Kontroverzný Jozef Kot z Válkovho ministerstva kultúry otvoril trinástu komnatu literatúry

Vždy mlado pôsobiaci spisovateľ a prekladateľ Jozef Kot by sa 1. septembra dožil 90 rokov (1. septembra 1936 – 22. mája 2022). Zdá sa mi to neuveriteľné, však len nedávno čitatelia netrpezlivo čakali na nové čísla Mladej tvorby, kde bol koncom päťdesiatych rokov redaktorom a kde aj publikoval.  

V Mladej tvorbe vychádzali vynikajúce texty a svoje prvotiny tam posielali začínajúci autori.

Nastupovali uvoľnené šesťdesiate roky a situácia vo svete bola tvorivá a plodná. Na pultoch kníhkupectiev sa objavovali špičkové diela svetovej literatúry. O slovo sa hlásili aj výrazné domáce talenty. Ponúkali nové témy, nové literárne postupy, vervu a kritickosť. K tejto generácii patril aj Jozef Kot, ktorý svojím dátumom narodenia začína jesennú šnúru jubileí deväťdesiatnikov, ku ktorým v októbri pribudne Ľubomír Feldek či Vincent Šikula (zomrel roku 2001).

Prekladal špičky

Jozef Kot písal prózu, ale veľa vzácnej tvorivej energie venoval prekladu anglickej a americkej literatúry. Mne aj ako rezervovaný Angličan pripadal. Bol vysoký, štíhly, tmavovlasý, vzpriamený, s tmavými očami a výraznými perami. Vždy ako keby trocha zadumaný. No to mal asi stále v hlave aj preklady, popri normálnom pozemskom živote sa nachádzal vo svete takých autorov ako Shakespeare, Maugham, Dickens, Faulkner, Hemingway, Sallinger, Updike, Miller, Barnes atď. No a samozrejme – James Joyce. Jozef Kot rád písal prózu, ale rád aj prekladal.

Foto:
Slovenský spisovateľ
James Joyce: Ulysses

Raz som s ním robila rozhovor práve k vydaniu Joyceovho literárneho skvostu Ulysses (k tomu sa ešte vrátim) a vtedy mi povedal, že rád lúšti krížovky a vraj podobnú radosť má aj pri prekladaní. Porozprával mi, ako musel v jednej knihe (Flemingov Goldfinger) preložiť štyridsať strán textu o golfe, ktorý u nás nemal tradíciu a v slovenčine ešte neexistovala žiadna terminológia k tomuto športu. Jozef Kot pracoval popri prekladaní a písaní na mnohých literárnych projektoch. Pôsobil v Slovenských pohľadoch, v Revue svetovej literatúry, bol šéfredaktorom vydavateľstva Tatran (1968 – 1971), potom sa stal riaditeľom odboru umenia na Ministerstve kultúry SR. Po roku 1990, keď sme robili aj spomínaný rozhovor, učil na štátnej jazykovej škole angličtinu.

Je zvečnený s citom

Mnohé som sa o Jozefovi Kotovi a celej jeho zaujímavej rodine dozvedela aj z kníh jeho dcéry, spisovateľky Denisy Fulmekovej, ktorá spracovala otcov život s veľkou citlivosťou a erudíciou. Roku 2023 vyšla kniha jej rozhovorov s otcom Pohyb v uzavretom kruhu. To, čomu dnes zvykneme zjednodušujúco hovoriť kontroverznosť (zložený vejár), je tu podané ako rozostretý vejár. Čitateľ sa dozvie o okolnostiach života literáta – sám o tom hovorí a dcéra je mu partnerkou s vlastným názorom. Veľmi zaujímavé čítanie.

Denisa Fulmeková napísala aj vynikajúcu knihu Konvália s podtitulom Zakázaná láska Rudolfa Dilonga, v ktorej zasa opisuje príbeh židovskej dievčiny Vali Reiszovej, ktorá počas holokaustu porodila dieťa františkánskeho mnícha, katolíckeho kňaza a slovenského básnika Rudolfa Dilonga. To dieťa bolo vlastne budúcou manželkou Jozefa Kota – Dagmar, ktorá bola jeho pravým opakom: zhovorčivá, kamarátska, temperamentná. Všetko je to zaznamenané, život Jozefa Kota je vďaka dcére spisovateľke dokonale zvečnený.

Ja môžem doložiť iba malú spomienku – práve na ten rozhovor z búrlivých deväťdesiatok. Jozef Kot bol uvoľnený, tešil sa, lebo práve vyšiel preklad Ulyssea od írskeho spisovateľa Jamesa Joycea. Toto základné dielo modernej literatúry (skoro 700 strán!) vyšlo po slovensky prvý raz. Bola to veľká udalosť.

