Koniec traktoristov v zablatených gumákoch: Slovenský vidiek preberá generácia Z, polia riadia z vesmíru

Podarí sa Slovensku obnoviť poľnohospodárstvo a urobiť ho produktívnejším, pestovateľsky, chovateľsky, ale aj podnikateľsky pestrejším? Mnohých sa pri tejto otázke zmocňuje skepsa, pretože už štvrté desaťročie chlebové odvetvie stagnuje. Nostalgicky sa spomína na časy pred rokom 1989, alebo sa ide ešte hlbšie do predvojnového predkolektivizačného obdobia. Lenže dva razy do tej istej rieky nevstúpiš.  

Pred nami je iné Slovensko, Slovensko tretieho tisícročia, hľadajúce novú podobu života na vidieku i hospodárenia na pôde.

Zdá sa, že tento proces trvá už nesmierne dlho, ale predsa len vidno istú zmenu. Generáciu, ktorá prežila prvú polovicu života v socializme a druhú v globálnom kapitalizme poznačenom klimatickou zmenou, strieda pokolenie synov, dcér, vnukov a vnučiek s úplne iným pohľadom na život a svet, ktorý nás obklopuje. Mnohé si uvedomíme, keď sa pozornejšie zahľadíme do poľnohospodárskej krajiny, miest a dedín, ktoré sú v nej rozptýlené.

Deň po Medardovi sa v Dolnej Krupej neďaleko Trnavy stretlo 15-tisíc poľnohospodárov na Celoslovenských dňoch poľa (CDP). Posádky áut predierajúce sa diaľničnými obchvatmi búrlivo sa rozrastajúceho mesta si nemohli nevšimnúť, že za rozvoj automobilizmu zaplatila Trnavská tabuľa vysokú cenu. Na najúrodnejšej pôde Slovenska vyrástli nielen automobilka, ale aj množstvo satelitov – prílepkov k tradičným dedinám, kam sa prisťahovali ľudia z miest. Zvyšná pôda musí rodiť viac, ak má uživiť Slovensko s necelými 5,5 miliónmi obyvateľov.

Dokážeme to? Okrem pôdy potrebujeme aj náklonnosť rozmarného počasia. Podľa ľudovej pranostiky, keď zaprší na Medarda, jeho dažďová kvapka potom kvapká ďalších 40 dní. Experimentálne 25-hektárové pole v chotári dolnokrupského družstva predstavilo všetky prednosti modernej rastlinnej výroby. Rástlo tu 49 plodín a 750 políčok s rôznymi novými odrodami ilustrovalo rozmanité spôsoby výživy a ochrany rastlín. Vyzerali tip-top až na to, že vegetácii chýbala vlaha.

Nie málo, deficit prírodných zrážok dosahoval okolo 150 milimetrov – teda 150 litrov vody na jeden štvorcový meter! Od februára do Medarda vlastne poriadne nepršalo, a to nielen v okolí Trnavy, ale aj na Podunajskej aj Východoslovenskej nížine. Chotár v Dolnej Krupej bol obrazom utrpenia najintenzívnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska.

Klikanie s myšou, najlepšie na poli

Všimol si to aj premiér slovenskej vlády Robert Fico a v burcujúcom prejave oznámil poľnohospodárom, že bude vypísaná výzva v sume 27 miliónov eur na závlahové systémy. Ministrovi Richardovi Takáčovi povedal, že na závlahy nemá ľutovať peniaze, hoci aj na úkor niektorých iných opatrení v poľnohospodárstve. Bez vody niet života, to vedeli v Mezopotámii aj v starom Egypte či v stredoamerickej ríši Inkov. Platí to aj v čase supertechnológií.

Ohlásená pomoc prichádza v hodine dvanástej, ba možno už po nej, a ide kriesiť kedysi rozsiahlu sústavu závlah vybudovanú na ploche 320-tisíc hektárov! Keby fungovala, cítilo by sa Slovensko v dnešných nepokojných časoch nepochybne istejšie. Lenže keby bolo keby, boli by sme v nebi, my čelíme realite – a tá je produktom predchádzajúcich nekonzistentných vládnych agrárnych politík. Ich výsledkom je aj rozpad závlah, do ktorých štát kedysi investoval šesť miliárd korún! Tvárime sa, akoby nám nechýbali, ale veď sa na ne poskladala celá spoločnosť, prispeli na ňu všetci občania, aj vtedajšie štátom vlastnené fabriky.

Ak niečo krajina s dvoma na život a na smrť znepriatelenými politickými tábormi potrebuje, tak celkom iste práve dohodu na rozvoji poľnohospodárstva. Menej sa donekonečna škriepiť a urobiť život spoločnosti stabilnejším. Náš potravinový blahobyt je založený na dovoze potravín. A nemusel by.

