Končí sa éra jedného z najdrahších mýtnych systémov v Európe. Vodiči platili stovky miliónov, ktoré mali ísť na diaľnice

Motoristi ročne zaplatia stovky miliónov eur na diaľničných známkach a mýte. Časť peňazí ide na výstavbu a údržbu diaľnic, časť však zhltne samotný systém výberu mýta. Podiel, ktorý platí krajina súkromníkovi, je násobne vyšší v porovnaní s našimi susedmi. Po novom však diaľničiari odmietli predĺžiť spoluprácu s firmou SkyToll a tým sa končí takmer dve dekády trvajúce preplácanie. Rozhodnutie však prišlo príliš neskoro, pričom odborníci upozorňujú, že vodiči za svoje peniaze dostali akurát chýbajúce desiatky kilometrov diaľnic.  

Keď sa pred 18 rokmi na Slovensku zavádzalo mýto, štát sa rozhodol zveriť vybudovanie národného systému súkromníkovi SkyToll. Ten zabezpečil palubné jednotky pre kamióny a mýtny systém aj prevádzkoval, za čo bol platený nezvyčajne vysokým podielom. Krajina v zastúpení Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) ho však nedokázala ani za viac ako dekádu vyvlastniť. Redakcia oslovila aj spoločnosť SkyToll, no do publikovania článku stanovisko neposlali.

Odborníci upozorňovali, že zmluva je nastavená tak, že štát je od súkromného systému závislý a nemá nad ním potrebnú kontrolu. Prvotne po spustení v roku 2010 zabezpečoval SkyToll elektronické mýto, ktoré platili nákladné autá nad 3,5 tony. Keď o päť rokov na to prešlo Slovensko z diaľničných nálepiek na elektronické diaľničné známky, opäť sa správy ujal SkyToll.

Bežný vodič osobného auta SkyToll prakticky nevnímal – kúpil si elektronickú známku a tým to pre neho skončilo. Celá kauza okolo predraženia sa týkala predovšetkým výberu mýta z kamiónov, z ktorého je aj najvyšší výnos. Keď sa však pred rokom zvýšili ceny známok, verejnosť sa právom začala pýtať, kam tieto peniaze idú. Ročná známka zdražela zo 60 na 90 eur (porovnanie rokov 2024 a 2025).

V susednom Rakúsku zdražela ročná známka z asi 96 eur na 104, čo je značne nižšie navýšenie ako na Slovensku. Rakúsku obdobu našej NDS, ASFINAG, má pod palcom štát v plnej miere – platí teda za fungovanie systému menej. V Česku zdražela medziročne celoročná známka z 92 na asi 98 eur, navýšenie nie je zrovna dramatické. Prevádzkuje ho štátny podnik CENDIS.

Slovensko tak malo medzi rokmi 2024 a 2025 suverénne najvyššie zdraženie ročnej diaľničnej známky – o 30 eur, avšak je zjavné, že išlo skôr o dorovnanie sumy na adekvátnu úroveň okolitých krajín. Problémom nie je ani tak zdraženie, ale fakt, že štát platí vysoké percentá z vyzbieraných peňazí súkromníkovi v porovnaní s našimi susedmi a nekomunikuje presne, kam zvyšok financií investuje.

Za systém skoro polovicu

„Podľa hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze z roku 2020 sa miery nákladov v okolitých krajinách pohybujú medzi 12 percentami v Rakúsku až 26 percentami v Česku. Slovenské percento je suverénne najvyššie, je tu teda obrovský priestor na zefektívnenie systému,” potvrdil Peter Vanya, odborník na dopravu a predseda organizácie Doprava.org.

V apríli 2026 NKÚ potvrdil, že súkromnému prevádzkovateľovi štát od roku 2010 vyplatil 1,6 miliardy eur. Na Slovensku sa v roku 2024 podľa dát vybralo asi 292 miliónov eur z mýta celkovo, pričom náklady na prevádzku mýtneho systému boli asi 117 miliónov eur. Nákladovosť tak bola až 40 percent. V tom istom roku v Česku pri výbere približne 686 miliónov eur dali na prevádzku systému tak 178 miliónov eur a Rakúsko získalo na mýte približne 1,9 miliardy eur a prevádzka ho stála 228 miliónov eur – čo ukazuje, že má najefektívnejší systém.

