Koľko stojí život na Novom Zélande? Slovenka prezradila ceny nájmu, jedla, benzínu aj miestne platy

Gabriela (25) z Prievidze žije od 19 rokov v zahraničí. Po štyroch rokoch vo Švajčiarsku sa spolu s priateľom presťahovala na Nový Zéland, kde ich čakal úplne iný spôsob života. Do krajiny dorazili v apríli a rýchlo zistili, že bez auta sa tu zaobídu len ťažko. V rozhovore nám prezradila aj to, ako sa jej spolu s priateľom na Novom Zélande hľadala práca, koľko stojí tamojší život a čo ju na miestnych najviac prekvapilo.  

V 19 rokoch si sa vybrala za prácou do Švajčiarska. Strávila si tam štyri roky. Prečo po Švajčiarsku nasledoval práve Nový Zéland na opačnom konci sveta?

Už po tom štvrtom roku vo Švajčiarsku som uvažovala, že by som chcela ísť niekam inam. Zvažovala som aj európske krajiny, ale viac ma lákala možnosť využiť niektoré z working holiday víz, pretože väčšinou platia iba do 30 alebo 35 rokov.

Vo Švajčiarsku som mala šéfku, ktorá na Novom Zélande žila dva roky, takže mi o ňom veľa rozprávala, hovorila mi mnoho príbehov, zažila tam krásne veci a priznala sa, že jej aj chýba. Vďaka tomu sa mi Nový Zéland vryl do pamäti.

Keď som začala tvoriť na Instagrame obsah o Švajčiarsku, napísal mi jeden chalan – Slovák, ktorý práve v tom čase bol na Novom Zélande a rozmýšľal nad tým, že by išiel do Švajčiarska, no a ja som to mala naopak. Zavolali sme si na Instagrame a vymenili si navzájom informácie o týchto dvoch krajinách. Rozhodla som sa teda, že si požiadam o víza a pôjdeme to vyskúšať aj spolu s priateľom.

Čo treba urobiť pre získanie týchto konkrétnych víz? Ako to funguje? Hovorila si o tom na Instagrame, že pre Slovákov je ročne dostupných iba 100.

Áno. Požiadať o ne sa dá vždy v máji, keď ich sprístupnia. My sme podávali žiadosť 1. mája o polnoci minulý rok. Tento rok to bolo tuším 4. mája o polnoci. Treba si to vždy skontrolovať pred tým, ako chcete o tieto víza požiadať, a zistiť, v ktorý deň to presne bude.

Česi majú napríklad dostupných až 1 200 víz, čo je výrazný rozdiel. Miesta sa míňajú naozaj extrémne rýchlo, pokojne aj do 15 minút môžu byť všetky víza obsadené.

My sme preto spravili nasledovnú vec, ako nám poradil chalan, s ktorým som volala ohľadom Nového Zélandu. Na stránke imigračného úradu Nového Zélandu si viete pozrieť a otvoriť dostupné víza či formuláre do iných krajín.

Otvorili sme si takto české víza a pozreli formulár, aby sme vedeli, čo od nás budú požadovať. Je dobré si pozrieť dané otázky a pripraviť si všetko vopred.

Vďaka tomu, keď sa otvorili prihlášky na víza pre Slovensko, sme mali všetko predpripravené, vedeli sme, čo nás čaká, a mohli sme to rýchlo vyplniť. Následne treba za víza čo najrýchlejšie zaplatiť a potom vám do pár dní príde odpoveď, či ich máte, alebo nie. Poplatok je 400 eur a pokiaľ vám ich z nejakého dôvodu nepotvrdia, ak ste napríklad nespĺňali nejakú podmienku, tak vám ho nevrátia.

Jednou z podmienok je aj to, aby ste mali so sebou tuším aspoň 4 000 novozélandských dolárov. Toto však nijako nekontrolujú. Teoreticky by to mohli kontrolovať, keď priletíte do krajiny, ale to sa tiež nestáva. Samozrejme, je fajn a potrebné mať pri sebe nejaké peniaze.

Taktiež potrebujete byť poistení celých 12 mesiacov a potrebujete medzinárodný vodičský preukaz, pretože auto na Novom Zélande je priam až nutnosť, nedá sa tu presúvať vlakmi alebo autobusmi, ako sme zvyknutí na Slovensku.

Prečo je tam auto nutnosťou?

