Koniec jednej éry? Odchod kľúčového hráča z OPEC otriasa svetovým trhom s ropou

Vývoj ceny ropy (CL) – USD/barel
Zdroj: Tradingview.com

Patrik Kindl, analytik Finaxu

1. OPEC už dávno nestojí na takých základoch, aké mu patrili v minulých dekádach. Svet je dnes od ropy závislý menej ako v čase ropnej krízy v 70. rokoch. Vtedy sa ropa podieľala na globálnom energetickom mixe až 50 %, dnes je to len okolo 32 %. Podobne klesol aj podiel OPEC na svetovej produkcii – z pôvodných 50 % na súčasných zhruba 35 %.

Spojené štáty dnes produkciou prekonávajú Saudskú Arábiu, historicky najvplyvnejšieho člena kartelu. Spojené arabské emiráty (SAE) sú pritom štvrtým najväčším producentom ropy v rámci OPEC, nejde teda o žiadneho okrajového člena. Ich odchod predstavuje pre OPEC citeľné oslabenie a môže otvoriť dvere k odchodu ďalších členov, ktorí by z tejto situácie dokázali ťažiť. Na druhej strane, pre väčšinu členov zostáva zotrvanie v organizácii výhodné, pretože koordinácia produkcie pomáha tlmiť volatilitu cien ropy, a tým aj stabilizovať štátne príjmy krajín závislých od jej vývozu.

2. SAE investovali do navýšenia ťažby a novej ropnej infraštruktúry značné prostriedky. V súčasnosti teda môžu produkciu navýšiť a profitovať z vysokých cien ropy, avšak prísne kvóty nastavené organizáciou OPEC im to neumožňovali. V budúcnosti tak budú môcť flexibilnejšie reagovať na trhové podmienky. Dlhodobý trend navyše ráta s postupným poklesom cien ropy, SAE chcú preto vyťažiť maximum zo súčasných vysokých cien skôr, než sa toto okno uzavrie.

3. V najbližších dňoch či týždňoch to na ceny bude mať len minimálny efekt. Navýšenie produkcie síce štandardne znamená ich pokles, avšak súčasné napätie a neistota spojená s blokádou Hormuzského prielivu tento faktor prevažujú. Za štandardných trhových podmienok, ku ktorým sa raz vrátime, to bude tlačiť ceny ropy nadol. Zásadnejšie oslabenie OPEC by nastalo, keby príklad SAE nasledovali ďalší väčší producenti – ostatní členovia však zatiaľ žiadne takéto signály nevysielali.

Jakub Timčák, analytik Across Private Investments

1. Odchod SAE je pre OPEC citeľný zásah, pretože nejde o malého člena, ale o jedného z najväčších producentov v skupine. V krátkom období to však ešte nemusí znamenať rozpad kartelu, skôr oslabenie jeho disciplíny a menší rešpekt trhu voči budúcim kvótam. Kľúčový problém je, že ak z organizácie odchádza štát s veľkou produkčnou kapacitou a ambíciou ďalej rásť, ostatní členovia vidia, že spoločné obmedzenia sa dajú opustiť.

To zvyšuje riziko, že sa v budúcnosti viac krajín bude rozhodovať podľa vlastného rozpočtu a trhového podielu, nie podľa spoločnej stratégie. Zatiaľ by som preto nehovoril o dominovom efekte, ale skôr o tom, že OPEC bude odteraz slabší, menej súdržný a zraniteľnejší voči ďalším vnútorným sporom.

2. Hlavný dôvod je, že SAE už nechcú byť viazané produkčnými limitmi v čase, keď masívne investovali do rozšírenia ťažobnej kapacity. Podľa analytikov majú ambíciu dostať sa nad 4,5 milióna barelov denne a do roku 2027 až k 5 miliónom, čo je výrazne nad úrovňou, ktorú im OPEC+ fakticky umožňoval.

