Kosovo je blízko ukončenia politickej patovej situácie, dohodli sa na spoločnom prezidentskom kandidátovi

Dve kľúčové strany v Kosove našli spoločnú reč pri voľbe hlavy štátu. Dohodli sa na podpore bývalého diplomata a profesora práva Bekima Sejdiua.  

Kosovská strana Sebaurčenie (Vetëvendosje) úradujúceho premiéra Albina Kurtiho a opozičná Demokratická liga Kosova (LDK) sa v pondelok dohodli, že podporia voľbu nového prezidenta. Tento krok by podľa agentúry Reuters mohol ukončiť takmer dva roky trvajúcu patovú situáciu, píše TASR.

• Kosovské strany sa dohodli na spoločnom kandidátovi na prezidenta.
• Navrhnutý je profesor práva Bekim Sejdiu.
• Dohoda môže ukončiť dlhú politickú patovú situáciu.
• Spolu majú potenciálne dosť hlasov na zvolenie prezidenta.
• Kosovo stále nemá štatút kandidáta do Európskej únie.

Navrhovaným kandidátom na prezidenta je 51-ročný Bekim Sejdiu, profesor práva na Univerzite v Prištine, ktorý v minulosti pôsobil ako kosovský veľvyslanec v Turecku a generálny konzul v New Yorku.

„Dúfame a veríme, že Kosovská republika, tak ako to už v minulosti často urobila, opäť nájde spôsob, ako napredovať a čeliť veľkým výzvam, ktoré nás čakajú,“ povedal Sejdiu po oznámení spomínanej dohody.

Kurtiho strana zvíťazila v júnových predčasných voľbách a na zostavenie vlády potrebuje len niekoľko hlasov od menšinových strán. V parlamente však nemá dvojtretinovú väčšinu, ktorá je potrebná na zvolenie prezidenta. Sebaurčenie a LDK môžu spolu zabezpečiť viac než 80 hlasov potrebných na zvolenie prezidenta. Kurtiho strana má v 120-člennom parlamente 58 mandátov, zatiaľ čo LDK, ktorá skončila vo voľbách na treťom mieste, ich má 18.

Spomínané predčasné voľby – tretie za menej než 18 mesiacov – sa konali po tom, ako Kurtiho strana po decembrových voľbách, v ktorých zvíťazila, sa nedokázala dohodnúť s ostatnými stranami na prezidentskom kandidátovi. Patová situácia viedla v apríli k rozpusteniu parlamentu. Reuters informuje že nie je jasné, kedy sa poslanci zídu, aby si zvolili predsedu parlamentu, schválili novú vládu a hlasovali vo voľbe prezidenta.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, Belehrad ju však odmieta uznať a stále ho považuje za svoju provinciu. Nezávislosť Kosova neuznávajú ani Slovensko a ďalšie štyri členské štáty Európskej únie. Je preto jediným západobalkánskym štátom, ktorý nemá štatút kandidátskej krajiny EÚ.