Istý náznak nevyhnutnej vecnej komunikácie na podujatí CDP zaznel. Župan Trnavského kraja Jozef Viskupič, predstaviteľ pravej časti politického spektra, privítal poľnohospodárov nielen trefnou metaforou, že sa nachádzajú ,,v kraji medu a vína”, ale aj správou, že Strednú odbornú školu v Trnave zameriavajúcu sa na výchovu poľnohospodárskeho dorastu uchmatli hrobárovi rovno z lopaty.

Tridsaťpäť rokov sa rozpadalo stredné odborné školstvo, zanikli školy a učilištia a teraz zisťujeme, že bez nich sa nedá jednoducho rozvíjať poľnohospodárstvo.

,,Nakŕmiť národ je základné zadanie,” povedal žoviálne vystupujúci župan. Ozaj, kedy sme takéto niečo z úst pravicového politika naposledy počuli? Bola to vždy skôr parketa Smeru, ale Ficove žatevné výjazdy si osvojila aj pravica. Zhodou okolností Eduard Heger a Ľudovít Ódor prišli na žatvu práve na Trnavskú tabuľu, raz na družstvo v Abraháme (2021) a druhý raz do Špačiniec (2023).

Naši politici sa naučili, čo sa patrí: prejaviť účasť s údelom ľudí, ktorí zostali verní poľnohospodárstvu. Stačí to? Pravdaže nie.

Viskupič povedal, že v spolupráci s vládou a rezortom pôdohospodárstva sa chcú postarať o poľnohospodársku mlaď, teda o kontinuitu, pokračovanie. Preto v kraji ide veľa investícií aj do Záhradníckej a ovocinárskej školy v Rakoviciach. Zaujímavý bol županov dôvetok: ,,Nebudeme v Trnavskom kraji podporovať len ,,myšaco-klikaciu robotu”, (teda informačné technológie pozn. red.), ale aj tradičné (poľnohospodárske) povolania.”

V Trenčianskom kraji susediacom s Trnavským vládne Smer. Županom je tam Jaroslav Baška a povyše Trenčína v Pruskom objavíme jednu z najlepších stredných odborných škôl so zameraním na celé spektrum poľnohospodárskych profesií. Tam sa pred troma rokmi zrodilo memorandum o spolupráci stredných škôl a troch univerzít -poľnohospodárskej, veterinárskej a technickej, ktoré inicioval Richard Takáč, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (Smer) a rektorka SPU Klaudia Halászová.

Aké sú s odstupom času výsledky vo výchove novej generácie ambicióznych poľnohospodárov? Koľko mladých ľudí, ešte detí, veď ide o pätnásťročných chlapcov a dievčatá, je ochotných spojiť svoj život s poľnohospodárstvom? Koľkí rodičia ich v tom podporia? A je pre jedných aj druhých aspoň trochu príťažlivé? To, kam sa uberáme, naznačili Celoslovenské dni poľa.

Foto:
Jozef Sedlák
Deti farmárskej rodiny bratov Pochylých vyrastajú na farme. Dnes ojedinelé detstvo.

Ako sa rodí mladý gazda

Na pole budúcnosti v Dolnej Krupej prišlo 490 študentov, najmä zo stredných, ale aj vysokých škôl. Stovkám manažérov poľnohospodárskych podnikov všetkých typov, teda družstiev, akcioviek a rodinných fariem sa naskytla príležitosť hovoriť s riaditeľmi stredných škôl, vedením univerzít, ale najmä s chlapcami a dievčatami, ktorí neváhali spojiť svoj život s poľnohospodárstvom. Rozhovory s nimi stáli za to. V čase všeobecného nihilizmu vyúsťujúceho na sociálnych sieťach k lacným výzvam, že šťastie treba hľadať v cudzine a nie doma, sa prekvapujúco maturanti či prváci na univerzite nechystali nikam odísť. Stoja, zdá sa, pevne nohami na zemi.

Michal Kučka a Samuel Zuzík sú tretiaci SOŠ v Pruskom a nedávno pracovali v rámci medzinárodnej výmeny študentov na španielskej strednej záhradníckej škole v Tore Pacheco. Mohli porovnávať, v čom sú lepší Španieli a v čom Slováci. Pruské vôbec nevyznelo z konfrontácie praxou ako slabšia škola. Obaja chalani si samozrejme všimli vybavenie jednej i druhej školy, tá z juhu španielska pestovala zeleninu pod závlahou a jej laboratória boli lepšie vybavené rôznymi prístrojmi. Ale keď sa naši chlapci postavili na záhon s melónmi, Španieli sa im dívali na chrbát.

