Koniec lacnej elektriny pre Slovákov? Účty rastú, aj keď štát minul na energie miliardy

Kým v mnohých krajinách Európskej únie (EÚ) elektrina zlacňuje, Slovákom zdražuje. Domácnosti zaplatili v prvom polroku za kilowatthodinu (kWh) o vyše päť percent viac ako pred rokom.  

Slovensko síce stále patrí k piatim najlacnejším krajinám Únie, jeho náskok sa však zmenšuje, hoci štát na zmierňovanie cien energií minul počas posledných rokov miliardy eur.

Kilowatthodina elektriny stála slovenské domácnosti v prvom polroku 2026 v priemere 19,85 centa vrátane daní a poplatkov, pred rokom to pritom bolo len 18,87 centa. Vyplýva to z údajov Eurostatu, ktoré sú už v jeho databáze, hoci oficiálne ich štatistický úrad zverejní až koncom októbra. Pre bežnú domácnosť so spotrebou 2 500 kWh ročne to znamená účet približne vo výške 496 eur, teda o 24 eur vyšší ako pred rokom.

Lacnejšie ako na Slovensku je elektrina už len v Maďarsku (11,39 centa za kWh), na Malte (12,68), v Bulharsku (13,41) a v Chorvátsku (18,16). Náskok pred susedmi sa však zmenšuje. Pred rokom platili Česi za kilowatthodinu takmer o 13 centov viac ako Slováci, dnes je rozdiel necelých deväť centov. Elektrina v Česku pritom medziročne zlacnela o 9,3 percenta, v Nemecku o 5,7 percenta.

Česi si pomohli aj tým, že vláda od januára prevzala financovanie podporovaných zdrojov energie a domácnosti prestali platiť poplatok v prepočte približne 25 eur za megawatthodinu (MWh). „Podpora týchto zdrojov však nezanikla, jej náklady sa iba presunuli z účtov odberateľov do štátneho rozpočtu,“ upozorňuje hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Lacnú elektrinu podľa neho naši západní susedia napriek tomu nemajú. Po zohľadnení kúpnej sily je Česko tretie najdrahšie v Únii, za Rumunskom a Poľskom.

Keď sa však pozrieme na ceny po zohľadnení kúpnej sily, teda na to, koľko elektrina zaťaží peňaženky ľudí pri ich príjmoch a cenovej hladine v krajine, obraz Slovenska už nie je taký priaznivý. V takom porovnaní je Slovensko až 13. najlacnejšie z 26 krajín, teda zhruba v strede rebríčka. Pred rokom bolo ešte desiate. Lacnejšiu elektrinu ako Slováci majú po prepočte na kúpnu silu napríklad Holanďania, Dáni, Švédi či Francúzi, hoci v eurách platia za kWh elektriny výrazne viac. Pred Rakúšanmi, Čechmi aj Poliakmi má Slovensko aj v tomto porovnaní stále náskok.

Prečo platíme viac?

Za zdražením stojí najmä drahšia silová elektrina (samotná energia, ktorú domácnosť spotrebuje, bez poplatkov za distribúciu, prenos a bez daní). Jej cenu pre slovenské domácnosti neurčuje trh, ale memorandum, ktoré vláda uzavrela so Slovenskými elektrárňami (SE) na začiatku roka 2022. Elektrárne sa v ňom zaviazali dodávať domácnostiam elektrinu z jadrových blokov hlboko pod trhovou cenou. Štát im na oplátku sľúbil, že ich nezaťaží mimoriadnou daňou ani odvodom. Dodatok k memorandu predĺžil zvýhodnené dodávky až do konca roka 2027.

Kým vlani stála megawatthodina silovej elektriny 61 eur bez DPH, od januára je to 72,70 eura, teda o 19 percent viac. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) koncom minulého roka vyrátal, že konečná cena elektriny pre domácnosti tak medziročne stúpne v priemere o 2,78 percenta, zo 190,66 na 195,95 eura za megawatthodinu s DPH. Rast silovej elektriny podľa úradu čiastočne vyrovnali nižšie poplatky za prevádzku sústavy, systémové služby a distribúciu.

Zvýhodnenú cenu však už nedostane každý. Platí len pre domácnosti s nárokom na energopomoc, ktorých prepočítaný mesačný príjem nepresiahne 1 930 eur na osobu. Táto suma sa ešte upravuje o špeciálny koeficient. Takýchto domácností je podľa ministerstva hospodárstva približne 90 percent. Ostatní platia za silovú elektrinu trhovú cenu takmer 104 eur za megawatthodinu. Preto Eurostat, ktorý počíta priemer za všetky domácnosti, ukazuje vyšší rast ako prepočty ÚRSO z decembra.

