Koniec tajných správ v chatoch? Európsky parlament drží poslednú líniu obrany pred plošným špehovaním

Techgiganti, polícia a europoslanci sa bijú o to, ako ďaleko môže zájsť štát v sledovaní občanov. Spor o Chat Control ukáže, či má v EÚ prednosť ochrana detí alebo súkromie.

Keď začiatkom apríla vypršala v Európskej únii kontroverzná výnimka, ktorá umožňovala technologickým gigantom plošne skenovať súkromné správy používateľov, mnohí si vydýchli. Takzvaný Chat Control 1.0 bol totiž podľa jeho odporcov len možnosťou, ako nelegálne, no najmä neefektívne sledovať bežných ľudí.

Jeho zástancovia však bijú na poplach. Bez takéhoto plošného skenovania totiž podľa nich vzniká úplný raj pre predátorov. Európa sa tak ocitla uprostred bitky, politickej a technologickej súčasne. Rozhodovať sa bude nielen o tom, ako bude vyzerať trvalá legislatíva známa ako Chat Control 2.0, ale najmä o bezpečí detí verzus práve na súkromie.

Chat Control 1.0 verzus 2.0

Pre pochopenie, prečo je táto téma taká výbušná a prečo neznepokojuje len bežných používateľov, ale aj najvyšších politických predstaviteľov, je dôležité porozumieť, ako fungoval doterajší systém výnimky, prečo skončil a ako vyzerá jeho možná nová verzia.

Bežný človek sa v spleti európskych smerníc a technických termínov totiž môže ľahko stratiť. Základný rozdiel medzi tým, čo platilo doteraz, a tým, čo sa navrhuje do budúcna, je však zásadný.

V EÚ až donedávna platila dočasná výnimka zo smernice ePrivacy o súkromí a elektronických komunikáciách, známa aj ako Chat Control 1.0. Táto výnimka dovoľovala americkým korporáciám ako Meta, Google, Microsoft či Snapchat dobrovoľne skenovať súkromnú komunikáciu používateľov s cieľom odhaliť materiály sexuálneho zneužívania detí (CSAM).

Spoliehanie sa na AI chatbotov má aj svoju odvrátenú stránku.

Prečítajte si tiež:

Skenovanie bolo automatizované pomocou algoritmov, ktoré porovnávali digitálne odtlačky (tzv. hash hodnoty) obrázkov so známou databázou nelegálneho obsahu. Dôležité je však zdôrazniť, že toto skenovanie sa nikdy netýkalo end-to-end šifrovaných (E2EE) konverzácií ako WhatsApp či Signal – do nich totiž firmy technologicky nevidia.

Týkalo sa nešifrovaných správ na platformách ako Instagram, Discord, Skype, e-mailov na Gmaili či správ v herných chatoch. Práve táto výnimka začiatkom apríla vypršala a Európsky parlament jej predĺženie odmietol.

Budú sledovať aj súkromné správy?

Pri Chat Control 2.0 (CSAR) ide o návrh trvalej legislatívy, ktorý v roku 2022 predstavila Európska komisia. Tento návrh je v porovnaní s prvou verziou oveľa radikálnejší. V pôvodnej podobe rátal s povinným a plošným skenovaním obsahu všetkých občanov.

Čo je najviac alarmujúce – aby firmy dokázali skenovať aj šifrované správy na WhatsAppe či Signale, museli by zaviesť tzv. client-side scanning. Znamená to, že by aplikácia oskenovala vaše fotky priamo vo vašom telefóne ešte pred tým, než by sa zašifrovali a odoslali. Tento krok však pochopiteľne vyvolal masívny odpor odbornej verejnosti. De facto totiž narúša samotnú podstatu šifrovania a súkromia.

WhatsApp.
Zdroj: Zive.sk

Technologickí giganti sa napriek hrozbe sankcií búria

Zrušenie výnimky a pád dočasného režimu tak v súčasnosti vytvorili právne vákuum. Kým skenovanie súkromných správ bez súdneho príkazu je na pôde EÚ momentálne opäť nelegálne, technologickí giganti ako Meta, Google či Snapchat vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom krok Európskeho parlamentu označili za „nezodpovedné zlyhanie“.

