Koniec Orbánovej propagandy? Odborníci varujú, že obnova dôvery v maďarskú žurnalistiku potrvá celé roky

Očistenie Maďarska od Orbánovej propagandy je veľkou správou pre strednú Európu a dáva nádej aj slovenským médiám, tvrdí expert.

Pád režimu Viktora Orbána v nedávnych voľbách predstavuje pre strednú Európu geopolitické zemetrasenie. Nového premiéra Pétera Magyara však čaká úloha, ktorou je demontáž obrovského mediálneho impéria. To dlhé roky systematicky dusilo nezávislú žurnalistiku.

Ako presne fungovala maďarská mašinéria na propagandu a čo znamená koniec Orbánovej éry pre slobodu slova na Slovensku?

Šestnásť rokov pri moci stačilo Viktorovi Orbánovi na to, aby v Maďarsku vybudoval mediálny systém, ktorý v Európskej únii nemal obdobu. Kým sa dostal k svojmu definitívnemu politickému koncu, stihol nezávislé médiá vytlačiť na okraj spoločnosti, zastrašiť novinárov a z verejnoprávnych inštitúcií urobiť hlásne trúby vládnej strany Fidesz.

Dnes Maďarsko vstupuje do postorbánovskej éry, odhaľuje sa rozsah obrovských škôd a experti varujú, že obnova dôvery v maďarskú žurnalistiku nebude jednoduchá.

„Viktorovi Orbánovi sa však podarilo doviesť tento systém takmer do dokonalosti,” hovorí pre Aktuality.sk Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc, ktorá monitoruje stav médií na svete.

Slovensko sa podľa jej rebríčka ocitlo tento rok na pomerne nelichitovom 37. mieste, zatiaľ čo Maďarsko až na priečke číslo 74 v spoločnosti nedemokratických diktatúr.

Péter Magyar oslavuje víťazstvo v parlamentných voľbách.

Prečítajte si tiež:

Milióny eur a informačná vojna: Takto Fidesz valcoval priestor

O tom, aké zbrane nasadzoval Fidesz v boji o verejnú mienku, jasne svedčia štatistiky z vlaňajšej správy Digital News Report od Reuters Institute.

Dáta odhaľujú, ako vtedajšia vládnuca strana deformovala mediálny trh. Podľa týchto zistení sa Fidesz stal počas piatich mesiacov pred voľbami do Európskeho parlamentu vôbec najväčším politickým inzerentom na platformách Google v celej Európskej únii.

Na sociálnej sieti Facebook minula provládna strana za rovnaké obdobie rovný milión eur, pričom primárnym cieľom bolo šírenie naratívov o provojnových politikoch Únie a masívna diskreditácia vtedajšieho opozičného lídra a dnešného premiéra Pétera Magyara.

Táto kampaň sa nezastavila len na sociálnych sieťach, ale plynule sa preliala aj do provládnych médií. Portál Mandiner.hu napríklad vydal za desať dní 139 článkov útočiacich na nového maďarského premiéra Pétera Magyara, ktorý bol ešte pred rokom najväčším Orbánovým vyzývateľom.

Péter Magyar, líder opozičnej strany Tisza, hovorí s novinármi počas maďarských parlamentných volieb v Budapešti
Zdroj: Reuters/via REUTERS

Verejnoprávna televízia medzitým úplne bezškrupulózne vysielala volebné spoty Fideszu ako bežnú súčasť svojho spravodajstva, v ktorom opozíciu obviňovala, že zatiahne Maďarsko do vojny, informuje vo svojej analýze Digital News Report Reuters Institute.

Kontroverzný zákon stúpil na otlaky

Tlak na nezávislé médiá sa v posledných rokoch Orbánovej vlády stupňoval. Keď Európska únia zažalovala Budapešť pre kontroverzný zákon o ochrane zvrchovanosti, novovzniknutý štátny úrad začal okamžite konať a nezávislé médiá obvinil zo šírenia západných provojnových naratívov.

Ako sa v analýze Reuters Institute ďalej píše, investigatívny portál Átlátszó čelil komplexnému vyšetrovaniu, pričom štátne orgány označili bežné žiadosti o informácie za špionáž.

Podobne na tom bol aj portál 444.hu, ktorý provládne médiá obvinili z vedenia informačnej vojny a zo spolupráce so zahraničnými tajnými službami.

Systém dovedený do dokonalosti: fenomén KESMA

Ústredným nástrojom Orbánovej kontroly sa stala Stredoeurópska tlačová a mediálna nadácia, známa pod skratkou KESMA.

Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) pre Aktuality.sk vysvetlil, že išlo o absolútne kľúčový komponent na ovládnutie súkromného mediálneho trhu.

Oligarchovia blízki Orbánovej strane najprv kúpili médiá a potom ich prakticky darovali tejto provládnej nadácii, pod ktorú spadajú stovky veľkých celonárodných, ale aj vplyvných miestnych titulov.