V mestách majú MHD, ale nefunguje to tak ako u nás vo väčších mestách, že autobus chodí približne každých päť minút. Tu skôr ide v meste raz za dve hodiny nejaký autobus, o presune medzi mestami ani nehovorím.

Keďže je tu všetko od seba navzájom tak ďaleko, ostrovy sú veľké a nie tak husto obývané, verejná doprava medzi mestami by asi nebola úplne využitá. Nebolo by to asi úplne praktické pre krajinu, takže najlepšie je presúvať sa vlastnými autami.

Ešte pred tým, než ste prišli na Nový Zéland, ste niekoľko mesiacov cestovali – najmä po Ázii. Môžeš nám povedať viac aj o tomto medziobdobí?

Približne do konca minulého roka sme boli vo Švajčiarsku a v januári sme vyrazili na cesty. Plánovali sme, že budeme cestovať tri mesiace po Ázii, ale nechceli sme ju len rýchlo prebehnúť. Skôr sme si chceli každú krajinu trochu užiť, naozaj sa tam zabývať na chvíľu. Boli sme viac ako dva týždne na Srí Lanke, prešli sme asi pol ostrova. Potom sme zakotvili v Thajsku, od Bangkoku sme prešli ozaj takým backpackerským štýlom (cestovanie len s ruksakom na chrbte, pozn. red.) až úplne na juh k mestu Krabi.

Pozreli sme sa aj na Filipíny, ale tam sme už potom trochu zleniveli, lebo sme sa usadili na jednom ostrovčeku, kde sa nám veľmi páčilo, tak sme tam ostali nakoniec asi tri týždne. Spoločnosť nám robili miestni a bolo tam hrozne fajn, takže už sa nám ani veľmi nechcelo cestovať ďalej. Na jeden deň sme sa zastavili aj v Singapure a potom sme sa presunuli do Austrálie, kde sme boli asi 2,5 týždňa na roadtripe (súvislá cesta autom alebo karavanom s viacerými zastávkami, pozn. red.).

Kde sa ti páčilo najviac?

Keďže som bola teraz prvý raz v Ázii, tak to bol pre mňa trochu aj kultúrny šok. Každá krajina bola svojím spôsobom iná. Na konci našej cesty som uznala, že mi úplne neprirástla k srdcu. Keby som si teraz mala vybrať, či sa chcem znova vrátiť napríklad späť do švajčiarskych alebo nórskych hôr, alebo do Ázie, tak by som skôr volila hory. Aj keď bolo všetko pekné a užili sme si to, najviac ma počas našej asi štvormesačnej cesty očarila Austrália.

Mali ste vybavenú prácu ešte pred príchodom na Nový Zéland, alebo ste ju hľadali až na mieste?

My sme hľadali prácu, až keď sme sem dorazili. Respektíve, začali sme v Austrálii, čiže pár dní predtým, ako sme sem mali doraziť. Najprv sme hľadali prácu na zimnú sezónu, chceli sme pracovať v hoteli alebo v reštaurácii, aby sme to mali aj s ubytovaním.

Aj sa nám podarilo nájsť, len keď sme sem prišli, hneď sa nám tu zapáčilo a povedali sme si, že chceme ešte trošku cestovať, takže sme ponuky, ktoré sme mali, zrušili. Potom sme tri týždne pracovali v sade, kde sme zbierali ovocie, to sme náhodne dostali kontakt na takúto prácu.

No keď už sme fakt potrebovali prácu na zimnú sezónu, tak to hľadanie už bolo trošku ťažšie. Usadili sme sa preto v jednom meste a hľadali prácu tam – posielali životopisy, volali alebo zbehli osobne.

Podarilo sa nájsť? Čo robíte teraz?

Keď sme sa už usadili, tak ja som prácu našla asi za štyri dni a rýchlejšie ako môj priateľ. Hlavným dôvodom, prečo to trvalo dlhšie, bolo, že je tu teraz zima a my bývame v obyčajnom menšom meste, nie sme v nejakej turistickej lokalite.

Momentálne nemáme sezónnu prácu, ale klasicky žijeme a pracujeme ako miestni občania. Ja robím v reštaurácii a môj priateľ pracuje na stavbe.

Avšak už hľadáme niečo iné na leto, vtedy je tej práce oveľa viac. Poslali sme nedávno už asi 20 životopisov a mali sme šesť pohovorov, takže extrémne rýchlo sme dostali odpoveď.

