Konzervatívni sudcovia obmedzili zákon o volebnom práve, rozhodnutie môže ovplyvniť celý systém mapovania obvodov v USA

Najvyšší súd USA zasiahol do volebných máp Louisiany a zrušil druhý väčšinovo afroamerický obvod. Verdikt výrazne oslabuje kľúčový paragraf zákona o volebnom práve.  

Najvyšší súd USA ovládaný konzervatívnymi sudcami v stredu zrušil mapu volebných obvodov v štáte Louisiana, v ktorom bol vytvorený druhý väčšinovo afroamerický obvod pre voľby do Kongresu, a označil to za protiústavný rasový gerrymandering. Rozhodnutie padlo pomerom hlasov 6:3 a predstavuje zásadné obmedzenie uplatňovania zákona o volebnom práve z roku 1965, najmä jeho kľúčového ustanovenia – paragrafu 2. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.

• Najvyšší súd USA zrušil louisianu volebnú mapu pre protiústavný rasový gerrymandering.
• Rozhodnutie šiestich ku trom výrazne obmedzuje uplatňovanie paragrafu dva volebného zákona.
• Súd označil prílišné spoliehanie sa na rasu za neospravedlniteľné ústavným záujmom.
• Sudkyňa Elena Kaganová varovala pred vyprázdnením práva na rasovú rovnosť.
• Verdikt posilňuje trend proti rasovému mapovaniu a otvára cestu ďalším sporom.

Gerrymandering je výraz označujúci účelové manipulovanie s hranicami volebných obvodov tak, aby došlo k zvýhodneniu politickej strany, ktorá ich úpravu presadila. Vzniknuté volebné obvody sú často nápadné tým, že nerešpektujú historické ani prirodzené hranice, majú zreteľne zložitý tvar a niekedy dokonca zahŕňajú odlišný počet voličov, čím porušujú princíp rovnosti voličov vo voľbách.

Rasové kritériá pri obvodoch?

Súd konštatoval, že štát Louisiana sa pri stanovovaní nových hraníc volebných obvodov „príliš spoliehal na rasu“ a že zákon o volebnom práve nevyžadoval vytvorenie ďalšieho väčšinovo černošského obvodu. Preto neexistoval „presvedčivý štátny záujem“, ktorý by takýto postup ospravedlňoval.

„Táto mapa je protiústavným manipulovaním s volebnými obvodmi a jej uplatňovanie by porušilo ústavné práva žalobcov,“ uviedol pri vyhlásení rozsudku konzervatívny sudca Samuel Alito s odkazom na skupinu „neafroamerických“ voličov, ktorí podali sťažnosť.

Kritika rozhodnutia

Sudkyňa Elena Kaganová, ktorá hlasovala proti, kritizovala rozhodnutie súdu ako „vyprázdnenie“ základného práva na rasovú rovnosť vo voľbách, ktoré Kongres garantoval v zákone o volebnom práve.

Verdikt by nemal mať vplyv na voľby v novembri 2026, keďže je už neskoro na prijatie novej volebnej mapy. V týchto tzv. midterm elections, ktoré sa konajú v polovici štvorročného funkčného obdobia prezidenta, sa rozhodne o všetkých kreslách v Snemovni reprezentantov a 33 alebo 34 kreslách v Senáte. V mnohých štátoch sa v ten istý deň konajú aj voľby guvernéra a ďalšie miestne voľby a referendá.

Dopad na volebné mapy

Môže však ovplyvniť prax vytvárania volebných obvodov v celých USA, keďže posilňuje prístup, podľa ktorého je upravovanie hraníc obvodov podľa rasových kritérií protiústavné aj v prípadoch, keď má slúžiť na nápravu preukázanej diskriminácie.

Môže tiež viesť k ďalším sporom a umožniť štátom ovládaným republikánmi obmedziť počet obvodov, v ktorých majú menšinoví voliči reálnu šancu zvoliť kandidáta podľa vlastnej voľby.

Louisiana, Afroameričania a mapa obvodov

Afroameričania tvoria tretinu obyvateľov Louisiany. Väčšina tejto skupiny obyvateľstva tradične uprednostňuje demokratov pred republikánmi. Po sčítaní ľudu v roku 2020 Louisiana prepracovala svoju volebnú mapu tak, že z dvoch okrskov, kde mali väčšinu Afroameričania, zostal len jeden. Tento krok na súde napadla Americká únia občianskych slobôd (ACLU) a ďalšie organizácie. Zákonodarný zbor Louisiany následne v roku 2024 schválil nový zákon s dvoma volebnými obvodmi s prevahou Afroameričanov. Žaloba skupiny „neafroamerických“ voličov proti tomuto rozhodnutiu nakoniec skončila na Najvyššom súde USA.