Pavol Szalai
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

K umelému zníženiu ceny pre odkup týchto médií oligarchom podľa Szalaia výrazne dopomáhalo cielené zastavenie prúdu štátnej reklamy či priame politické útoky.

Spojenie politickej moci s vlastníctvom médií pritom nie je v demokraciách nič nové ani unikátne. Šéf pražskej pobočky Reportérov bez hraníc Szalai pripomína, že ďaleko sa v tom podarilo dostať bývalému talianskemu premiérovi Silviovi Berlusconimu, s ktorého dedičstvom zápasí Taliansko dodnes.

„Podobne majú na Malte jedny z najväčších médií podelené dve hlavné politické strany a symbiózu mediálnych oligarchov a politikov sledujeme aj vo Francúzsku či na Slovensku. Viktorovi Orbánovi sa však podarilo doviesť tento systém takmer do dokonalosti,” opísal Szalai pre Aktuality.sk.

Tvrdý oriešok pre novú vládu a liečenie polarizácie

Nová vláda Pétera Magyara má dnes na stole mimoriadne zložitú situáciu s médiami.

Ozdravenie a skutočné odpolitizovanie mediálneho trhu bude pre ňu podľa Szalaia tvrdým orieškom. Bude musieť zaviesť princípy verejného záujmu, férovosti a transparentnosti pri rozdeľovaní štátnej reklamy a sfunkčniť protimonopolný úrad či mediálneho regulátora.

Pavol Szalai hovorí, že pre efektívnosť a udržateľnosť takejto reformy je však nevyhnutné splniť tri základné podmienky.

„K zmenám musí predchádzať odborná a inkluzívna diskusia so všetkými zainteresovanými stranami, musí ju schváliť parlament ako demokratický zástupca občanov a musí byť v súlade s európskymi pravidlami, zvlášť Európskeho aktu o slobode médií (EMFA),” vysvetľuje Szalai.

Reportéri bez hraníc vnímajú kriticky aj niektoré počiatočné nápady novej vládnej garnitúry. Magyar napríklad navrhoval pozastaviť vysielanie spravodajstva maďarskej verejnoprávnej televízie.

Na to Szalai reaguje rázne s tým, že žiadna demokratická vláda by nemala zakazovať alebo vypínať médiá. Štát musí na základe európskych noriem verejnoprávnym médiám garantovať nezávislosť od politických či ekonomických záujmov a zabezpečiť im primerané financovanie.

Prečítajte si tiež:

„Potrvá to roky, a možno na to nebude stačiť jedno volebné obdobie. Jediný typ média, ktorý má povinnosť a zároveň možnosti spoločenskú polarizáciu prekonať, je verejnoprávne médium,” dodáva odborník na médiá Szalai, ktorý vedie pražskú kanceláriu medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.

Zdôrazňuje však, že jediným, kto sa o zachovanie cti maďarskej žurnalistiky v uplynulých rokoch snažil, boli nezávislé médiá, ktoré dnes tvoria už len zlomok trhu, a nová vláda by to mala vo svojom prístupe k nim zohľadniť.

Slovensko nie je Maďarsko. Ficov buldozér zatiaľ narazil

Pád Orbánovho režimu označujú Reportéri bez hraníc za geopolitické zemetrasenie pre celú strednú Európu.

S odchodom Viktora Orbána z premiérskeho kresla stratili politici s autoritárskymi pohnútkami od strednej Európy až po Ameriku svoju veľkú inšpiráciu, ako aj istotu zachovania si politickej moci, vysvetlil Pavol Szalai pre Aktuality.sk.

Reportéri bez hraníc zároveň varujú, že akékoľvek radikálne opatrenia v Maďarsku, ako napríklad spomínané snahy o vypínanie televízie, môžu slúžiť ako zámienka pre ohrozenie nezávislých médií v iných štátoch, čo je už dnes podľa RSF viditeľné napríklad v Česku, zatiaľ čo v Poľsku sa pod vedením Donalda Tuska mediálna reforma zatiaľ nepodarila.

Pavol Szalai si však zachováva optimizmus a jasne deklaruje, že hoci Slovensko vykročilo na maďarskú cestu, stále nie je Maďarskom.

predseda vlády SR Robert Fico 8.1.2026
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

„Rozdiel najlepšie vidno v Svetovom rebríčku slobody médií RSF, pretože Slovensko je na 37. mieste zo 180 krajín, Maďarsko o ďalších 37 miest nižšie. Z rebríčka tento rok vyplýva, že Ficov buldozér narazil,” opísal Szalai s tým, že slovenský premiér sa síce kvôli bezprecedentným slovným útokom stal predátorom slobody tlače, no na médiá nemá taký dosah, ako by chcel podľa vzoru Viktora Orbána.