Koniec armádam právnikov a zložitému študovaniu daní? Ľudovít Ódor chce presadiť v Bruseli revolúciu, ktorá zmení pravidlá hry

Ak firma musí platiť armádu právnikov, aby poznala pravidlá v jednotlivých štátoch, zvyšuje to jej výdavky. Premieta sa to následne do cien služieb?

Sú dve možnosti. Buď vyššie náklady premietnete do cien pre spotrebiteľov, alebo ak si zvýšenie cien nemôžete dovoliť, pretože konkurencia zvonku ponúka rovnakú službu lacnejšie, vaša firma zanikne alebo nedokáže rásť. Buď to zaplatia európski spotrebitelia vo vyšších cenách, alebo bude profitovať zahraničný konkurent na úkor našich podnikov na európskom trhu.

Ľudovít Ódor v podcaste Európa s Frederikou Lodovou
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Nemusia súhlasiť všetky štáty

Hovoríte o startupoch a inovatívnych firmách. Nemôže však 28. režim diskriminovať niektoré firmy? Nebude eliminačný napríklad pre malého obuvníka či mäsiara?

28. režim má svoju postupnosť. Môžeme si ho predstaviť ako pyramídu, ktorej základom je samotný právny režim, akýsi jednotný obchodný zákonník. V návrhu Európskej komisie nie je táto možnosť obmedzená len na inovatívne podniky, ale je otvorená pre všetky malé firmy.

Rozdielne obchodné zákonníky v štátoch sú len časťou problému. Podnikatelia sa sťažujú, že sa nevyznajú v daňových predpisoch jednotlivých krajín. Preto som prišiel s iniciatívou, aby sme právny základ rozšírili o ďalšie aspekty. V mojom návrhu ide najskôr o daňové otázky, no neskôr by sa Európska komisia mohla pozrieť aj na témy spojené so zamestnanosťou či likvidáciou firiem.

V súčasnosti by sme mali urobiť prvý krok, ktorý bude otvorený pre všetky firmy. A následne riešiť konkrétne prekážky startupov, ktoré pre absenciu celoeurópskeho statusu radšej odchádzajú do USA. Pre mäsiara v Prešove, ktorý pôsobí len na domácom trhu, nemusia byť daňové aspekty 28. režimu zaujímavé. Pre firmu, ktorá chce expandovať na nemecký, španielsky či iný trh, je však zosúladenie daňových pravidiel úplne kľúčové.

Pôvodný právny návrh sa vám zdal málo ambiciózny, preto ste presadzovali zahrnutie daňových aspektov do 28. režimu. Pozrime sa do praxe, ak by som si chcela založiť startup, mohla by som sa tejto zmene vyhnúť na Slovensku tak často kritizovanej transakčnej dani alebo vysokým slovenským odvodom?

28. režim rozhodne neslúži na obchádzanie povinností. Kľúčové je, že ak máte nápad a rozhodnete sa pre právnu formu 28. režimu, môžete si firmu s celoeurópskou pôsobnosťou založiť už do 48 hodín. Navyše vám na to stačí notebook a pripojenie v kaviarni, keďže celý proces by mal prebiehať plne digitálne od začiatku až do konca.

Ak by sa ujali niektoré návrhy v daňovej oblasti, takáto firma by vôbec nemusela komunikovať s daňovými úradmi v jednotlivých štátoch. Podnikateľ by nemusel študovať daňové základy v rôznych krajinách. Všetko by vyriešil digitálne zo svojej kancelárie či obývačky, jednotne pre celý spoločný trh.

To je obrovská úspora času i financií. Zároveň to otvára dvere k veľkému európskemu trhu. Človek s dobrým nápadom zo Sobraniec bude môcť bez prekážok podnikať v Nemecku. Nebude musieť osobne chodiť k tamojším notárom, registrovať sa na miestnych daňových úradoch, riešiť DPH a iné veci.

Daňové aspekty sú však výsostným právom členských štátov. Naznačovali už niektoré krajiny, že by mali problém vzdať sa časti svojej suverenity v tejto oblasti?

Áno, kľúčovou otázkou je, čo urobiť, ak sa nezhodneme. Po prvé, v správe sme sa zamerali na návrhy, ktoré už v minulosti boli na stole. Sústredili sme sa na osvedčené koncepty, o ktorých sa už dlhšie rokuje a dávajú zmysel.

