

Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj
Zdroj: reuters
Nádej na mier stagnuje a spolu s ňou aj vzťah dvoch lídrov
Hoci bol Trump na začiatku svojho druhého funkčného obdobia optimistický a o dialóg sa pokúšal aj počas stretnutia lídrov na Aljaške v auguste minulého roka, k prielomu nedošlo. Putin odmietol mierový plán navrhnutý Ukrajinou a rozhovory odvtedy stagnujú.
A s tým narastá aj Trumpova frustrácia. Keďže jeho pôvodný plán zlyháva, zmenil sa aj jeho postoj k ruskému autokratovi. Od ich posledného podania rúk na Aljaške sa na jeho adresu vyjadruje menej a kritickejšie a zdá sa, že ich pozitívny vzťah je naštrbený.


Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin si podávajú ruky počas tlačovej konferencie po samite na Aljaške.
Zdroj: reuters
„Pre prezidenta Putina nemám žiadny odkaz,“ povedal Trump niekoľko týždňov po stretnutí. „On vie, aký je môj postoj, a rozhodne sa tak či onak. Nech už bude jeho rozhodnutie akékoľvek, buď s ním budeme spokojní, alebo nespokojní, a ak s ním budeme nespokojní, uvidíte, čo sa bude diať.”
„Prezident je už extrémne frustrovaný z oboch strán vojny… Nechce žiadne ďalšie reči, chce akciu,“ vyhlásila tlačová tajomníčka Bieleho domu pre médiá v decembri. Zároveň dodala, že Trumpovým hlavným cieľom zostáva jediná vec: „Chce, aby sa vojna skončila.“
Záujem amerického prezidenta o riešenie vojny na Ukrajine neskôr zatienila kauza so sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom a od februára aj vojna proti Iránu. Pozvanie Ruska na samit G20 však opäť pritiahlo svetovú pozornosť na Biely dom a Kremeľ.
Otázna účasť Putina v Miami
K pozvaniu Ruska sa vyjadril aj vysoký predstaviteľ americkej administratívy. „Momentálne neboli vydané žiadne formálne pozvánky, ale Rusko je členom G20 a bude pozvané na ministerské stretnutia a samit lídrov,“ uviedol podľa infomácií denníka The Washington Post.
Trump v oválnej pracovni najprv povedal, že o pozvaní ruského prezidenta nevie, no nebude mu brániť. Neskôr sa vyjadril, že ak by Vladimir Putin prišiel, „bolo by to pravdepodobne veľmi nápomocné“. Sám však zapochyboval, či sa ruský autokrat odváži opustiť bezpečie Ruska.
Putinova účasť v Miami tak zostáva otázna, Moskva totiž zatiaľ definitívne „áno“ nepovedala. „Rusko sa zúčastnilo na každom samite na príslušnej úrovni,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a dodal, že „rozhodnutie o formáte ruskej účasti bude prijaté bližšie k summitu.“
Pre ruského lídra by to bol návrat na globálnu scénu po dlhej odmlke. Naposledy sa na summite G20 osobne zúčastnil ešte v roku 2019, pred tým, než ho z diplomatického diania vyradil covid a následne agresia voči susednej Ukrajine.


Vladimir Putin na summite G20
Zdroj: reuters
Diplomatická dilema Západu
Hoci je na Vladimira Putina vydaný medzinárodný zatykač Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu za vojnové zločiny na Ukrajine, jeho prípadná cesta na Floridu má zásadný právny háčik. Spojené štáty totiž nie sú zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, čo znamená, že neuznávajú jurisdikciu ICC nad svojimi občanmi a nie sú ani viazané povinnosťou vykonávať jeho príkazy na zatknutie.
Pre Putina by tak bol pobyt v Trumpovom rezorte National Doral právne bezpečnejší než návšteva Brazílie či Juhoafrickej republiky, ktoré ako signatári zmluvy čelili pri jeho pozývaní obrovskému tlaku na jeho zadržanie.
V Miami by sa však do zložitej situácie dostali európski lídri. Štáty ako Francúzsko, Nemecko či Poľsko sú totiž oddanými členmi ICC. Ak by si ich predstavitelia sadli za jeden stôl s hľadaným vojnovým zločincom na pôde krajiny, ktorá zatykač ignoruje, vytvorilo by to najväčšiu trhlinu v západnej diplomatickej jednote od začiatku ruskej agresie.


Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer na streche hotela, v ktorom sa koná 62. Mníchovská bezpečnostná konferencia.
Zdroj: Kay Nietfeld/dpa via Reuters Connect
Donnyland: Ukrajinská snaha o Trumpovu priazeň
Kým Washington otvára dvere Putinovi, Kyjev sa v snahe nestratiť podporu USA uchyľuje k neobvyklému politickému marketingu. Podľa denníka The New York Times ukrajinskí vyjednávači navrhli vytvorenie špeciálnej zóny na Donbase s názvom „Donnyland“. Ide o územie ležiace vo vnútri Donbasu, pomenované po americkom prezidentovi. Objavili sa dokonca informácie, že územie by mohlo mať status poloautonómnej zóny pod správou Trumpovej Rady pre mier.
Nie je to prvýkrát, čo sa niektorá z krajín snaží nakloniť si amerického prezidenta práve touto cestou. Už v roku 2018 sa Poľsko pokúšalo získať americkú vojenskú základňu pod lichotivým názvom „Fort Trump“. Podobnú kartu vytiahli minulý rok aj Arménsko s Azerbajdžanom, keď pri podpise mierového záväzku v Bielom dome označili novú dopravnú tepnu ako „Trumpovu trasu pre medzinárodný mier a prosperitu“.
Tento návrh, hoci pôsobí bizarne, odráža realitu roku 2026. Aj Ukrajinci pochopili, že cesta k Trumpovi nevedie cez medzinárodné právo, ale cez jeho ego a budovanie značky. Je však dôležité zdôrazniť, že tento návrh nebol oficiálne prijatý žiadnou zo strán a nateraz slúži primárne ako pokus otestovať Trumpovu ochotu angažovať sa v regióne.