Koľko bômb odstaví elektráreň? Rusi to už vypočítali, aby Ukrajincov pripravili o teplo a elektrinu

Ako vyradiť z prevádzky elektráreň, rozvodňu, vodáreň či kotolňu? Stačí na to 20 dronov alebo päť balistických rakiet? Ruská armáda to vie. Kyjevu sa podarilo získať analytickú správu, ktorá obsahuje zoznam vybraných cieľov ukrajinskej infraštruktúry spolu so zbraňami, aké na to treba použiť. Dokument potvrdzuje, že Rusi aj počas tejto zimy plánujú zdrvujúce údery na ukrajinskú energetiku, aby civilné obyvateľstvo pripravili o dodávky elektriny, tepla či vody.  

“Šokovalo to našich partnerov rovnako ako nás svojím cynizmom – tým chladným, teroristickým výpočtom, ako zničiť našu energetickú infraštruktúru… Dokumenty sú vypracované veľmi chladným a precíznym spôsobom,” priblížil pre tlačovú agentúru RBK-Ukraina minister energetiky Denys Šmyhaľ.

“Obsahujú tabuľky a špecifikujú množstvo zbraní potrebných na zničenie každého cieľa. Typy zbraní siahajú od balistických rakiet až po prúdové a konvenčné drony,” dodal.

Analytickú správu, ktorá zrejme unikla z ruského ministerstva obrany, získali aj investigatívni novinári z ukrajinského projektu Schémy, patriaceho pod Rádio Slobodná Európa.

Podľa nich ide o rovnaký dokument, aký Šmyhaľ ukázal európskym spojencom už 17. septembra na stretnutí v Paríži.

“Informoval som našich partnerov o ruských plánoch zaútočiť na energetickú infraštruktúru na základe informácií poskytnutých ukrajinskou spravodajskou službou,” prezradil vtedy na sociálnej sieti Telegram.

Zoznam cieľov

Na existenciu analýzy upozornil minulý týždeň aj denník New York Times. Hoci podklady nie sú kompletné (chýbajú celé strany aj mená autorov a metadáta sú zmenené), poskytujú zaujímavý pohľad na ruskú stratégiu.

Dokument, ktorý vznikol v auguste tohto roka a krátko nato sa dostal do rúk ukrajinskej rozviedky, hovorí o štyroch “prioritných cieľoch” vojenského ťaženia: výroba a dodávky energií, zásobovanie vodou, kanalizačné systémy a vykurovanie.

Správa analyzuje kapacity ukrajinskej energetiky a vyratúva množstvo rakiet, dronov či bômb, ktoré by Rusko údajne potrebovalo na odstavenie veľkých miest, ako sú Kyjev, Charkov alebo Odesa, od elektriny, tepla a vody.

K ďalším vybraným mestám autori zaradili Dnipro, Záporožie, Mykolajiv, Cherson, Poltavu, Černihiv, Kryvyj Rih, Čerkasy, Kropyvnyckyj, Ľvov, Vinnycju či Ivano-Frankivsk.

Celkovo uvádzajú až 60 kľúčových cieľov. Medzi prvé patria energetické uzly blízko západných hraníc Ukrajiny, kadiaľ sa dováža elektrina z Európy.

Ide o cezhraničné elektrické vedenia, rozvodne vysokého napätia a zariadenia, ktoré spájajú ukrajinskú energetickú sústavu so sústavami Európskej únie. Ako zistili reportéri z projektu Schémy, najmenej tri zariadenia z tohto zoznamu Rusi napadli už v septembri.

Dokument sa zaoberá i desiatimi veľkými hydroelektrárňami, prevažne na riekach Dneper a Dnester, a možnosťami vyradenia troch jadrových elektrární: Juhoukrajinskej, Rivnenskej a Chmeľnyckej. Záporožskú, ktorá je od marca 2022 pod ruskou kontrolou, nespomína.

Autori nezabudli ani na tepelné elektrárne, rozvodne, teplárne, kotolne, čističky odpadových vôd, čerpacie stanice a ďalšie zariadenia, ktoré súvisia s dodávkami elektriny, plynu, vody či tepla, no aj s fungovaním kanalizácie.