Zároveň oznámili, že vo svojich platformách budú obsah dobrovoľne skenovať aj naďalej, argumentujúc inou európskou legislatívou (Aktom o digitálnych službách – DSA), ktorá im nariaďuje odstraňovať nelegálny obsah.

Tento otvorený vzdor voči európskemu právu na ochranu súkromia nezostal bez odozvy. Česká europoslankyňa a dlhodobá kritička Chat Control Markéta Gregorová (Piráti/Skupina zelených) už iniciovala právne kroky. „Podala som sťažnosť na prešetrenie na Český telekomunikačný úrad a Úrad pre ochranu osobných údajov,“ povedala pre Aktuality.sk s tým, že vyzvala ľudí, aby to isté urobili vo svojej domovskej krajine.

Markéta Gregorová je česká europoslankyňa za stranu Piráti.
Zdroj: Markéta Gregorová

Týmto nadnárodným spoločnostiam podľa nej hrozia tresty. „V prvom rade by išlo o finančné sankcie, no v tej úplne najkrajnejšej možnosti, ak by firmy zákon naďalej porušovali, mohlo by to dospieť až k zákazu ich činnosti na pôde Európskej únie.“

Záchrana detí alebo falošný pocit bezpečia?

Zástancovia plošného skenovania upozorňujú, že koniec výnimky prinesie prudký prepad odhalených prípadov. Organizácia NCMEC (National Center for Missing and Exploited Children, v preklade Národné centrum pre nezvestné a zneužívané deti) varuje, že pri podobnej legislatívnej medzere v roku 2021 klesli hlásenia z EÚ o 58 percent. Tvrdia, že keď sa vypnú detekčné nástroje, zneužívanie nezmizne, len sa stane neviditeľným.

Dáta z praxe a postoj ochrancov súkromia však ukazujú úplne iný obraz fungovania doterajšieho systému. Patrick Breyer, bývalý europoslanec a bojovník za ľudské práva, prirovnáva masové skenovanie k snahe „zúfalo utierať podlahu, zatiaľ čo necháte tiecť vodu z kohútika“.

Tínedžer používa svoj mobilný telefón na prístup k sociálnym sieťam.
Zdroj: Reuters/AAP Image/Dean Lewins

Každá legislatíva musí byť proporčná

Otázkou tak je, prečo bol doterajší Chat Control 1.0 podľa kritikov nefunkčným alibizmom. Jedným z dôvodov je zahlcovanie polície. Podľa štatistík nemeckej kriminálnej polície (BKA) bolo totiž až 48 percent hlásení kriminálne irelevantných. Polícia tak musela triediť státisíce falošných poplachov namiesto toho, aby naháňala skutočných páchateľov.

Dochádza tiež k kriminalizácii samotných detí. Až 40 percent vyšetrovaní z týchto automatizovaných hlásení v Nemecku mierilo na samotné deti a tínedžerov, napríklad pre konsenzuálny „sexting“. Teda vymieňanie si sexuálnych správ s obojstranným súhlasom.

Meta
Zdroj: Reuters/Francis Mascarenhas

Navyše sa odhaduje, že až 99 percent materiálu, ktorý spoločnosť Meta nahlásila na základe plošného skenovania, už úrady dávno poznali. Systém bol takmer bezcenný pri zastavovaní tvorby nových materiálov.

Tento masívny nepomer potvrdzuje aj europoslankyňa Gregorová, ktorá poukazuje na dáta priamo od Európskej komisie: „Spoločnosť Microsoft zachytila 11,7 miliardy obrázkov, konverzácií a správ, no polícii následne nahlásila iba 32-tisíc.

Každá legislatíva musí byť proporčná. Keď vidíme, koľko nevinných ľudí je skontrolovaných oproti reálnemu počtu nahlásení, plošnosť skenovania sa stáva nelegálnou. Európsky súd pre ľudské práva by tú výnimku dávno zrušil, keby nebola iba dočasná.“

Kto proti komu?

Momentálne na európskej pôde prebieha tzv. trialóg, kde sa hľadá kompromis medzi tromi hlavnými inštitúciami EÚ, aby mohla vzniknúť finálna podoba Chat Control 2.0. Trialóg znamená, že na legislatíve sa musia dohodnúť tri strany – europarlament, eurokomisia aj samotné členské štáty. Rozdiely v ich postojoch sú však priepastné.