A akí sú miestni? V poriadku vás prijali, keďže ide o menšie mesto, menšiu komunitu?

Samozrejme, oni sú strašne super a otvorení aj voči backpackerom. Asi sú aj na to zvyknutí, pretože sem chodí veľmi veľa ľudí z rôznych krajín sveta. Work and holiday program je tu naozaj populárny. Keď aj počujú, že máte nejaký iný prízvuk, tak sa vás vypytujú, odkiaľ ste, zaujímajú sa a radi sa s vami porozprávajú. Sú to naozaj milí a príjemní ľudia.

Mohla by si nám prezradiť, koľko zarábate? Ak by si to porovnala so Švajčiarskom, je to viac, menej alebo približne rovnako?

Nový Zéland nie je o peniazoch, nezarába sa tu nejako veľmi veľa. Ja by som prirovnala možno novozélandské platy k rakúskym. Vzhľadom na to, že sem musíte ešte merať dlhú cestu a cestovanie je drahšie, tak si nejako extra nenašetríte. Práve to veľa ľudí odradí alebo sa otočia, keď sem prídu, pretože si uvedomia, že tie zárobky nie sú také vysoké.

Týždenne dostaneme asi 1 000 novozélandských dolárov – 500 eur po prepočte, čiže okolo 2 000 eur mesačne (4 000 dolárov). Samozrejme, niektoré veci tu sú drahšie ako u nás na Slovensku, ale zase o niečo lacnejšie ako vo Švajčiarsku, ale tie zárobky sú naozaj o polovicu alebo možno aj viac ako o polovicu menšie oproti švajčiarskym. Minimálna mzda pre backpackera je tuším 12 eur na hodinu. Závisí aj od toho, o akú pozíciu ide a kde. V gastre platia okolo 13 eur na hodinu a podobne. Na stavbách potom už 15 eur a viac.

V lete chceme pracovať na Južnom ostrove. Hľadali sme prácu v odľahlejších lokalitách, aby sme mali zabezpečené aj ubytovanie a stravu od zamestnávateľa, čo výrazne pomôže. Aj platy budú lepšie ako teraz.

Koľko ťa/vás stoja mesačne základné veci ako ubytovanie, strava či auto?

Tu sa všetko počíta týždenne, keďže aj výplata chodí týždenne, tak aj ubytovanie platíme týždenne. Ja platím v prepočte 70 eur týždenne, takže 280 eur mesačne. Strava nás vyjde možno nejakých 300 eur na osobu mesačne.

Benzín tu stojí podobne ako na Slovensku. My máme auto s veľkou spotrebou, takže naše auto papká hodne.

Keď odhliadneme od práce, čo sa ti na krajine a prostredí najviac zapáčilo a čo ťa, naopak, nepríjemne prekvapilo?

V dobrom ma určite prekvapilo, ako som už hovorila, akí sú tu fakt príjemní a nápomocní ľudia. To je tu úplne iný svet. Keď sme sem prišli, tak sme kupovali auto od pána, ktorý s rodinou žije na ostrove. Vyrozprávali sme mu náš príbeh, ako a prečo sme sem prišli, tak nám povedal, že oni nám zabezpečia s rodinou normálne lístok na trajekt, prídu nás počkať a môžeme pokojne u nich aj prespať, aby sme sa nemuseli trepať hneď späť. Nakoniec sme u nich prespali, pokecali sme večer, pomohli nám a dali nejaké užitočné rady ohľadom Nového Zélandu.

Rovnako nápomocná a extrémne milá bola aj pani, čo nám prenajímala Airbnb izbu, v ktorej sme bývali prvé noci, ako sme dorazili na Nový Zéland. Vždy sa nás pýtala, či nepotrebujeme niečo zo supermarketu alebo či nemá ísť s nami. Raz sme boli sami pešo, rozpršalo sa a v tom momente mi cinkla od nej správa, či nemá prísť po nás.

Samozrejme, rovnako ako sú tu aj dobrí ľudia, tak sú tu aj zlí. Sú tu isté problémy sem-tam v niektorých mestách s kriminalitou. Napríklad vykradnuté autá, rozbité okná na aute, podpálené autá a podobne. Nie je to vo veľkom, ale prekvapilo ma to.

