Prinášame vám ďalší diel blogu Kristíny Tormovej, ktorý pravidelne vychádza na weboch Najmama.sk a Aktuality.sk a nájdete ho u nás exkluzívne len ako užívateľ služby Aktuality Navyše.
Poznáte ten pocit, že cestujete vlakom a čakáte, kto si vedľa vás alebo oproti prisadne. Je to celkom napínavé, lebo to môže byť naozaj hocikto. Čierny barón v bledom saku, hladný už od Kysaku a pri ňom staršia pani – typické Margecany, dievčatko ako ten poklad (šubi-dubi) – nástupná stanica Poprad…
Veľa som v poslednej dobe cestovala vlakmi na trati Bratislava – Košice a späť. Oproti mne si na tretej zastávke od mojej stanice sadol starší manželský pár. Okolo sedemdesiatky. Obaja mali obrúčky a samozrejme to mohli byť aj milenci, ktorí boli na tajnom výlete. Spoiler. Boli to manželia.
Nadávali na teplo vo vlaku, ktorý mal navyše meškanie a veľmi, veľmi chválili Jozefa Ráža. Ministra dopravy. Konečne správny chlap na správnom mieste. Naprázdno som preglgla a rozmýšľala som, kam až cestujú, reku, že na ďalšej vystúpia. Ráž by to s vlakmi urobil inak. A ten Rážov nový tunel je fantastický. Konečne ho niekto postavil! Nevedeli si spomenúť, ako sa volá, ale vedeli, že je to niečo s čerešňami. Neodvážila som sa poradiť im, že sa volá Višňové, aby nebolo také okaté, či ušaté, že ich počúvam. I keď vo vlaku sa nedá nepočúvať, ten stolík medzi cestujúcimi naozaj nie je zvukotesný.
Ani som im nepovedala, že aj železnice patria pod toho Ráža, čo je vo funkcii už tri roky a že ten čerešňový tunel sa staval 26 rokov. Spomenula som si aj na Claudiu Schiffer na diaľnici s Mečiarom a prepočítala som si, že naša spoločná cesta vlakom s mojimi oprotisediacimi bude trvať ešte tri hodiny.
Pán bol namosúrený a nepríjemný na svoju pani, tá bola nápomocná a úplne zbytočne. A tak som len dúfala, že ani jeden z nich nie je mojím hejterom na sociálnych sieťach, alebo že to nie sú jedni z tých, čo šíria Bombicov zostrih z videa o tom, kde mi strihli odpoveď na otázku, prečo chodím na protesty, za prvým nádychom a “neviem”, ktorým som začínala svoju odpoveď. Dúfala som, že pani nemá v profilovke mačiatko a kvietky a nepíše mi, nech skapem, lebo mám iný politický názor.
Aj ja som len človek a tiež mám predsudky. Debata o Rážovi sa menila na kritiku železníc, tepla a meškania, Ráž nikde. Čím bol pán spotenejší, tým bol nasrdenejší a pani bezbrannejšia. Nie, nie, hlavne nech ma neidentifikujú. Nie, nechce sa mi rozprávať o politike, darmožráčoch z umenia, ani protestoch a potom isto aj o mojich tetovaniach ako z basy, ktoré pričasto tak veľmi poburujú ľud…