Koľko miliónov bude stáť príprava na zmenu klímy? Slovensko vie, čo funguje, no potrebuje systém (názor Dušana Chreneka)

Klimatické riziko nie je vzdialený problém. Premieta sa do cien potravín, poistného, produktivity práce, rozpočtov miest aj nákladov na obnovu infraštruktúry.  

Autor pôsobí v Európskej komisii a v minulosti bol vedúcim jej Zastúpenia na Slovensku. Text vyjadruje jeho osobné názory, nie stanovisko Európskej komisie.

Európska komisia nedávno zverejnila rozsiahlu štúdiu o tom, koľko bude Európu stáť prispôsobenie sa zmene klímy – povodniam, suchám, horúčavám a ich dosahom na zdravie, poľnohospodárstvo či infraštruktúru. Čísla sú vysoké. Dôležitejšia je však iná otázka: čo za tieto peniaze reálne dostaneme a čo už dnes funguje aj na Slovensku?

Koľko to bude stáť

Podľa štúdie potrebuje Európska únia na adaptáciu približne 69 miliárd eur ročne, čo do roku 2050 predstavuje kumulatívne približne 1,2 bilióna eur. Najväčšia časť pripadá na infraštruktúru – 29 miliárd eur ročne. Nasledujú ekosystémy s 21 miliardami, poľnohospodárstvo s 11,5 miliardy a zdravotníctvo so siedmimi miliardami eur.

Pre Slovensko predstavuje odhadovaná ročná investičná potreba 788 miliónov eur, teda približne 14 miliárd eur do roku 2050. Najväčšia časť by mala smerovať do infraštruktúry a ekosystémov. Na prvý pohľad je to odstrašujúca suma. Slovensko však už dnes ukazuje, že adaptácia nemusí znamenať iba obrovské stavebné projekty.

Fungovať môžu aj opatrenia, ktoré sú bližšie ľuďom, poľnohospodárom a samosprávam. Po veľkých povodniach na Dunaji v roku 2002 Slovensko vybudovalo moderný protipovodňový systém, spolufinancovaný z fondov Európskej únie. Keď v roku 2013 prišla ďalšia veľká povodeň, systém sa otestoval v praxi.

Hrádze a mobilné bariéry pomohli ochrániť historické centrum Bratislavy. Je to jednoduchý, ale dôležitý príklad: investícia do adaptácie sa často najlepšie prejaví tým, že sa niečo nestane. Nejde o nový produkt ani službu, ktorú vidíme. Ide o škodu, ktorá nevznikla.

Biopásy: adaptácia medzi lánmi

Ešte zaujímavejší je príklad, ktorý vzniká v tisícoch malých zásahov – na poliach. Vďaka dobrovoľnej celofarmovej ekoschéme v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky pribudlo na Slovensku viac ako sedemtisíc kilometrov biopásov. Ide o pásy trvalej vegetácie, ktoré rozdeľujú veľké lány.

Ich význam nie je iba estetický. Poľnohospodárska krajina sa vďaka nim stáva členitejšou, lepšie zadržiava vodu a poskytuje priestor pre biodiverzitu. Monitoring Slovenskej ornitologickej spoločnosti ukázal, že v biopásoch sa počas troch rokov objavilo 68 druhov vtákov, v priemere trikrát viac ako na okolitých poliach. Entomológovia v máji a júni zaznamenali až 40-násobne vyššiu početnosť hmyzu než na priľahlých poliach.

Biopásy majú význam aj pri horúčavách. Termovízne merania podľa Jozefa Ridzoňa zo SOS/BirdLife Slovensko ukázali rozdiel v povrchovej teplote medzi holou pôdou po žatve a vegetáciou biopásu viac ako 13 stupňov Celzia. To je dobrý príklad toho, ako môže adaptácia spájať viac cieľov naraz: ochranu pôdy, biodiverzity, krajiny a zároveň zmierňovanie lokálneho prehrievania.

Biopásy možno navyše kombinovať s jednoduchými vodozádržnými opatreniami, ktoré pomáhajú udržať vodu v krajine. Má však jednu podmienku: musí vydržať podpora, ktorá farmárov motivuje biopásy udržiavať. Ak prestane byť dostatočne atraktívna, časť týchto opatrení môže z krajiny opäť zmiznúť.