Už ste na Novom Zélande pár mesiacov. Čo ste stihli zatiaľ pozrieť?

Na Nový Zéland sme v podstate prišli na konci jesene, takže sa už ochladzovalo a nebolo tu všetko také pekné a farebné, no chceli sme to ešte využiť a vyrazili sme na roadtrip. Pozreli sme pár miest, ale žeby sme videli nejaké krásne miesta, ktoré sme si naplánovali, to nemôžem povedať. Teraz, keď je zima, tak sa veľmi ani neoplatí niekam chodiť, pretože krajina nie je taká pekná ako v lete alebo na jar, keď je to všetko farebnejšie.

A čo máte teda na pláne?

Na Južnom ostrove by som určite chcela vidieť Milford Sound – fjord. Okolie Queenstownu, tam vlastne máme pracovnú ponuku, takže to je náš cieľ, dostať sa tam. Je tam naozaj krásna, dramatická príroda, hory a ja som veľký milovník hôr, takže sa tam veľmi teším. Nachádza sa tam aj známa pláž Wharariki Beach, ktorá bola kedysi vo Windows tapetách, to chceme tiež vidieť. Určite by sme chceli vidieť aj nejaké živočíchy, ako delfíny, tulene a tučniaky, dúfam, že sa nám to podarí.

Na Severnom ostrove nie sú takmer žiadne hory, skôr je tu rovinka a pastviny, ale sú tu zas pekné pláže a sopky.

Keď si nadhodila živočíchov, Austrália je známa svojou divokou faunou a tým, že si ľudia nájdu v dome obrovského pavúka či na záhrade kenguru. Máte aj vy nejaké podobné zážitky? Ako to je na Novom Zélande?

V Austrálii sme nevideli ani jedného pavúka, mali sme šťastie. Raz som tam skoro stúpila na hada, keď sme išli z pláže, ale len skoro. No a v jednom kempe, v ktorom sme boli, bolo upozornenie, že tam žije s nimi obrovitánsky jašter, takže sme si mali dávať pozor, aby na nás niekde nevyskočil.

No a kengury boli všade. Fakt, že na každom rohu. Idete po ceste v aute a pozriete sa z okna a tam proste skupinka kengúr. Na Novom Zélande kengury ani veľké pavúky a hady nežijú.

Na záver otázka, ktorá bola tvojím začiatkom. Čo bolo vtedy tým hlavným impulzom, že si sa ako devätnásťročná rozhodla odísť do zahraničia, a ako dnes po niekoľkých rokoch tento krok hodnotíš?

Ja si myslím, že keď som išla prvý raz do zahraničia, tak mojou veľkou motiváciou boli asi aj peniaze. Hlavne vo Švajčiarsku, keď som si skúsila brigádu a hneď tam dostanete veľkú výplatu, tak už počítate, že ak by ste tu boli toľko a toľko mesiacov, tak by ste mali toľko a toľko peňazí.

Ale časom, ako som tam žila pár rokov, som si uvedomila, že mojou najväčšou motiváciou je asi cestovanie. Našla som si k tomu vzťah a možno aj to ma zaviedlo na Nový Zéland. Vlastne som si povedala, že nevadí, že nebudem zarábať až toľko veľa peňazí, ale chcem vidieť svet.

Zároveň si neviem predstaviť vrátiť sa na Slovensko. Myslím si ale, že každý človek, ktorý pracuje a žije v zahraničí, zažíva momenty nostalgie alebo mu chýba domov. Často mávam taký pocit, že, bože, aké by bolo super byť teraz doma, hlavne keď mi prídu fotky od rodiny či kamarátov a chcela by som byť v tom momente s nimi.

Ale precestovala som už toho toľko veľa a tak dlho už cestujem a žijem od domova, že si momentálne neviem predstaviť žiť na Slovensku. Skôr mám ďalšie plány, kam by som ešte po Novom Zélande chcela ísť.

Rada by som využila ešte niektoré working holiday víza, ale neviem presne povedať, ktoré. V Európe by som určite chcela ísť ešte pracovať na Island a do Nórska. Z tých slnečnejších krajín možno Španielsko a Grécko.

Uvidíme, možno o pár rokov, keď už si všetky svoje cestovateľské sny splním, tak ma to zavedie späť domov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Švajčiarsko
Nový Zéland
working holiday víza
zárobky
kriminalita

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.