Michal aj Samuel sa pokúšali so španielskymi rovesníkmi dohovoriť po anglicky. No Španielom angličtina veľmi nešla. Obaja chlapci sa učili anglicky od materskej školy a zanechávajú odkaz všetkým deťom, že angličtinu, jazyk človeka 21. storočia, musia zvládnuť i poľnohospodári. Mládenci mali vyšportované postavy. Jednak ich škola v Pruskom posiela na pravidelnú prax do okolitých poľnohospodárskych družstiev alebo rodinných fariem, jednak chlapci pomáhajú doma rodičom či už vo firme, alebo okolo domu. Tam je vždy práce dosť.

Otec Michala Kučku má podnik služieb. Poľnohospodári tušia, že ide o firmu, ktorá má traktory a kombajny a vie urobiť rôzne poľné práce na kľúč. V tom sa Michal možno vymyká z obvyklého profilu študenta prichádzajúceho na SOŠ v Pruskom. Nebojí sa žiadnej práce a vraví, že za to môže aj riaditeľka školy Janka Fedorová, ktorá nastavila systém praxe tak, že štyri dni stredoškoláci pracujú v družstve. Napríklad aj v maštali. Treba obriadiť kravy, nastlať slamu, tejto roboty sa ani Michal ani Samo neboja. Zvládnu mladé dospievajúce telá fyzickú záťaž? Postavme si otázku inak: koľko trénujú hokejisti juniori? Keď fyzický nápor zvládnu oni, prečo by si s ním nemali poradiť budúci farmári?

Spomeniem dospievanie môjho otca. Tohto roku by sa dožil sto rokov. Prihlásil sa na Vyššiu roľnícku školu v Rakoviciach. Bolo to na konci 40. rokov minulého . Vstával pred štvrtou ráno, aby doma vykydal hnoj spod kravy a jalovice, nakŕmil ich, podojil, obriadil kone a potom šup na bicykel. O šiestej ráno ho čakala taká istá šichta v školskej maštali. Ani mu nenapadlo sťažovať sa, že má veľa práce. Bol z generácie, rodičia ktorej ,,dobrovoľne povinne” vstúpili do družstva. Neskôr vyštudoval vysokú školu v Nitre a pracoval s rovesníkmi ako napríklad Bohuš Kábrt, šľachtiteľ ozimnej pšenice. Táto generácia sa postarala o sebestačnosť Slovenska v obilninách.

Možno by sme mali deťom viac hovoriť o tom, ako žili ich dedovia a babičky. Nejde o to, aby žili ako oni, ale aby sa vedeli postaviť k práci ako oni.

Kto je dobrý učiteľ

Janka Fedorová, ktorá riaditeľuje SOŠ v Pruskom štvrté funkčné obdobie, je z generácie, ktorá skončila VŠP v Nitre na začiatku osemdesiatych rokov. Ešte si pamätá, ako jej ,,skolektivizovali” starého otca. Mal krásne dva štajerské kone. Hospodáril na Regina Hofe, dnes súčasť Beluše pri Púchove. Nechcel podpísať prihlášku do družstva, vyhlásili ho za kulaka. Neskôr so svojimi už ,,družstevnými” koníkmi robil kočiša v družstve. Presne ako môj starý otec. Stále to boli ich kone.

Prvá generácia družstevníkov bola nesmierne pracovitá. Slovenské družstvá vyrástli z ich svedomitej a fortieľnej práce. Keď Fedorová získala titul inžinierky, nasledovala povinná prax. Najprv na Štátnom majetku Lieskové, potom robila agronómku-krmovinárku na družstve v Dubnici nad Váhom. Až po tejto skúsenosti sa ocitla v školských službách. Dobrého poľnohospodára a k tomu ešte pedagóga robí dobrým skúsenosť – životná a s ňou postupne rastúca profesionálna.

Fedorová patrí k pedagógom, ktorí kladú mimoriadny dôraz na skĺbenie znalostí poskytovaných školou a ich odskúšanie v praxi. Postarala sa o priamy kontakt školy, pedagógov a študentov s podnikmi nositeľmi technologického pokroku. Tak sa zrodila spolupráca SOŠ v Pruskom so spoločnosťou Ematech a združením Agrion, cez ktoré sa dostáva na slovenské farmy najmodernejšia poľnohospodárska technika. A samozrejme s družstvami a farmami, kde tieto stroje pracujú.