Ani o rok na to sme si neviedli v efektivite ideálne. „Výnosy z mýta za rok 2025 dosiahli 306 miliónov eur, náklady boli 104 miliónov eur. Čistý príjem je teda asi 200 miliónov. Nákladovosť je tak takmer 35 percent,” zdôraznil Vanya s tým, že príjem správcu diaľnic je kriticky dôležitý pre to, aby sme ako krajina mohli udržiavať diaľnice v prevádzkyschopnom stave a rozvíjať cestnú sieť.

Aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) upozornil, že štát nemá jasné pravidlá, ako sa peniaze vybrané z mýta a diaľničných známok rozdeľujú. Proces je pre občana netransparentný, hoci naň prispieva.

Ak by Slovensko platilo za prevádzku mýtneho systému podobne ako Rakúsko, teda priemerne 10 – 12 percent z vybraného mýta, krajina by pri výnose 300 miliónov eur v roku 2024 teoreticky ušetrila približne 90 miliónov eur. V skutočnosti však v tom roku náklady predstavovali práve 40 percent zo získaných peňazí.

NDS síce za roky 2022 až 2025 vykázala, kam peniaze išli peniaze z mýta, ale údaje spätne upravovali – pôvodne napríklad uvádzala, že takmer polovica výnosov (45,7 percent) išla na prevádzku systému, neskôr to zmenila na asi 19 percentný podiel. Naopak časť na opravy a údržbu zvýšila z takmer 22 percent na skoro 50. Kontrolóri preto navrhli presne určiť, koľko peňazí môže ísť na fungovanie NDS a koľko musí smerovať na opravy, údržbu a výstavbu diaľnic zákonom.

Zmena prišla neskoro

Už roky kontrolné úrady a odborníci upozorňujú, že slovenský mýtny systém je pridrahý a krajina na jeho prevádzke stráca významnú časť príjmov. Prvým krokom k zmene bolo v januári 2024 prevzatie predaja elektronických diaľničných známok pod NDS.

Diaľničiari následne oznámili, že po skončení zmluvy so SkyTollom od roku 2027 prevezmú správu mýtneho systému do vlastných rúk. Namiesto predĺženia zmluvy so súkromným prevádzkovateľom chcú dokončiť vlastné riešenie.

Kritika systému súvisí najmä s jeho nákladovosťou. Podľa odborníkov je problémom aj to, že štát si pri pôvodnej zmluve nestanovil limit na prevádzkové náklady. Tie sa navyše v priebehu rokov dodatkami zvýšili z približne 43 na 70 miliónov eur. „Ak raz na prevádzku systému dávajú v Rakúsku okolo 10 percent, nie je dôvod, aby to bolo na Slovensku viac,“ uviedol odborník na dopravu Vanya.

Cesta von však prišla neskoro. Podľa odborníkov Slovensko stratilo 16 rokov a stovky miliónov eur, ktoré mohli smerovať do výstavby a opráv ciest. „Enormné náklady za prevádzku mýta sú jedným z hlavných dôvodov, prečo nám stále chýbajú desiatky až stovky kilometrov diaľnic v regiónoch,“ povedal Vanya.

NKÚ zároveň kritizoval, že štátu trvalo príliš dlho nájsť riešenie a prevziať systém pod vlastnú kontrolu. Po novom má byť hlavnou zmenou zníženie nákladov na správu mýta. Otvorenou otázkou však zostáva časť systému Enforcement, ktorý kontroluje platby kamiónov. Ak by ho NDS musela od SkyTollu osobitne odkúpiť, štát by za rovnakú časť systému zaplatil dvakrát – najskôr cez roky platenú prevádzku a následne pri kúpe vlastníctva.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
SkyToll
Národná diaľničná spoločnosť
NKÚ
Mýto
elektronické diaľničné známky

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.