Koniec filmových kritikov alebo nová éra? Hollywood vymieňa expertov za influencerov a umelú inteligenciu

obchodnyregister 2026.06.26.

Svet filmovej kritiky zažíva najväčšie zemetrasenie v dejinách. Tradičných odborníkov vytláčajú influenceri, algoritmy a čoraz sebavedomejšia umelá inteligencia.  

Predstavte si, že sedíte v prítmí kinosály, na plátne beží film a vy presne viete, že o pár hodín neskôr bude váš verdikt formovať vkus tisícov ľudí. Znie to ako vysnívaná práca?

Svet filmovej kritiky bol dlhé desaťročia opradený aurou elitárstva. Dnes však táto tradičná profesia prechádza najväčším zemetrasením vo svojej histórii. Na jednej strane stojí storočná tradícia medzinárodnej poroty FIPRESCI, na druhej strane dravý svet influencerov, sociálnych sietí a umelá inteligencia, ktorá sa tlačí už aj do písania scenárov.

Čo dnes vlastne znamená zachraňovať kvalitu kinematografie a prečo vám niekedy influencer povie o filme menej než človek s notesom v ruke? O tom všetkom otvorene diskutovali na Masterclasse počas IFF Art Film 2026 skúsení filmoví kritici Clementine van Wijngaarden z Holandska, Pierre-Yves Roger z Francúzska a Matúš Kvasnička zo Slovenska.

Zároveň počas slávnostného večera 24. júna 2026 odovzdali aj ocenenie. Cenu FIPRESCI Medzinárodnej federácie filmových kritikov, ktorú IFF Art Film odovzdal po druhý raz v histórii, teda Modrého anjela, si odniesol bulharský Made in EUStephana Komandareva. Porota snímku ocenila ako „dojímavý dokumentárny portrét malého mesta v roku 2020, keď ľudia strácajú kontrolu a hľadajú obetného baránka“, a vyzdvihla mocný herecký výkon Gergany Pletnyovovej.

Mágia storočnej pečate kvality

Ak ste niekedy videli filmový plagát ozdobený prestížnym logom FIPRESCI, mali by ste vedieť, že ide o cenu od Medzinárodnej federácie filmových kritikov. Táto organizácia minulý rok oslávila svoje 100. výročie.

„Cena FIPRESCI je čestné ocenenie, filmoví tvorcovia sú však nesmierne radi, keď ju získajú. Rozhodujú o nej totiž ľudia, ktorí sa kinematografii a jej histórii skutočne rozumejú,“ vysvetlil francúzsky kritik Pierre-Yves Roger.

Na rozdiel od iných porôt, FIPRESCI neodmeňuje víťazov peniazmi. Napriek tomu má obrovskú váhu. Ako dodáva Holanďanka Clementine van Wijngaarden, hoci ich národná sekcia má vyše stovky členov, na festivaloch fungujú v malých porotách, kde vzniká zaujímavý paradox. „Zakaždým ma prekvapí, že po dopozeraní filmu máme s kolegami okamžite veľmi podobné pocity. Je v tom určitá mágia.“

Na Slovensku je situácia o niečo komornejšia. Podľa šéfredaktora online magazínu Filmsk.sk Matúša Kvasničku má slovenský Klub filmových novinárov okolo 40 členov, no tých, ktorí aktívne reprezentujú krajinu v porotách FIPRESCI po svete, nie je viac ako desať.

AF INDUSTRY 2026: Kritický pohľad FIPRESCI – dialóg o súčasnom filme: porota Matúš Kvasnička, Pierre-Yves Roger, Clementine van Wijngaardenimage
AF INDUSTRY 2026: Kritický pohľad FIPRESCI – dialóg o súčasnom filme: porota Matúš Kvasnička, Pierre-Yves Roger, Clementine van Wijngaarden
Zdroj: IFF Art Film, Peter Stas

Hollywoodsky luxus vystriedal diktát algoritmov

Zážitky z profesie kritika kedysi pripomínali zábery z veľkofilmov. Clementine van Wijngaarden, ktorá v brandži pôsobí viac ako štvrťstoročie, spomína na zlaté časy v Hollywoode: „Filmové štúdiá vám kompletne zaplatili cestu, ubytovali vás v luxusnom hoteli. Posadili k stolu, kam osobne prišla hollywoodska hviezda prvého formátu. Vy a ďalší štyria novinári ste mali exkluzívny čas na rozhovor. Okolo roku 2016 však prišiel tvrdý náraz s realitou. Bolo to na jednom podujatí, kde nám filmové štúdiá otvorene povedali, že nabudúce už namiesto nás pozvú influencerov. Vtedy som si uvedomila, že naša práca stráca pôdu pod nohami,“ vysvetlila Clementine.

