problém s verejnými financiami vznikol v období 2020 až 2023, teda za vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, šéf RRZ vysvetlil, že príčiny ležia ešte v predošlom období.

Počas ekonomicky dobrých časov v rokoch 2013 až 2019 vláda síce znížila dlh, ale nie o toľko ako napríklad Česko. „V dobrých časoch sme si nevytvorili dostatočný vankúš, preto sme do kríz v rokoch 2020 a 2022 išli už s vyšším dlhom,“ argumentoval Tóth.

Na ilustráciu tohto problému využil Tóth nasledujúci graf, ktorý pobúril koaličných poslancov:

2 fotky v galérii

Porovnanie vývoja dlhu na Slovensku a v Čechách

Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Blcháč okrem iného tvrdil, že porovnávanie výšky dlhu k hrubému domácemu produktu je nerelevantné, a že je chybné porovnávať slovenskú a českú ekonomiku, pretože majú rozdielnu veľkosť.

Povinnosť vlády

Porovnanie dlhu voči HDP je bežnou medzinárodnou praxou a umožňuje porovnávať aj ekonomiky, ktoré majú rozdielnu výkonnosť, vysvetľoval Tóth.

Ľupták hovoril, že štát by ušetril výrazné prostriedky, keby zrušil samotnú Radu pre rozpočtovú zodpovenosť. Jej existencia však pramení z ústavného zákona o dlhovej brzde.

RRZ ďalej pripomenula parlamentu, že hoci vláda tento rok musí predložiť a schváliť vyrovnaný rozpočet, parlament nemá povinnosť návrh vyrovnaného rozpočtu schváliť, ale môže ho upraviť na deficitný. Národná rada by sa však pritom mala snažiť dodržiavať princípy dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

„Pri svojom rozhodovaní Národná rada musí zohľadniť aj ústavnú povinnosť chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií podľa článku 55a Ústavy SR. Ak sa výsledný rozpočet od vyrovnaného návrhu odchýli, malo by byť zrozumiteľné, prečo je takáto odchýlka odôvodnená a čo znamená pre ďalší vývoj deficitu a dlhu. Parlament môže z návrhu vyrovnaného rozpočtu spraviť deficitný, ale musí sa snažiť dosiahnuť aspoň medziročné zlepšenie udržateľnosti dlhu a deficitu,“ pripomína RRZ.