Krajina, kde 94 % územia tvoria hory: Prečo sa Kirgizsko stáva novým rajom pre dobrodruhov?
obchodnyregister
2026.07.31.
Kirgizsko nie je krajina múzeí a nákupných ulíc, ale sedemtisícoviek, červených skál, nekonečných orechových lesov a tajomných kamenných labyrintov.
Prečítajte si autentický text cestovateľky Ivany Grešlíkovej:
Keď sa povie Kirgizsko, málokto si predstaví cestu za mestskou kultúrou a históriou. Kirgizská republika je jednou z najobľúbenejších krajín medzi dobrodruhmi, ktorí vyhľadávajú na dovolenkách skôr hory, nevadí im improvizovať na mieste a zmieria sa s asketickými podmienkami ubytovania.
Hory a Kirgizsko patria k sebe ako Vietnam a skútre. Samotní Kirgizi odpočívajú na dovolenkách najradšej v horách, alebo ako ich volajú oni – „džajló“. O ľadovce, štíty a horské chodníky tu núdzu nemajú. Až 94 percent z plochy 199,900 km2 tvoria pohoria nad 1000 m.n.n., a 41 percent vrcholy nad 3000 m.n.n., väčšinu ktorých tvoria pohoria Ťan-Šan a Pamír.
Pre niekoho sú to len čísla, pre vysokohorských turistov skvelá správa. Kirgizsko je totiž jedna z mála krajín, kde sú ľahko dostupné aj „sedemtisícovky“, a kam nepotrebujete sprievodcu. Hlavne ak už máte aspoň minimálnu skúsenosť s turistikou na Slovensku.
Dúhové hory pri Sarz Mogule menia farbu každú chvíľu
Zdroj: Ivana Grešlíková
Kam v Kirgizsku bez sprievodcu?
Kirgizský Mars
Ak nepotrebujete namáhavú turistiku, no chcete predsa len uvidieť kirgizskú prírodu a niečo výnimočné, máme pre vás tip na „kirgizský Mars“ alebo Skazka kaňon (v preklade Kaňon Rozprávka). Miesto sa nachádza len pol hodinu z mestečka Bokonbajevo na východe krajiny. Objavil ho miestny baník len v 70. rokoch, ktorý to ukázal miestnym turistom, a to bol už len krok k tomu, aby sa o ich „rozprávke“ dozvedeli aj v zahraničí.
Ide o skalnaté útvary v tvare dračieho chrbáta, po ktorom sa viete prejsť. V lete sú však hrebene dosť klzké, keďže ich tvorí jemný piesok a štrk.
Kedysi bol vstup zdarma, dnes zaplatíte symbolický eurový poplatok. Nič podobné v Kirgizsku nenájdete. Kontrast farieb „draka“ a modrej oblohy hlavne v čase po západe slnka sú nezabudnuteľné.
Najväčší vlašský les na svete
Komu sa zatočí hlava z výšok, ten môže na ľahkú prechádzku do údolia Arslanbob v regióne Jalal-Abad na západe krajiny. Les sa nachádza len vo výške 1700 m.n.m., kde na ploche 700 000 hektárov rastie až 130 druhov stromov. Väčšinu z nich tvoria stromy vlašského orecha, čo z údolia robí najväčší vlašský les na svete.
Orechy z Arslanbobu boli známe už za čias Alexandra Veľkého, a bol to tiež prvý tovar, ktorý sa začal exportovať do Európy.
Lesy v údolí sú v súkromnom lesníctve, čo si všimnete na prechádzke vďaka obyčajnému oploteniu. Aj napriek tomu je v Arslanbobe nespočetne veľa chodníkov na jednoduchú turistiku sprístupnených. Stretnete tu veľa miestnych, neraz v sviatočných šatách, keďže sem chodia často na nedeľnú prechádzku, niektorí aj klasicky v gumených žabkách.
Cieľom ich prechádzok je hlavne 80 metrový vodopád vysoký. Odporúčame prísť sem v septembri až októbri, kedy sa tu hromadne zbiera úroda a koná sa festival vlašského orecha.
Viac júrt, viac karaoke
Chodí sem autobus, privezie vás i taxík. Jeti Öguz je súbor červených skál, ktoré v preklade znamenajú sedem byvolov. Nachádza sa tu i populárny kamenný útvar rozpolenej skaly, ktorá pripomína Zlomené srdce.
Skaly siedmych byvolov uvidíte hneď pri rezorte Jeti-Öguz Kurort, kam z mesta Karakol chodí maršrutka #355. Týmto sa turistika nekončí. Ak sa vyberiete po jedinej ceste od rezortu, dostanete sa k údoliu, odkiaľ vedia chodník k vodopádu Deviči kosy.
Tu sa romantika končí. Keďže je Jeti Öguz ľahko prístupný a leží neďaleko známenho Karakolu, nebuďte prekvapení, ak počet júrt a odhodených fliaš z piva a koly bude vyšší ako počet pobehujúcich koní okolo.
Majú tu občerstvenie, majú tu i karaoke, a tiež viac turistov, ako by si takéto miesto zaslúžilo. Ak sem však prídete mimo hlavnú letnú sezónu, užijete si výhľady i stáda koní okolo.