Chlad a zima ako zbrane

Zaujímavé je, že pri jadrových elektrárňach analýza hodnotí len množstvo vyrobenej elektriny, ale vôbec nehovorí o ohrození, ktoré by pri útoku mohlo vzniknúť, napríklad únikom radiácie.

Zato pri kotolniach v obytných mestských štvrtiach je i varovanie, že použitie iných typov zbraní než prúdových dronov Geran-4 alebo rakiet Dan-T/Banderol by mohlo viesť k úmrtiu civilného obyvateľstva.

Dôležitou súčasťou dokumentu je odhad, aké zbrane a koľko munície by Rusko na vytypované ciele malo použiť.

Napríklad na vodnú a tepelnú elektráreň by podľa autorov bolo treba 25 bezpilotných lietadiel alebo tri hypersonické balistické rakety Kinžal, zatiaľ čo na objekty komunálnej infraštruktúry odporúčajú 25 leteckých bômb typu FAB-500 (ruské letecké pumy s hmotnosťou pol tony) a na kotolne 20 dronov typu Geran či Dan-T/Banderol.

Ako pripomínajú investigatívni novinári, zima a tma sa stali ruskými zbraňami už od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Na energetickú infraštruktúru tam začali útočiť hneď v prvých týždňoch a na jeseň 2022 sa z toho stala cielená stratégia.

V novembri toho roku zažili Ukrajinci prvý veľký výpadok elektriny následkom ruského úderu a odvtedy sa situácia každý rok opakuje.

Ukrajinská generálna prokuratúra pre Schémy uviedla, že celkovo vyšetruje až 3 374 ruských útokov na 1 177 energetických zariadení.

Aj počas letných mesiacov tohto roku Ukrajina zaznamenala asi 160 ruských úderov na kritickú infraštruktúru v oblastiach, ktoré ležia ďaleko od frontovej línie.

Plán ničenia Ukrajiny?

Podľa Oleksandra Charčenka, riaditeľa Výskumného centra energetického priemyslu v Kyjeve, sa podobné dokumenty objavujú už od roku 2023.

A aj keď nie je známe, pre koho analytickú správu vypracovali a kde ju autori prezentovali, je presvedčený, že bola určená pre vysokopostavených predstaviteľov ruského režimu “s cieľom vyvolať reakciu typu: Áno, všetko zničíme, plán je vynikajúci,” ako vysvetlil pre projekt Schémy.

Jeho novinári sa tiež presvedčili, že obsah tejto analýzy poznajú aj zástupcovia ukrajinského obranného priemyslu.

“Je to dokument, ktorý sa používa na určenie požiadaviek a naplánovanie výroby potrebného množstva munície… Predkladajú tento plán, ktorý obsahuje základné zdôvodnenie a závery, vysvetľujúce, prečo sú tieto konkrétne zásoby potrebné,” objasnil pre Schémy jeden predstaviteľ priemyslu.

Až potom podľa neho nasleduje samotný “plán ničenia”, na základe ktorého sa pripravujú vojenské operácie a prideľujú zbrane s muníciou. Také správy sú vraj štandardným postupom.

“Materiály tohto druhu existovali aj v predchádzajúcich rokoch, pretože štruktúra ruského obranného priemyslu si vyžaduje takúto dokumentáciu,” povedal.

Tieto správy sú však cenné i pre Ukrajinu, pretože prezrádzajú, na čo sa chce agresor zamerať, a pomáha jej to naplánovať vlastné bojové akcie.

“Chápeme, čo chcú robiť,” zdôraznil Šmyhaľ pre agentúru RBK-Ukraina. “Na túto zimu sa nepochybne pripravujeme úplne inak ako na tú minulú. Uznávame, že táto zima bude skúškou, ale určite ju zvládneme,” uzavrel.

Reportéri z projektu Schémy požiadali o stanovisko k ruskej analýze aj ukrajinské tajné služby, ministerstvo energetiky a dotknuté štátne spoločnosti. Tie sa však odmietli vyjadriť alebo sa odvolali na to, že ide o dôverné informácie, ktoré by mohli ohroziť záujmy národnej bezpečnosti.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
Ukrajina
vojna na Ukrajine
vojna
analýza

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.