Inými slovami, Abú Zabí si spočítalo, že väčšiu hodnotu preň má sloboda ťažiť a získavať trhový podiel než zostať súčasťou kartelu. Zároveň je v tom aj politika a rastúca rivalita so Saudskou Arábiou, ktorá je neformálnym lídrom OPEC a presadzuje tvrdšiu disciplínu. Tento odchod je teda kombináciou ekonomiky, ambícií a geopolitiky.

3. Áno, z dlhšieho pohľadu skôr áno. Samotný dnešný odchod SAE ešte automaticky neznamená okamžitý pád cien, pretože trh je momentálne stále deformovaný vojnou s Iránom a problémami v Hormuze. Viaceré zdroje upozorňujú, že keď sa logistika a exporty v Perzskom zálive normalizujú, SAE budú môcť ťažiť viac a práve to môže zvýšiť tlak na nižšie ceny. Ak by sa oslabila disciplína aj u ďalších členov, OPEC by mal menšiu schopnosť držať trh „umelo tesný“ cez koordinované škrty. V krajnom scenári by to mohlo otvoriť priestor aj pre cenovú vojnu o trhový podiel, čo by bolo pre ropu jasne medvedí faktor.

Ondrej Greguš, finančný analytik XTB

1. SAE boli tretím najväčším producentom v OPEC hneď za Saudskou Arábiou a Irakom, takže ide o skutočne citeľnú stratu pre kartel. OPEC funguje na princípe kolektívnej dohody o objeme ťažby a čím menej veľkých producentov ho dodržiava, tým slabší je jeho vplyv na ceny.

Dlhodobo teda očakávame štrukturálne slabší OPEC s menšou schopnosťou koordinovať produkciu a stabilizovať trh. Krátkodobo sú dosahy tlmené, pretože Hormuzský prieliv je fakticky uzavretý a SAE aj tak nemôžu výraznejšie zvýšiť export.

Skutočný dosah odchodu sa naplno prejaví až po odznení krízy. Riziko ďalších odchodov je reálne a netýka sa len Iraku či Kuvajtu. Za potenciálnych kandidátov považujeme krajiny, ktoré do ťažobných kapacít výrazne investovali, no kvóty im bránia tieto investície zúročiť. V tejto súvislosti sa spomína Nigéria, ktorá čoraz viac spracováva ropu doma a je menej závislá od kolektívnej cenovej stratégie kartelu, či Venezuela, ktorej produkcia rastie rýchlejšie, ako sa čakalo. Irak pritom historicky patrí medzi členov, ktorí kvóty najčastejšie prekračujú, čo je tiež signál rastúcej frustrácie.

2. Rozhodnutie SAE nie je prekvapením, skôr vyvrcholením dlhodobého napätia. SAE roky narážali na kvóty, ktoré im bránili naplno využiť kapacity, do ktorých masívne investovali. V marci produkovali 2,4 milióna barelov denne, no ich reálna kapacita dosahuje takmer 4,3 milióna a do roku 2027 chcú dosiahnuť 5 miliónov barelov denne.

Takýto rastový plán je v rámci OPEC jednoducho neuskutočniteľný. Druhý dôvod je geopolitický. Vzťahy so Saudskou Arábiou sa postupne zhoršovali a keď k tomu pribudli priame iránske útoky na SAE, zotrvávanie v organizácii, ktorej členom je aj Irán, sa stalo politicky neudržateľným.

3. Paradoxne, bezprostredná trhová reakcia bola opačná. Po oznámení odchodu SAE cena WTI prvýkrát od 10. apríla prekonala hranicu 100 dolárov za barel a Brent vyskočil na takmer 113 dolárov. Trhy reagovali na kombináciu zlyhania mierových rokovaní a oslabenia kartelu ako na signál väčšej neistoty, nie lacnejšej ropy.

Z dlhodobého hľadiska má otázka logiku. SAE po odchode z OPEC budú produkovať toľko, koľko dokážu, čím sa budú správať ako štandardný producent mimo kartelu. To by mohlo zvýšiť globálnu ponuku a tlačiť na pokles cien. Kľúčový problém však zostáva – pokiaľ je Hormuzský prieliv uzavretý, zvýšená produkcia SAE sa na trhy nedostane.