Dračí chrbát za mestom Bokonbajevo
Zdroj: Ivana Grešlíková
Kam v Kirgizsku so sprievodcom?
Jazero Al-Köl
Jazero s rovnakým menom síce nájdete v GPS (východný región Issyk-Kul), no k tomuto „inému“ Al-Köl na západe sa najlepšie dostanete so sprievodcom. Mne sa podarilo nájsť sprievodkyňu priamo v guest house v meste Toktogul. Celý trek trval 5,5 hodín. Nič náročné, no stúpanie bolo takmer nepretržité, žiadne značky, pár júrt v okolí, a niekoľko nomádov pasúcich kone a ovce.
Bez doprovodu by som tu bola stratená. Jazero Al-Köl bol vďačný cieľ, kde sa rýchlo zabudne na stúpanie i kamenistý terén. Za odmenu budete mať výhľad na štít s ľadovcovým jazerom a roztápajúcim sa snehom, pokiaľ prídete na konci leta ako ja.
Jazero Al-Kol, ktoré nie je na mape
Zdroj: Ivana Grešlíková
Ísť či neísť?
Vyjsť si sedemtisícovku v Kirgizsku veľmi láka. Hlavne ak je to pomerne jednoduché ako v pohorí Ťan-šan. To spája západnu Čínu, Kazachstan a Kirgizsko. Práve tu si viete vďaka miestnym turistickým kanceláriám CBT (Community based tourism) v meste Oš zariadiť odvoz do dedinky Sary Mogul, alebo až k jazeru Tulpar, kde sa vás ujmú semi-nomádi, u ktorých sa dá prespať v jurte, a ráno vyraziť k Lenin Peak basecamp.
To, že koluje povesť o tom, že kirgizské sedemtisícovky sú jednoduché, neznamená, že môžete podceniť výstroj, kondičku a poveternostné podmienky.
Ja som dala na intuíciu, a radšej som výstup na basecamp oželela, keďže sa blížila snežná búrka (prekvapila ma aj v auguste). Trek po Travellers Pass pod basecampom vo výške 4400 m.n.m. však bohate stačil na to, aby som ostala v nemom úžase z magickej scenérie a pohľadov na „dúhové“ hory, ktorí menili farbu každú polhodinu v závislosti od pohybu slnka a mrakov.
Lenin Peak, ktorý hraničí s Tadžikistanom, kde ho premenovali na Ibn Sina, meria 7134 metrov. To, že patrí medzi najjednoduchšiu sedemtisícovku vo svete, znamená, že sa sem dostanete bez lana, no nie bez mačiek či cepína.
Kto si netrúfa, postačí aj spomínaný Travellers Pass, alebo jednodňové treky zo Sary Mogulu k jazeru Beškol alebo Koškol. To všetko zvládnete bez sprievodcu, hoci ísť po trase s malou skupinkou iných cestovateľov z kempu je lepšia voľba, keďže trase chýba značenie.
Jurtový kemp pri jazere Tulpar
Zdroj: Ivana Grešlíková
Záhadný labyrint
Sem sa síce dostanete vlastným autom alebo taxíkom, ale veľmi odporúčam prísť sem so sprievodcom alebo aspoň s miestnym Kirgizom, Kirgizskou, ktorí vám k miestu porozprávajú legendy, ktoré nenájdete v bedekroch.
Len hodinku autom z mesta Naryn sa nachádza Taš Rabat, čo je karavanserail z 15. storočia. V časoch Hodvábnej cesty to bola zastávka na nocľah, ale i obchod.
Zvonku to môže vyzerať ako obyčajný oblúkovitý domček z kameňa, no ak vstúpite dnu, ocitnete sa v labyrinte miestností s miniatúrnymi okienkami.
Zaujímavosťou je, že zakaždým, keď ich skúsite spočítať, vám vyjde iné číslo. Nebude sa to diať len vám, ale i miestnym. Nik si to nevie vysvetliť, a to je na tom čarovné.
Neďaleko od stavby môžete aj prenocovať, alebo si len dať ich domácu lipjošku (tradičné kirgizské pečivo) a kobylie mlieko kumyz. Nocľah je dobrý nápad hlavne ak máte chuť na 8-10 hodinový trek k ľadovcovému jazeru Chatyr-Köl pri čínskych hraniciach.
Dôležité informácie
V Kirgizsku funguje autobusová doprava, no jednoduchšie sa na niektoré miesta dostanete zdieľanými taxi, ktoré stoja na autobusových staniciach.
Ak sa rozhodnete stopovať, počítajte s malým poplatkom, ktorý tu bežne dávajú vodičom aj domáci.
Ak by ste radi išli na trek, no nelyžujete, najepšie je do Kirgizska cestovať v máji až auguste. Neskôr začína nad 4000 m.n.m. snežiť.
O autorke:
Ivana Grešlíková je na cestách od roku 2006. Dlhodobo žila v Ázii, jej aktuálnou základňou je Bulharsko. Bloguje na ivanagreslikova.com. Autorka knihy cestopisov U vás zjem všetko, kde sa venuje menej diskutovaným témam populárnych destinácií. Jej cesty môžete sledovať na Instagrame alebo Facebooku.