Foto:
Jozef Sedlák
Učiteľka matematiky Miroslava Šlosárová je hrdá na študentov Samuela Zuzíka a Michala Kučku (vpravo)

Postupne sa začal rodiť model prípravy odborníkov, akých naozaj súčasné poľnohospodárstvo potrebuje. To využíva stroje, ktoré sú navádzané pri práci na poli družicami a preto naozaj na centimeter presne zorú pole, pripravia ho dokonale na sejbu, vďaka rôznym senzorom zistia obsah živín v pôde a dávkujú ich presne podľa potrieb rastlín.

Vie to vôbec spotrebiteľ? A vedia to rodičia či výchovní poradcovia, ktorí pomáhajú deťom pri rozhodovaní sa, akú školu si vybrať? Moderný poľnohospodár musí rozumieť celej plejáde predmetov. Medzi nimi aj matematike. Tá je na slovenských školách strašiakom.

Vedľa Michala Kučku a Samuela Zuzíka stojí ich triedna profesorka Miroslava Šlesárová. Vraví, že mnohí žiaci prídu na chuť matematike až na strednej škole. Nerobí z nej vedu, hľadá spôsob, ako chlapcom a dievčatám sprístupniť kráľovskú vedu, bez ktorej sa nezaobíde ani jeden pestovateľ či chovateľ. Hej, stroj si dnes vyráta, ako zorať pole, ale je to človek, ktorý v ére digitálnej musí vedieť, ako ho obsluhovať. A bez matematiky to nejde. Ani bez ľudského prístupu. Michal aj Samo si cenia svoju triednu za to, že môžu kedykoľvek za ňou prísť s hocakým problémom. Na otázku, či je triedna profesorka občas študentom druhou mamou, prikývnu.

Keď sa pýtajú futbalistov a hokejistov na trénerov, športovci odvetia, že tí najlepší v ich kariére boli spravidla vynikajúcimi psychológmi, motivátormi, budičmi sebavedomia. Ak máme pohnúť so slovenským poľnohospodárstvom, potrebujeme zapálených pedagógov, lebo len oni dokážu motivovať dospievajúce deti k tomu, aby si našli svoje miesto v škole, objavili krásu predmetu, ktorý sa učia. Keď ho zvládnu, sú pripravení vkročiť do života.

Baletka za volantom traktora

Novinár musí mať šťastie na správnych ľudí. Ako áno, ako nie k stánku SOŠ v Pruskom podišla predsedníčka družstva RD v Cíferi Mária Novická. Je to jedno z družstiev, ktoré spolupracuje so strednými školami. Sprevádzal ju Tomáš Antal a dvaja vysokoškoláci, prváci z SPU v Nitre, Katka Hermanská a Alen Facica. Vykľul sa z nich trojlístok veselých mladých ľudí, ktorých práca na poli baví.

Katka, dievča s driekom baletky, bude počas tohtoročnej žatvy zvážať obilie od kombajnov. To je dosť neobvyklé. Katka je poslucháčkou Technickej fakulty na SPU v Nitre, na ktorú sa veľa dievčat nehlási. Bude z nej manažérka prevádzky techniky. Ako vôbec dievčaťu napadne študovať takýto odbor, tobôž jedináčikovi?

,,Moderný poľnohospodár musí rozumieť celej plejáde predmetov. Medzi nimi aj matematike. Tá je na slovenských školách strašiakom.

Katka má jednoduché vysvetlenie: doma nemal kto robiť mužské práce, prischli jej, a keď si nevedela rady, bol tu dedko – poľovník a bývalý vojak z povolania. Už začíname chápať, vzory sa rodia v našich rodinách, tam sú príklady, ako sa správať a poradiť si v každej životnej situácii.

Katka je dievča, ako sa vraví, do koča aj do voza. Keď dnes ženy hrajú futbal, hokej, nie je predsa nič neobvyklé, aby si niektoré z nich sadli za volant traktora. V tej chvíli si spomeniem na návštevu jednej z nórskych fariem. Aj tam suverénne šoférovala traktor blonďavá mladá farmárka. Prečo by nemohla na Slovensku? Ostatne kabína moderného traktora je plne klimatizovaná, sedačka dokonale odpružená, rozbité chrbtice traktoristov sú minulosťou.

Na družstve v Cíferi otvára dvere supertechnológiám Tomáš Antal. Ešte pred pár rokmi pôsobil mladý inžinier ako predajca poľnohospodárskej techniky. Potom ho táto práca prestala baviť a pri návšteve cíferského družstva sa ponúkol, že bude robiť hoci aj traktoristu. Začínal sa ho zmocňovať pocit vyhorenia. Mária Novická práve hľadala človeka, ktorý by v družstve manažoval celý strojový park. Na otázku, či by si trúfol, Tomáš prikývol.