Po druhé, celý návrh sme zúžili primárne na inovatívne firmy. Ministri financií sa neradi vzdávajú kompetencií v oblasti daňových zákonov, pretože tie ovplyvňujú príjmy štátnych rozpočtov. Túto dilemu sme chceli vyriešiť tak, že sa zameriame na inovatívnejšie firmy, ktoré od začiatku platia malé dane. Pre ministra financií predstavujú akési nuly za desatinnou čiarkou. Preto to pre štáty nemusí byť rozhodujúce, nejde o subjekty, ktoré platia ohromné množstvo daní, vďaka čomu by s návrhom mohli súhlasiť.

Ak by ale predsa nesúhlasili, správa ponúka riešenia, ako zabrániť tomu, aby prípadné veto jedného štátu zablokovalo celú iniciatívu. Jednou z možností je užšia kooperácia medzi vybranými krajinami.

Ďalšou cestou je takzvaný opt-in. Znamenalo by to, že legislatíva sa schváli, no nie každý štát musí do tohto režimu automaticky vstúpiť a ponúknuť ho svojim firmám. Systém by tak začal fungovať v tých krajinách, ktoré s ním súhlasia a ktoré si uvedomujú, že ich malé inovatívne firmy nedokážu získať dostatočnú veľkosť v krátkom čase. Navrhujeme teda aj možnosti, ako naštartovať proces v pilotnej podobe.

Návrh sa pozdával aj niektorým smerákom

Fungovala by však celá koncepcia jednotného trhu, ak by niektoré krajiny s režimom nesúhlasili?

Keď si zoberieme, že päť či šesť najväčších krajín tvorí viac ako 80 percent celého európskeho trhu, tak dohoda hoci len tohto obmedzeného počtu najväčších štátov by znamenala obrovský pokrok.

Napríklad, ak by nesúhlasila Malta a Slovensko, pre celkový koncept by to nebola fatálna rana. Ak by však nesúhlasilo Nemecko alebo Francúzsko, bola by to už iná káva. Teší ma, že v Európskom parlamente bola veľká zhoda medzi ľudovcami, sociálnymi demokratmi, liberálmi aj zelenými, ktorí moju správu zatiaľ podporili. Hlasovanie na plenárnom zasadnutí bude budúci týždeň. Uvidíme, s akým výsledkom.

Som optimista, no konečné slovo má parlament. Schválenie by vyslalo signál Európskej komisii, že právne otázky sú dobrým základom, ale na tomto základe sa dá ďalej budovať, či už v oblasti daní, alebo práv zamestnancov. Napokon, aj slávna Draghiho správa odporúča vytvorenie 28. režimu pre inovatívne firmy v podobe uceleného balíčka, nie iba právnych základov. Pozitívne vnímam, že predsedníčka Európskej komisie považuje tému 28. režimu za jednu zo svojich priorít.

Samotný Robert Fico kritizuje slabú konkurencieschopnosť Európskej únie. Podporia túto správu v Európskom parlamente aj europoslanci strany Smer?

Zachytil som zmiešané signály. Pri predchádzajúcich debatách si niektorí z nich vedeli predstaviť, že takýto návrh podporia. Máme tu však aj skúsenosti, ktoré svedčia o opaku.

Keď som predkladal správu o obmedzení únikov na DPH v rámci celej EÚ, hlasoval za ňu takmer celý Európsky parlament. Naši vládni europoslanci však boli proti už len preto, že pod návrhom videli moje meno.

Nedokážem teda odhadnúť, do akej miery sa budú rozhodovať vecne a do akej miery zaváži politická polarizácia. Pre mňa je ale kľúčové, aby sa k správe prihlásili hlavné politické rodiny, ktoré dnes tvoria parlamentný konsenzus.

Ľudovít Ódor v podcaste Európa s Frederikou Lodovou
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Práca z akejkoľvek kaviarne na svete

Čo všetko by mohol uľahčiť 28. režim, okrem daňových a právnych oblastí?

Keď sa rozprávam s firmami, často spomínajú komplikácie s platením odvodov v správnej výške, najmä ak zamestnávajú ľudí v iných krajinách. V tomto smere potrebujú jednoznačnú právnu istotu. S tým úzko súvisí aj mobilita pracovnej sily. V moderných startupoch už dávno neplatí to, čo pred dvadsiatimi rokmi – dnes môžete pracovať z akejkoľvek kaviarne na svete.

Tieto otázky sú pre firmy kľúčové, hoci sú politicky veľmi citlivé. Mnohí sa obávajú, že zamestnanci by v takomto režime neboli dostatočne chránení. Ja tieto obavy nemám. Startupová komunita spravidla nevyžaduje robustnú ochranu od odborárov. Títo ľudia chcú skôr získať podiel vo firme, v ktorej pôsobia.