Lacnú elektrinu pre ľudí pritom štát z rozpočtu priamo nedotuje, náklady znášajú samotné elektrárne. Tento rok na to vyčlenili 5,5 terawatthodiny z jadra. Štát na tom tratí nepriamo. Ako 34-percentný akcionár elektrární má totiž nižšie zisky a dividendy. Prvé dividendy v histórii SE vyplatili až minulý december a do štátnej pokladnice z nich prišlo približne 170 miliónov eur.

Iná situácia je pri plyne a teple. Tie štát dotuje priamo z verejných financií a od začiatku energetickej krízy na ne podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) minul vyše štyri miliardy eur. Takmer plošná pomoc je podľa vedúcej oddelenia makroekonomických analýz RRZ Zuzany Múčky finančne nákladná, nemieri dostatočne na domácnosti ohrozené energetickou chudobou a nenúti ľudí šetriť.

Otázkou zostáva, čo príde po roku 2027, keď memorandum so SE skončí. Ak ho vláda nepredĺži, domácnosti budú za elektrinu platiť plnú trhovú cenu.

Fico tlačí na Brusel

Kým domácnosti pred trhovými cenami chráni memorandum so elektrárňami, firmy takú ochranu nemajú. Elektrinu nakupujú za trhové ceny a práve pre ne je drahá energia najväčší problém. Malé podniky so spotrebou do 30 megawatthodín ročne zaplatia tento rok podľa prepočtov ÚRSO za megawatthodinu v priemere 261,38 eura s DPH, o tretinu viac ako domácnosti. Za samotnú silovú elektrinu dávajú takmer 104 eur, kým domácnosti s energopomocou 72,70 eura. Veľké priemyselné podniky sú vystavené výkyvom na burze ešte priamejšie.

„Slovenské podniky nemôžu dlhodobo čeliť vysokým nákladom na elektrinu, ktoré ich znevýhodňujú oproti konkurencii,“ upozorňuje ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Tento týždeň v Prahe presadzovala, aby sa na kompenzácie cien energií pre priemysel mohli dočasne použiť európske peniaze.

Ceny elektriny boli hlavnou témou aj stredajšieho stretnutia premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Bruseli pred samitom Európskej únie. „Pri elektrickej energii neplatí jednotný trh, máme regióny, kde je cena 50 – 60 eur za MWh, a máme regióny, kde patrí aj Slovensko, kde táto cena je vysoko nad 100 eurami,“ uviedol premiér Robert Fico (Smer).

Prečo je elektrina v strednej Európe drahšia ako na západe, vysvetľuje energetický expert Libor Láznička. Rozhoduje podľa neho skladba výrobných zdrojov, nedostatok elektrární, ktoré dokážu pružne reagovať na výkyvy výroby a spotreby, a obmedzená kapacita cezhraničných vedení. Problém sa ukazuje najmä večer, keď klesne výroba zo slnka a sústava musí rýchlo nahradiť chýbajúci výkon. „Ak je v západnej alebo severozápadnej Európe dostatok lacnej elektriny z obnoviteľných zdrojov, nemusí byť v plnom rozsahu prenositeľná do drahších oblastí strednej a juhovýchodnej Európy,“ hovorí Láznička.

Premiéri V4 sa dohodli, že predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi predložia tri pozmeňujúce návrhy k záverom samitu. Chcú, aby Európska komisia prišla s konkrétnymi opatreniami na zníženie cien elektriny. Ďalej žiadajú revíziu systému ETS1 (obchodovanie s emisnými povolenkami, pri ktorom platia za vypúšťaný oxid uhličitý elektrárne a priemysel). A napokon chcú ešte viac odložiť spustenie systému ETS2 (ide o nové povolenky pre palivá v doprave a pri vykurovaní budov, ktoré by zdražili benzín, naftu aj plyn na kúrenie). „Chceme, aby komisia už prestala skúmať možnosti, pozorovať, sledovať. Chceme, aby s niečím prišli,“ zdôraznil Fico.

Pri ETS2 by bol premiér najradšej, keby systém vôbec neexistoval. „Najlepšie by bolo, keby systém ETS2 bol úplne zrušený, ale nie som naivný,“ priznal. Rada EÚ pritom spustenie ETS2 už na začiatku októbra posunula z roku 2027 na rok 2028 a schválila mechanizmus, ktorý má brzdiť rast cien povoleniek. V4 však chce odklad o viac ako rok.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
elektrina
ceny elektriny
eurostat

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.