O úspešnosti stredoškolákov a vysokoškolákov nerozhoduje len škola, ale aj jej partnerské poľnohospodárske podniky. Bol to Antal, ktorý sa postaral o to, že dnes sa do cíferskeho družstva hlásia na prax študenti sami od seba. Čím to je? Povesťou, ktorá sa rýchlo medzi študentmi rozkríkne.

Pri vstupe na cíferské družstvo zaujme veľkoplošný obraz na priečelí jednej z budov. Nad traktormi a kombajnmi sa vznášajú satelity navigujúce stroje z vesmíru. Stačí jeden jediný pohľad a mladý človek chápe, že sa ocitol v podniku, kde súčasnosť znamená dotyk s budúcnosťou. Práve pre tento prístup si pochvaľujú Tomáša Antala nielen predsedníčka družstva, ale aj praktikanti. Komunikujú s človekom, ktorý im dôveruje. Prax v tomto družstve nie je poflakovanie sa po dvore, ale možnosť pracovať s technikou, ktorá imponuje tým, čo dokáže. Tak zhrnie Tomášov prístup prvoročiak z SPU Alen Facica.

Foto:
Jozef Sedlák
Tomáš Antal: V modernom poľnohospodárstve družice riadia stroje.

Za čo deti generácie Z nemôžu

Premýšľajú študenti, čo budú robiť, keď zmaturujú a na univerzite získajú inžiniersky titul? Kde sa chcú uplatniť? Michal Kučka vraví, že sa poberie do otcovej firmy. O odborníkov, ktorí rozumejú strojom, je dnes núdza. Samuel Zuzík mieni pokračovať štúdiom na univerzite. Potom by sa mu, ako vraví, otvorilo hneď viacero možností.

Jednou z nich by bola možno kariéra odborného učiteľa. Ak chlapec uvažuje nad takouto možnosťou, napovedá to o dobrom vzore a príklade, ktorý zanechávajú učitelia SOŠ v Pruskom. Dobrý odborný učiteľ či učiteľka, človek s profesijnou i ľudskou autoritou rozhoduje o tom, o akých odborníkov sa v nasledujúcich desaťročiach krajina oprie.

Ak by sa Samuel Zuzík vydal touto cestou, nebola by to zlá voľba. Ale mladík uvažuje aj nad inou možnosťou, napríklad že by si po skončení vysokej školy založil vlastné záhradníctvo a ovocnú škôlku. Samuel správne predpokladá, že na Slovensku porastie záujem o skrášľovanie zeleňou mestských i obecných priestorov, že ovocinári by mali siahnuť po výpestkoch z domácej produkcie, lebo sú lepšie prispôsobené lokálnym pôdno klimatickým podmienkam. Ako vidno, dobrá stredná škola a univerzita dávajú študentom dostatok možností na uplatnenie.

Vysokoškoláci Alen Facica a Katka Hermanská vidia perspektívu v modernom poľnohospodárskom podniku, ako je RD Cífer. Je príťažlivé svojím vybavením a dobrým – ústretovým manažérskym prostredím, takým, čo dáva príležitosť vyniknúť novým technologickým postupom, ktoré potrebujú mysliace hlavy.

Tie završujú vzdelanie na univerzite. Kam bude smerovať? Rektorka SPU v Nitre Klaudia Halászová priniesla poľnohospodárom dobrú správu. Univerzita v spolupráci s praxou urobila komplexnú revíziu všetkých študijných programov poľnohospodárstvom počnúc, pokračujúc potravinárstvom a rozvojom vidieka a končiac krajinárstvom. Dôraz je položený, akože ináč, na praktické zvládnutie všetkých nielen technologických ale aj spoločenských výziev, ktoré prináša súčasnosť.

Poradia si s nimi mladí? O tých, ktorých sme stretli na CDP, nemusíme pochybovať, presne vedia, čo chcú. Medzi poľnohospodármi neraz počuť, že súčasná generácia nevie o pôde a zvieratách to, čo vedeli ich starí rodičia. Na túto výhradu rektorka SPU Klaudia Halászová má správnu odpoveď: ,,Nevadí, univerzita je v kontakte s praxou, doučíme mladých to, čo nevedia. Deti generácie Z nemôžu za to, že vyrástli v inom prostredí. Zato sú nepretržite spojení so svetom cez sociálne siete, majú výborné technologické zručnosti. To je ich prednosť, na tom musíme stavať.”

Budúcnosť sa rodí z porozumenia – aj generačného.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
poľnohospodárstvo
farma
matematika
satelit
traktor

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.