To je ďalší bod, ktorý v daňových aspektoch riešime. Zamestnanci, ktorí projektu veria, sú ochotní pracovať aj za nižšiu mzdu s nádejou, že ak vybudujú úspešný produkt, ich zamestnanecké opcie získajú vysokú hodnotu. Tieto opcie sú však dnes v Európe zdaňované rôzne, čo odrádza talenty. V našom návrhu preto presadzujeme, aby boli zamestnanecké opcie zdaňované až v momente, keď z nich človek reálne získa finančný prospech. Pre bežného poslucháča to môžu byť exotické témy, no pre komunitu inovátorov ide o úplne zásadné záležitosti.

Bude tento krok zjednodušením aj pre zahraničných investorov, ktorí sa doteraz len ťažko orientovali v pravidlách jednotlivých štátov?

Áno, ale nemám na mysli veľké spoločnosti. Tie málokedy narážajú na podobné prekážky, keďže majú dostatok prostriedkov na zaplatenie právnikov a vedia bez problémov riadiť dcérske spoločnosti v rôznych krajinách.

Ak však Slovensko dokáže ponúknuť zaujímavý inovačný ekosystém, 28. režim by mohol pritiahnuť zahraničných investorov, ktorí hľadajú nové príležitosti. Uvediem príklad zo Spojených štátov. Niektoré tamojšie štáty ponúkli istú výhodu, napríklad, povolili v určitej štvrti testovanie autonómnej mobility. Autá tam mohli jazdiť bez zásahu polície, vďaka čomu firmy rýchlo získali cenné dáta.

Ak Slovensko dokáže ponúknuť podobne atraktívne podmienky, 28. režim bude ideálnym nástrojom, ako k nám pritiahnuť malé inovatívne firmy. Všetko však závisí od nás.

Štáty podobnú zmenu už raz odmietli

Vymenovali ste veľa pozitív, ktoré by s touto zmenou mohli prísť. Prečo však podobný systém už dávno nefunguje?

Určité pokusy boli už v minulosti, no žiadny z predchádzajúcich návrhov nebol dostatočne komplexný. Členské štáty ich navyše väčšinou odmietali, najmä pre daňové otázky.

V daňovej oblasti existovali snahy o harmonizáciu aj mimo 28. režimu. Išlo napríklad o zjednotenie daňového základu, aby si firma, ktorá vykáže stratu v jednom štáte a zisk v druhom, mohla tieto výsledky vzájomne započítať a neplatila nadmerné dane. Aj tieto návrhy však narážali na nesúhlas.

Dnes je však politická atmosféra priaznivejšia. Všetci cítime, že v konkurencieschopnosti začíname zaostávať, najmä v oblasti digitálnej ekonomiky. Narastajú obavy, že ak nezačneme konať, jedného dňa nám v Amerike môžu vypnúť kľúčové platformy či nástroje umelej inteligencie a budeme mať problém.

Musíme byť konkurencieschopní aj v tomto segmente, čo znamená umožniť našim firmám podnikať bez prekážok v celej Európskej únii. Či sa to podarí, zatiaľ nevieme. S kolegami sme sa však v správe snažili nájsť aspoň minimálny základ pre kompromis, ktorý by nás posunul vpred.

Kedy by sme mohli vidieť prvé startupy reálne fungovať v tomto režime? Dá sa určiť časový horizont?

Ak pôjde všetko podľa plánu, právny režim by mohol začať fungovať začiatkom roka 2028. Ďalšie moduly, ktoré sa týkajú daní, zamestnaneckých otázok či insolvencie, si vyžiadajú viac času.

Prvé náznaky by sme však mohli vidieť už do dvoch rokov. Firmy by fungovali digitálne, všetky dokumenty by posielali len na jedno miesto, nie do všetkých krajín, mohli by si určiť svoje základné imanie aj štruktúru podniku. Získali by aj jednoduchší prístup k talentovaným ľuďom, ktorých by už nebrzdilo komplikované zdaňovanie zamestnaneckých opcií.

Vzhľadom na to, že Európska únia zaostáva za USA či Čínou, nie je rok 2028 neskoro?

Je to neskoro. Ale čo je lepšie? Snažiť sa o zmenu teraz, alebo rezignovať s tým, že je už neskoro a neurobiť nič? Uvedomujem si, že niektoré procesy sa hýbu pomalšie. Kritika je dôležitá, no predstavuje len polovicu pravdy. Občas si musíme vyhrnúť rukávy a pokúsiť sa o niečo pozitívne.

Riadim sa filozofiou, že človeka nakoniec viac mrzí to, čo nevyskúšal, než to, čo skúsil, hoci to nevyšlo. Preto rád prinášam nové myšlienky a snažím sa kolegov nabádať k činom. Ako to dopadne, uvidíme už čoskoro.