Európska komisia, ktorá vystupuje ako mediátor, je autorom pôvodného, najtvrdšieho návrhu na plošné sledovanie. Je vedená Európskou ľudovou stranou (EPP), ktorá tento prístup dlhodobo presadzuje.

Rada EÚ, teda členské štáty, trvajú na plošnom skenovaní. Tlak vyvíjajú najmä zástupcovia z tábora EPP. Podporovateľom tvrdej línie je aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý koniec výnimky označil za „vážnu ranu pre ochranu detí“. Rada navyše žiada, aby sa skenovanie vzťahovalo nielen na známu pornografiu, ale aj na odhaľovanie nových foriem zneužívania, ako je grooming (lákanie detí).

Nemecký kancelár Friedrich Merz, REUTERS/Annegret Hilse
Zdroj: reuters

Európsky parlament popri tom odmieta plošné skenovanie a zameriava sa na súkromie občanov. Skúmanie komunikácie by podľa jeho členov malo byť povolené výhradne na základe súdneho príkazu a cieleného podozrenia. Odmieta aj plošné skenovanie groomingu, keďže technológie umelej inteligencie na jeho detekciu sú vysoko chybové.

Pozor na ústupky

Markéta Gregorová preto upozorňuje na nebezpečenstvo politických ústupkov. Existuje obava, že Parlament pod silným politickým tlakom argumentu „ochrany detí“ nakoniec z požiadavky na ochranu anonymity ustúpi. Poukazuje pri tom na krehkosť demokracie.

„Situácia sa môže zmeniť lusknutím prsta, ako vidíme na Slovensku či v Gruzínsku. Ak si Nemci myslia, že AfD tam nikdy nebude vládnuť, nemusia mať pravdu. A v tom momente sa pýtam, či budú ľudia chcieť, aby mala AfD prístup k tomuto všetkému?“

Markéta Gregorová
Zdroj: Markéta Gregorová

Existujú alternatívy?

Ak plošné skenovanie narúša súkromie a zahltí políciu nepoužiteľnými dátami, ako inak môžeme deti na internete chrániť? Odborníci a organizácie zaoberajúce sa preživšími sexuálneho násilia, ktorí mimochodom sami často zdôrazňujú, že pre bezpečné nahlásenie zneužívania potrebujú dôvernú komunikáciu, navrhujú konkrétne riešenia.

Nedávna operácia Europolu s názvom „Alice“ ukázala, že to ide. Polícia pri nej zlikvidovala vyše 373-tisíc pedofilných stránok na darknete a identifikovala stovky páchateľov po celom svete – a to výlučne prostredníctvom cielenej kybernetickej kriminálnej práce, medzinárodnej spolupráce a zhabania serverov, úplne bez plošného skenovania bežných občanov.

Europoslankyňa Gregorová prirovnáva túto cielenú prácu k boju proti terorizmu: „Plánovaný útok na koncert Taylor Swift v Rakúsku bol zastavený nie preto, že by niekto videl do všetkých konverzácií. Bolo to vďaka výbornej práci kriminalistov.“

Koncerty Taylor Swiftovej vo Viedni zrušili pre hrozbu útokov, AP Photo/Heinz-Peter Bader
Zdroj: TASR

Nepotrebujeme podľa nej vedieť o každom človeku, ktorý na Messengeri pošle fotku svojho dieťaťa v plavkách, rovnako ako nie každý, kto použije slovo „bomba“ je terorista.

Čo bude nasledovať?

Tlak zo strany Rady EÚ na prijatie novej legislatívy je v tejto chvíli obrovský. Súčasné cyperské predsedníctvo dokonca deklaruje snahu dohodnúť sa a uzavrieť tému do konca leta.

Z pohľadu zúčastnených strán je to však len veľmi ťažko predstaviteľné. Rozdiely v otázke plošnosti skenovania medzi Parlamentom a Radou sú natoľko zásadné, že sa očakáva presunutie najkontroverznejších častí rokovaní až na nadchádzajúce írske predsedníctvo.

Či v Európe nakoniec zvíťazí právo občanov na súkromie v digitálnom priestore, alebo preváži snaha ochrániť tých najzraniteľnejších, sa tak dozvieme až v nasledujúcich mesiacoch. Je však možné, že výsledná podoba Chat Control 2.0 navždy zmení to, ako na internete komunikujeme.