Odyseus prežil

Rozhovor mal pekný titulok: Prežije Ulysses rok 2000? Zdalo sa nám totiž, že rok 2000 bude medzník, ktorý všetko zmení. Niektorí predpovedali aj koniec sveta, no dopadlo to lepšie. Však hitom dnešných dní je opäť Odyseus v Nolanovom filme Odysea. Chodí sa naň masovo, ale ktovie, koľko divákov čítalo Homérov príbeh, prípadne ním inšpirovaný moderný román Ulysses. Podstatné však je, že téma (dobrodružné putovanie rôznymi svetmi) stále ožíva. Však Homér žil v starom Grécku, čo je riadne dávno, a Ulysses knižne vyšiel po prvý raz v Paríži (vydavateľstvo Silvie Beachovej) roku 1922.

V slovenčine to bolo v roku 1993 a vydal ho Slovenský spisovateľ. Zvláštne bolo, že túto fajnovosť predávali aj v novinových stánkoch. Opýtala som sa prekladateľa Jozefa Kota, či sa mu to nezdá dehonestujúce. Odpovedal, že aj sa čudoval, ale potom to uvítal: „Spočiatku som sa vyľakal, keď som tam Ulyssea videl, ale bola to zdravá provokácia. Aspoň jej výsledok je povzbudivý a na vlastné oči som videl, ako brak zostáva nepovšimnutý, no kôpka kníh s nápisom Ulysses sa rapídne zmenšuje. Dokonca som sa dočkal aj toho, že som začul otázku: Neviete, kde ešte majú Ulyssea?“

Román Ulysses je náročné prečítať, nieto ešte preložiť. Jozef Kot spomínal, že rukopis prekladu priniesol do vydavateľstva Tatran (tam mal pôvodne vyjsť v edícii Zlatý fond) v kufri. No vydavateľstvo Tatran bolo vo finančných problémoch, a tak sa vydania ujalo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ. A či to stálo za tú námahu, pýtala som sa. Bude sa to u nás čítať? Každý by chcel mať toto dielo prečítané, ale prehrýzať sa 675 stranami textu? „Tak vy si myslíte, že sa Ulysses nečíta?“, zareagoval Jozef Kot prísne. Bránila som sa, že to provokujem a v tóne som pokračovala: A ako viete, že sa číta?

Špionážna šifra

„Nepodceňujme dnešného čitateľa!“ oponoval. „Dielo patrí k základným kameňom modernej prózy dvadsiateho storočia. Každý, kto má čo len trocha vnútorný vzťah k literatúre, nemôže ho obísť. Prichodí mi ako tajomná trinásta komnata, v ktorej čitateľ azda nájde to, čo mu v predchádzajúcich dvanástich komnatách chýbalo.“ A kde je kľúč k jeho pochopeniu?

Kot aj to priblížil. „Hľadaním kľúča k Ulysseovi, ktorý vychádza z príbehu Odysea, sa živí už niekoľko generácií literárnych historikov. Jestvuje aj spoločnosť Jamesa Joycea (ktorej som, mimochodom, už štvrťstoročie neplatiacim členom). Istý cenzor v Ulysseovi videl, po časopiseckom zverejnení niekoľkých kapitol z románu roku 1920, špionážnu šifru, ktorá poškodzuje záujmy Británie.

Výstižná je charakteristika, ktorú kedysi vyslovil o románe básnik Ezra Pound. Pokladá ho za súhrnnú správu o predvojnovej Európe. O temrave, trme-vrme a chaose civilizácie. Je ozvukom na obdobie, keď sa nanovo delil svet, keď padali staré hodnoty a nové sa ešte nestihli ozrejmiť. Ale Ulysses nie je historický ani politický román. Joyce predovšetkým hľadá miesto človeka vo vtedajšom svete, jeho Odyseus putuje za harmóniou a namiesto mýtických oblúd stretá zjazvené duše.“

Vďaka Jozefovi Kotovi sa teda môžeme zblížiť s Ulysseom a nájsť v ňom – okrem všeľudského – aj niečo domácke: „Povedzme, že popevky bordelovej scény (napísanej v podobe absurdnej drámy), kde v preklade zaznieva slovenská ľudová tvorivosť,” usmial sa na záver prekladateľ. V každej dráme je aj zábava (Ulysses bol kritizovaný za vulgárny humor), nič nie je čierno-biele. Ani za Homéra, ani za Joycea, ani dnes. Len to všetko pochopiť! To je drina.

Témy:
Jozef Kot
James Joyce
Ulysses
Denisa Fulmeková
Slovenský spisovateľ
Odyseus
kniha
literatúra

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.