Kritici sa zhodujú, že prechod od poctivej novinárčiny k influencerstvu uberá filmom na kvalite. Influenceri na začiatku kariéry nesmierne tlačia na pílu – potrebujú sledovateľov a lajky. Ich prístup je povrchný a namiesto hlbšej analýzy diela často ponúkajú len rýchle „palce hore“. Na internetových databázach ako IMDb či ČSFD dnes môže napísať recenziu ktokoľvek, čo vytvára chaotické prostredie, v ktorom laik len ťažko hľadá skutočne dôveryhodný zdroj.

AF INDUSTRY 2026: Kritický pohľad FIPRESCI – dialóg o súčasnom filme: porota Matúš Kvasnička, Pierre-Yves Roger, Clementine van Wijngaardenimage
AF INDUSTRY 2026: Kritický pohľad FIPRESCI – dialóg o súčasnom filme: porota Matúš Kvasnička, Pierre-Yves Roger, Clementine van Wijngaarden
Zdroj: IFF Art Film, Peter Stas

Príbeh versus vizuál

Súčasný divák je čoraz častejšie svedkom filmov, ktoré vyzerajú dychberúco. Majú dokonalú kameru, úchvatnú prácu s farbami, no keď vyjdete z kina, uvedomíte si, že príbeh bol prázdny. Ako sa k tomuto trendu stavajú profesionáli?

Napríklad slávny nemecko-turecký režisér Fatih Akin prízvukuje, že príbeh je alfa a omega každého filmu. Clementine van Wijngaarden s ním súhlasí: „Keď vidíte obrovské množstvo filmov, scenár je kľúčový. Ak nie je originálny, začnete sa nudiť, pretože máte pocit, že ten istý príbeh ste už videli inde.“

Pierre-Yves Roger dopĺňa, že originalitu netreba hľadať v tom, že niekto vymyslí tému, ktorá nikdy neexistovala. „Hovorí sa, že každý príbeh už bol vyrozprávaný. Ale nebol vyrozprávaný váš príbeh. Originalita spočíva v osobnom vklade a jedinečnom pohľade režiséra.“

Matúš Kvasnička však hľadá ideálny stred: „Pre mňa to musí byť vyvážené. Samotné vizuálne pôsobivé obrazy bez silného príbehu ma neoslovia. Sledujem, či je príbeh dobre remeselne zvládnutý a či pôsobí autenticky.“

AF INDUSTRY 2026: Kritický pohľad FIPRESCI – dialóg o súčasnom filme: porota Matúš Kvasnička, Pierre-Yves Roger, Clementine van Wijngaardenimage
AF INDUSTRY 2026: Kritický pohľad FIPRESCI – dialóg o súčasnom filme: porota Matúš Kvasnička, Pierre-Yves Roger, Clementine van Wijngaarden
Zdroj: IFF Art Film, Peter Stas

Nahradia roboty aj samotnú porotu?

Najväčší otáznik dneška visí nad umelou inteligenciou (AI). Tá už dávno nepomáha len pri vizuálnych efektoch, ale začína generovať celé scenáre či simulovať hlasy hercov.

Podľa kritikov zatiaľ technológiu vo filmoch vieme odhaliť. AI filmy majú tendenciu strácať ľudskú tvár. Sú technicky dokonalé, ale chýba im duša. Keď ich sledujete viac za sebou, zistíte, že sú v podstate „na jedno kopyto“ – majú rovnakú štruktúru, kalkulujú emócie a chýba im osobnosť autora.

Technológia však napreduje míľovými krokmi. Čo ak o pár rokov dostane porota FIPRESCI na stôl film, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia vrátane virtuálnych hercov? Odpoveď Clementine van Wijngaarden bola mrazivo vizionárska: „Možno v tom čase už filmové festivaly nebudú potrebovať ľudskú porotu. Nahradia nás robotmi a umelá inteligencia bude hodnotiť umelú inteligenciu.“